Obsah (10)

§ 188§ 382§ 52§ 194§ 48§ 386§ 388§ 51§ 368§ 371

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Tdo/79/2019 Identifikačné číslo spisu: 3815010587 Dátum vydania rozhodnutia: 10.06.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 188ods.

1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6. augusta 2019, sp. zn. 2Tos/89/2019, takto rozhodol:

§ 382písm.

b) Tr. por. dovolanie obvineného H. P. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Prievidza uznesením z 13. mája 2019, sp. zn. 2T/172/2015 (ďalej len „okresný súd"), sa

§ 52ods.

1 Tr. zák. vyslovil, že H. P., odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza z

1. januára 2016, sp. zn. 2T/172/2015, sa v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia osvedčil a v zmysle § 52 ods. 4 Tr. zák. sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
2. augusta 2019, sp. zn. 2Tos/89/2019 (ďalej len „krajský súd"), na podklade sťažnosti prokurátora, postupom

§ 194ods.

1 písm. a) Tr. por. zrušil uznesenie okresného súdu a

§ 52ods.

1 Tr. zák. nariadil odsúdenému H. P. výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 26. januára 2016, sp. zn. 2T/172/2015, so zaradením pre jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

§ 48ods.

2 písm.

1. a)Tr. zák. Obvinený prostredníctvom obhajcu, ktorého mu so súhlasom obvineného zvolil jeho otec, dňa 11. októbra 2019 napadol dovolaním uznesenie krajského súdu z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por. Predmetné dovolanie obvinený zdôvodnil v podstate tým, že krajský súd v jeho prípade dospel k nesprávnemu záveru ohľadom splnenia podmienky vedenia riadneho života. Samotná skutočnosť, že obvinený v priebehu skúšobnej doby spáchal 13 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, totiž

jeho názoru nie je bez ďalšieho postačujúca na vyslovenie, že sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu od výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil. V súlade s uvedeným obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd")

§ 386ods.

2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu a

§ 388ods.

1 Tr. por. tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa písomným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 13. novembra 2019, vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza.

jej názoru bolo jednoznačne preukázané, že obvinený bol počas plynutia skúšobnej doby 13-krát postihnutý za spáchanie priestupkov na úseku dopravy, z čoho vyplýva, že uložený podmienečný trest odňatia slobody zjavne neviedol odsúdeného k náprave a tento sa z neho nepoučil. Podotkla tiež, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože v takom prípade ide o otázky skutkového charakteru, ktoré sú v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vylúčené z dovolacieho konania. Vzhľadom na konštatované okresná prokurátorka navrhla, aby najvyšší súd

§ 382ods.

1 písm.

1. c)Tr. por. [správne má byť 382 písm.
2. c)Tr. por.; pozn. najvyššieho súdu] odmietol dovolanie obvineného. Dňa 27. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie obhajcu k vyššie označenému vyjadreniu okresnej prokurátorky v tom znení, že: je nepochybné, že prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sťažnosť podanú proti uzneseniu okresného súdu odôvodnil tak, že obvinený sa opätovne dopustil skutkov - priestupkov na úseku dopravy a bol za ne 13-krát postihnutý, teda prokurátor okresnej prokuratúry posudzoval nové skutočnosti a skutky obvineného, z ktorých vyvodil svoj názor. Nesúhlasné stanovisko k vyjadreniu okresnej prokurátorky, bez hlbšieho odôvodnenia, zaujal aj obvinený, a to vlastnoručne spísaným podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené tiež dňa 27. novembra 2019. Následne dňa 19. decembra 2019 obvinený doručil priamo najvyššiemu súdu svoje ďalšie podanie, ktorým poukázal na vyjadrenie prokurátorky okresnej prokuratúry z 21. marca 2019, založené v spise (č. l. 139), kde táto okrem iného uviedla, že v spise nie je žiadny dôkaz o tom, že si splnil povinnosť

§ 51ods.

4 písm. e) Tr. zák. a verejne sa ospravedlnil E. M. a I. M.. Obvinený v tejto súvislosti podotkol, že okresný súd rozhodol o jeho osvedčení. Uviedol tiež, že menovaným nahradil spôsobené škody v plnej výške a zároveň splnil svoju povinnosť spočívajúcu vo verejnom ospravedlnení sa poškodeným. Obe tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí konštatoval i okresný súd. Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle ustanovenia § 377 Tr. por., sa najprv zaoberal splnením procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie obvineného bolo podané neoprávnenou osobou

§ 382písm.

b) Tr. por.

§ 368ods.

1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

§ 371

.

§ 368ods.

2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

odseku 1 sa rozumie:

1. a)rozsudok a trestný rozkaz,
2. b)uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
3. c)uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. d)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
5. e)uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
6. f)uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
7. g)rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
8. h)rozhodnutie, ktorý bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu

písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

§ 371ods.

2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie len proti rozhodnutiam, ktorých taxatívny výpočet je uvedený v ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por. Medzi tieto rozhodnutia však nepatrí uznesenie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. rozširuje okruh rozhodnutí, voči ktorým je možné podať dovolanie. Ako však vyplýva z naposledy uvedeného ustanovenia, v týchto prípadoch je na podanie dovolania oprávnený výlučne minister spravodlivosti za podmienok v súlade s § 369 ods. 1 Tr. por. (k tomu viď R 52/2016). Pri týchto rozhodnutiach obvinený nedisponuje tzv. aktívnou legitimáciou, čo ho stavia do pozície osoby oprávnenej „len" na podanie podnetu na dovolanie ministrovi spravodlivosti. Uvedené obmedzenie nie je samoúčelné, ale vyplýva z ideového poňatia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý má slúžiť predovšetkým k náprave najzávažnejších procesných a hmotnoprávnych chýb v meritórnych rozhodnutiach všeobecných súdov, teda rozhodnutiach vo veci samej, ktorými sa trestné konanie končí ako celok. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach chronicky pripomína, že dovolanie nemožno vnímať ako ďalšiu riadnu opravnú inštanciu. Z uvedeného dôvodu zákonodarca obmedzil možnosť podania dovolania len voči vybraným rozhodnutiam (§ 368 ods. 2 Tr. por.), osobitne so zreteľom na rozhodnutia, ktoré nemajú meritórny charakter (§ 371 ods. 2 Tr. por.) cez osobu ministra spravodlivosti. V preskúmavanej veci krajský súd rozhodol o neosvedčení obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v čoho dôsledku mu

§ 52ods.

1 Tr. zák. nariadil vykonať uložený trest odňatia slobody. Nakoľko z povahy veci vyplýva, že ide o rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený v zmysle § 371 ods. 2 Tr. por., na podanie dovolania je v tomto prípade oprávnený len minister spravodlivosti a nie obvinený. S ohľadom na vyššie uvedené preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.