Najvyšší súd 5 Obo 76/2007-383 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: RNDr. J. B., U., X., Česká republika, proti odporcovi: A., P., IČO: X., o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 35Cb 12/99-367 zo dňa
- augusta 2007, o návrhu na pokračovanie v konaní, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 35Cb 12/99-367 zo dňa
- augusta 2007 p o t v r d z u j e. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na pokračovanie v konaní zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie o náhradu škody spôsobenej neplatným vylúčením z členstva v poľnohospodárskom družstve bolo prerušené vyhlásením konkurzu na majetok odporcu uznesením Krajského súdu v Bratislave z 31.3.1999 sp. zn. 6K 30/
- Ako vyplýva z cit. ustanovenia § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), navrhovateľ nie je ten, kto je oprávnený podať návrh na pokračovanie v tomto konaní, preto súd jeho návrh zamietol. 5 Obo 76/2007 2 Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že nie je oprávnený podať návrh na pokračovanie v konaní. Skúmanie tejto otázky považuje za právne irelevantné, nakoľko ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV nešpecifikuje subjekty, ktoré sú oprávnené podať takýto návrh, ale určuje, že na návrh citovaných subjektov súd je povinný pokračovať v prerušených konaniach. Namietal, že aplikácia pojmu nerozlučného účastníka iba na nerozlučného spoločníka úpadcovho odporcu v zmysle ust. § 91 ods. 2 O.s.p. je v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je dostatočné a presvedčivé, keďže sa súd nevyjadril k návrhu z pohľadu ust. § 14 ods. 1 písm. l/ ZKV, podľa ktorého v prerušených konaniach o nároky, ktoré možno prihlásiť, možno pokračovať až po prieskumnom pojednávaní. Navrhovateľ si uplatnil v konkurznom konaní č. k. 6K 30/99 svoj nárok incidenčnou žalobou, súd však rozsudkom návrh zamietol, napriek tomu, že tieto pohľadávky sa zakladali na právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa
- augusta 1992 o neplatnosti vylúčenia z družstva. Z toho usudzuje, že o oprávnenosti jeho pohľadávok nemôžu byť pochybnosti, iba rozsah pohľadávok má byť vecou právneho posúdenia. Napadnuté uznesenie bolo odôvodnené tým, že navrhovateľ nepreukázal v konaní oprávnenosť svojho nároku žiadnym dôkazom. Tvrdí, že krajský súd v konaní nepreukázal žiadnu snahu, a to práve v zaobstarávaní navrhnutých relevantných dôkazných prostriedkov a nehodnotil dôkazy, ktoré obsahujú súdne spisy prerušených konaní. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV v znení platnom v čase vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, konanie týkajúce sa nárokov na oddelené uspokojenie (§ 28) alebo na vylúčenie veci z podstaty možno začať a v ňom pokračovať len proti správcovi. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, iné konania než uvedené v písmene c/, ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa 5 Obo 76/2007 3 však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí a trestné konanie. Citované zákonné ustanovenie upravuje jeden z procesno-právnych účinkov vyhlásenia konkurzu spočívajúci v prerušení konania s výnimkou taxatívne uvedených konaní. Všetky ostatné konania, v ktorých je úpadca účastníkom, vrátane konania o náhrade škody, ktoré si návrhom zo dňa
- apríla 1994 uplatnil navrhovateľ, sa teda vyhlásením konkurzu prerušia zo zákona. Základným účinkom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je strata oprávnenia úpadcu nakladať s majetkom podstaty a na výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty a prechod týchto oprávnení na správcu podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.). Na uvedený účinok nadväzuje aj oprávnenie správcu viesť miesto úpadcu súdne spory a iné konania a samostatne v nich vystupovať ako účastník konania na aktívnej i pasívnej procesnej strane (§ 14 ods. 1 písm. c/ ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb.). V zásade platí, že správca podstaty je vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do podstaty, oprávnený robiť úkony, na ktoré by bol inak oprávnený a povinný úpadca. V ustanovení § 14 ods. 5 zákon taxatívne vymedzuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené vyhlásením konkurzu na majetok niektorého z účastníkov, resp. na návrh ktorých súd pokračuje v konaní. Patrí medzi ne aj nerozlučný účastník konania, kde ale podľa odkazu pod čiarou musí ísť o také spoločné práva alebo povinnosti, ako sú vymedzené v ustanovení § 91 ods. 2 O.s.p. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde a navrhovateľ v tomto konaní nemá legitimáciu na podanie návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní. Žalobca má síce pravdu, keď tvrdí, že zákon nevymedzuje osoby, ktoré môžu podať návrh na pokračovanie v konaní, ale osoby, na návrh ktorých súd musí v konaní pokračovať. To však ale súčasne znamená, že na návrh iných osôb súd nemá nielen povinnosť, ale ani možnosť v konaní pokračovať. 5 Obo 76/2007 4 Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa zamietol, odvolací súd preto jeho napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa
- júna 2008 JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: B. M.