Obsah (10)

§ 107d§ 443§ 444§ 442§ 439§ 445§ 137§ 19§ 467§ 3

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Asan/3/2020 Identifikačné číslo spisu: 2017200007 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2020 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 107dods.

3 zákona č. 725/2004 Z. z. striktne stanovuje dôvody odmietnutia odporu okresným úradom. Tiež zákon č. 725/2004 Z. z. jednoznačne definuje, ktoré vozidlo podlieha pravidelnej emisnej kontrole.

1. Podľa žalovaného z citovaných ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z. a vyhlášky č. 578/2006 Z. z. vyplýva, že pokiaľ je vozidlo evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách motorové vozidlo pravidelnej emisnej kontrole. Vozidlo EČ S. XXX J., značka: M. M., druh: osobné vozidlo, kategória: Ml, VIN: G dátum prvej evidencie vozidla: 28.03.2011
2. júla 2016 t. j. v deň vydania rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla bolo v premávke na pozemných komunikáciách, bolo evidované v Slovenskej republike a nebolo dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu. Ak sa vozidlo v cestnej premávke nepoužíva, prevádzkovateľ vozidla má možnosť požiadať okresný dopravný inšpektorát o dočasné vyradenie vozidla.
3. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom odpore proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla uviedol: ...sa odvolávam vo veci: ,,rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa“, nakoľko vozidlo nebolo používané v cestnej premávke, má najazdených len 398 km. Z citovaných ustanovení zákona č. 725/2004 Z. z. a vyhlášky č. 578/2006 Z. z. vyplýva, že počet najazdených km ako ani nepoužívanie vozidla nie sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré mohli konanie ovplyvniť. V ďalšom

§ 107dods.

2 zákona č. 725/2004 Z. z. jednoznačne dáva za povinnosť prevádzkovateľovi vozidla k odporu pripojiť listinné dôkazy a nedáva mu to ako možnosť t. j. zákon neuvádza, že môže pripojiť listinné dôkazy ale znie: „K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva.“ Predmetné

§ 107dods.

2 zákona č. 725/2004 Z. z. zároveň aj striktne zakazuje okresnému úradu podať akúkoľvek „pomocnú ruku“ účastníkovi konania, priamo zakazuje použitie ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku. Žalobca v odpore na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy a nepripojil žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie o počte najazdených kilometrov alebo o prípadnom dočasnom vyradení vozidla, ak ako dôvod odporu uviedol malý počet najazdených kilometrov. Okresný úrad preto nemal inú možnosť, ako odpor podaný žalobcom, odmietnuť. K tomu je potrebné podotknúť, že počet najazdených kilometrov nemá vplyv na povinnosť prevádzkovateľa bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť motorové vozidlo pravidelným emisným kontrolám.

1. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že odpor nemal predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. a okresný úrad bol povinný konať v zmysle ustanovenia § 107d ods. 3 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. t. j. bol zákonom daný dôvod na odmietnutie odporu (prevádzkovateľ vozidla neuviedol rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla nepripojil listinné dôkazy).
2. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a) SSP v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (

§ 443

SSP a

§ 444

SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (

§ 442ods.

1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (

§ 439

SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (

§ 445ods.

1 SSP a § 57 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 SSP, ustanovenia § 441 SSP a ustanovenia § 453 SSP a postupom podľa ustanovenia § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk ) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 SSP, po neverejnej porade senátu (

§ 137ods.

1 SSP v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

1. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo
2. októbra 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031, ktorým Okresný úrad Dunajská Streda, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií odmietol podľa ustanovenia § 107d ods. 3 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. odpor účastníka konania (žalobcu v konaní pred správnym súdom) proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla Okresného úradu Dunajská streda, Odboru dopravy a pozemných komunikácií zo
3. júla 2016 č. OU-DS-OCDPK-2016/012031 z dôvodu, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti.
4. Podľa ustanovenia § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený.

§ 19ods.

3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. 15. Podľa ustanovenia § 107d ods. 3 písm.

1. a)zákona č. 725/2004 Z. z. okresný úrad odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. 16. Sporným vo veci je, či žalovaný postupoval správne, keď odmietol odpor žalobcu, o aký sa jedná vo veci samej, podľa ustanovenia § 107d ods. 3 písm.
2. a)zákona č. 725/2004 Z. z. z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti, nakoľko žalobca v odpore neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, prípadne k odporu nepripojil listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. 17. Kasačný súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca ako účastník správneho konania podal proti rozkazu žalovaného včas odpor, ktorý označil ako „Odvolanie proti rozkazu č.:OU-DS-OCDPK-2016/012031“, v ktorom uviedol, že „sa odvoláva vo veci: „rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa“, nakoľko vozidlo nebolo používané v cestnej premávke, má najazdených len 398 km.“ 18. Ďalej kasačný súd uvádza, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež, že za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky treba považovať aj prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii právnych noriem. 19. Podľa názoru kasačného súdu odpor podaný žalobcom obsahuje s poukazom na

§ 107dods.

2 zákona č. 725/2004 Z. z. dostatočne jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, z ktorého vyplýva jednoznačný záver o nesúhlase žalobcu s pokutou uloženou mu rozkazom žalovaného. Hoci žalobca v odpore explicitne neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že vozidlo nebolo používané v cestnej premávke a má najazdených len 396 km, uvedené nemožno považovať za taký nedostatok z hľadiska obsahových náležitostí odporu, pre ktoré by ho mal žalovaný v zmysle ustanovenia § 107 ods. 3 písm.

1. a)zákona č. 725/2004 Z. z. odmietnuť, nakoľko neobsahuje predpísané náležitosti. Takýto výklad ustanovenia § 107 ods. 3 písm.
2. a)zákona č. 725/2004 Z. z. nezohľadňuje účel a zmysel právnej normy a v konečnom dôsledku predstavuje prílišný formalizmus žalovaného pri výklade a aplikácii tohto ustanovenia na prejednávanú vec. 20. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body žalovaného ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. novembra 2019 č. k. 14 S 96/2019-97 podľa ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, priznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému (

§ 467ods.

1 SSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 SSP). 22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (

§ 3ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.