1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
júna 2020 v Bratislave o dovolaní obvineného E. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 17. júla 2018, sp. zn. 23To/71/2018, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného E. T. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
zák., a to na tom skutkovom základe, že
2 Tr. zák. s prihliadnutím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. bol obvinený zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné opatrenie - ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
2 písm. c) Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený E. T. a obvinený E. U.. Odvolanie podala i prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne. Krajský súd Trenčíne o nich rozhodol uznesením zo 17. júla 2018, sp. zn. 23To/71/2018, tak, že
por. odvolania oboch obvinených a prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín zamietol, pretože neboli dôvodné. Obvinený E. T. podal prostredníctvom obhajcu H. D. dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu zo 17. júla 2018, sp. zn. 23To/71/2018. Ako dovolací dôvod uplatnil ten
1 písm. i) Tr. por. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom
1 písm. i) Tr. por. obvinený E. T. namietal nesprávnosť postupu súdu z hľadiska právneho posúdenia pri skutku 1/ rozsudku, ktorá spočívala v tom, že
vykonaných dôkazov, tak prípravné konanie ako i dokazovanie na hlavnom pojednávaní nepreukázali, že mal predávať omamné látky. Takémuto záveru má v podstate zodpovedať aj vyhodnotenie záznamov telefonických rozhovorov svedkov A. B. a H. R., pričom súd k nesprávnemu posúdeniu skutku mohol dospieť aj tým, že ignoroval tvrdenie obvineného o reálnej možnosti použitia jeho telefónneho prístroja aj inými osobami ako ním. Pri právnom posúdení skutku 2/ rozsudku súd nevzal do úvahy, že v kritickom čase boli v byte odsúdeného E. U. viaceré osoby. To znamená, že súd nevyhodnotil eventualitu, že právne niektorá z týchto osôb určitým spôsobom mohla a disponovala drogovým materiálom. Po tom, čo súd nesprávne právne posúdil zistené skutky dôsledkom jeho postupu bolo nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia. Výsledkom nesprávneho použitia hmotnoprávneho ustanovenia bolo uloženie neprimeraného trestu. U obvineného bolo možné konštatovať preukázanie všetkých podmienok pre využitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Záverom obvinený navrhol, aby po zistení dôvodov dovolania
1 písm. i) Tr. por. dovolací súd rozsudkom vyslovil vytýkané porušenie zákona. K podanému dovolaniu obvineného E. T. sa vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín, a to v tom smere, že s argumentáciou ku dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. sa nestotožňuje. Navrhla, aby dovolací súd
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. nie je splnený. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
por. a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por., alebo zamietne
1 Tr. por. bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť. Ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por.). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Tr. por.). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Tr. por. však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia obvineného E. T., ktoré smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov, stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm.
zák. zo strany súdov došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. V danej veci ku tomu najvyšší súd len uvádza, že nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimriadnom znížení trestu nezakladá žiadny dovolací dôvod. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. teda nie je splnený. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.