Najvyšší súd 2 Sžo 81/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr

§ 40ods.

2 písm.

1. a)zákona č. 312/2001 Z.z. skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu dňom 31.júla 2007. Ďalej ţalovaný v rozhodnutí poukázal na odvolanie ţalobcu, v ktorom ţalobca poukazuje, ţe bolo konané vedúcim úradu PaedDr. J. B., ktorý však nebol osobou oprávnenou, keďţe právny predchodca Ing. P. F. nebol právoplatne odvolaný z funkcie vedúceho sluţobného úradu, čím je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podpísané neoprávnenou osobou. K týmto tvrdeniam ţalovaný v rozhodnutí poukázal na to, ţe PaedDr. J. B. bol uznesením Vlády SR č. 28 vymenovaný dňom 11.januára 2007 do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, a preto podľa § 10 ods. 6, v spojení s § 126 písm.
2. c)zákona č. 312/2001 Z. z. ako vedúci sluţobného úradu bol príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni. V rozhodnutí ţalovaný poukázal na tú skutočnosť, ţe Ing. P. F. bol na zasadnutí vlády SR dňom 10.januára 2007 právoplatne odvolaný z funkcie riaditeľa a súčasne aj z funkcie vedúceho sluţobného úradu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne. Súčasne ţalovaný skonštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je podpísané oprávnenou osobou, preskúmal toto rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj vzťahujúci sa spisový materiál a uzavrel, ţe rozhodnutie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, bol správne zistený skutkový stav a právne predpisy boli správne aplikované. Vzhľadom k týmto obsahovým náleţitostiam rozhodnutia ţalovaného sp. č. 00044/2007 z 11.septembra 2007, k rozsahu odôvodnenia krajský súd konštatuje, ţe odvolací orgán v súlade s ustanovením § 59 ods. l zákona č. 71/1967 Zb. preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod sp. č. 00044 z 31.júla 2007 v celom rozsahu a pri zhodnotení jeho správnosti a zákonnosti došlo k jeho potvrdeniu a k zamietnutiu odvolania ţalobcu s odkazom k ustanoveniu § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. jeho druhej časti .... "inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí." Súčasne rozhodnutie ţalovaného má náleţitosti vyţadované ustanovením § 47 zákona č. 71/1967 Zb., výrok, odôvodnenie a poučenie o moţnosti preskúmania súdom. Ţalovaný sa súčasne zaoberal aj odvolacím dôvodom ţalobcu, tento vyhodnotil s prijatím záveru, ţe PaedDr. B. bol osobou oprávnenou vo veci konania skončenia 2 Sžo 81/2010 11 štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Odvolací orgán sa v rozhodnutí stručným a jasným spôsobom vysporiadal so skutkovým stavom, ktorý predchádzal skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatých organizačných zmien Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, následkom ktorých bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu bez moţnosti zaradenia ho na iné štátnozamestnanecké miesto. Rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu sú dostatočne odôvodnené, pretoţe z nich je skutkovo vymedzený dôvod, pre ktorý došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, a to z titulu organizačných zmien u ţalovaného na základe rozhodnutia č. 1/2007 o organizačnej zmene, v spojení s príkazom generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 a doloţenej organizačnej zmeny, organizačnej štruktúry, podľa ktorých bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu, a to odbor štátnej sluţby 2.23, ochrana utajovaných skutočností (č.l. 96 aţ 104 spisu), referát krízového manaţmentu. Z rozhodnutia prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu vyplynulo, ţe nebolo voľné iné štátnozamestnanecké miesto a z toho dôvodu ani ţalovaný nemal akú ponuku predloţiť ţalobcovi, a to zákonite viedlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Krajský súd uvádza, ţe stručnosť zdôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu nespôsobila, ţe by rozhodnutia nemali náleţitosti, ktoré sú vyţadované podľa ustanovenia § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Rozhodnutia majú náleţitosti odôvodnenia vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. K bodu 7/ ţaloby z 9.novembra 2007 sa poukazuje na obsah pripojeného spisu správneho orgánu prvostupňového ako aj odvolacieho, ktorý spĺňa obsahovo všetky doklady potrebné a vzťahujúce sa ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, vyplývajúce zo samotného zákona č. 312/2001 Z. z. a tým krajský súd uvádza, ţe je úplnosť spisu správneho orgánu. Jeho súčasťou, okrem iného, je ţiadosť o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru adresovaná ZO SLOVES pri Úrade práce, Sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne zo dňa 24.júla 2007 (čl. 73 správneho spisu), vyjadrenie odborového orgánu z 25.júla 2007, ktorý ţiadosť prerokoval a zobral na vedomie (č.l.74 pripojeného správneho spisu), ktorý postup 2 Sžo 81/2010 12 bol v súlade s ustanovením § 118 ods. l zákona č. 312/2001 Z.z., upovedomenie o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z 31.júla 2007 doručenom ţalobcovi dňa 31.júla2007 (č.l. 75 pripojeného správneho spisu), oznámenie z 23.augusta 2007 o zloţení poradnej odvolacej komisie, zápisnica zo zasadnutia poradnej odvolacej komisie. Pokiaľ podľa názoru krajského súdu bol kompletný spis správneho orgánu, tak potom nebol dôvod k zrušeniu rozhodnutí tak, ako sa domáhal ţalobca cez ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku . K dôvodu ţaloby ţalobcu z 9.novembra 2007, ktorý nebol číselne označený a je uvedený na str.2 ţaloby v tvrdení, ţe ţalobca nemal moţnosť sa vyjadriť vo veci upovedomenia o začatí konania týkajúceho sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého .... "správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie." Na základe tohto ustanovenia je zrejmé, ţe sa neuvádza zákonom ţiadna lehota, ale vyţaduje sa poskytnúť moţnosť účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť. Krajský súd uvádza, ţe hoci bol tu časový horizont od doručenia upovedomenia o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcovi dňa 31.júla 2007 o 8.00 hod. do 10.00 hod. dňa 31.júla 2007, kedy došlo k vydaniu rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sp. č. 00044 z 31.júla 2007, tak týmto časovým úsekom nepochybne bola ţalobcovi daná reálna moţnosť vyjadrenia sa, zaujatia stanoviska a prípadného podania návrhu. Naopak, nebolo preukázané, ţe by ţalobca nemal danú takúto moţnosť po doručení upovedomenia o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Ak zákon neukladá lehotu, tak je potrebné ustáliť podľa stavu konkrétnej veci, či zákonná moţnosť bola daná a v danom prípade ţalobcovi moţnosť vyjadrenia bola poskytnutá. S odkazom k ustanoveniu § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku krajský súd vo vzťahu k stanovisku ţalobcu z 24.novembra 2009 poukazuje, ţe pri uvedení ustanovenia § 126 písm.
3. b)zákona č. 312/2001 Z. z. v obidvoch rozhodnutiach 2 Sžo 81/2010 13 správnych orgánov nešlo o právnu situáciu rozhodnutí vydaných na základe neúčinného právneho predpisu, keďţe rozhodnutia boli vydané na základe účinného právneho predpisu, a to zákona č. 312/200 l Z. z., ktorého rozhodným ustanovením bolo platné a účinné ustanovenie § 40 ods. 2 písm.
4. a)zákona č. 312/200 l Z. z., podľa ktorého boli napadnuté rozhodnutia vydané. Ak určujúcim ustanovením rozhodnutí napadnutých ţalobou bolo ustanovenie § 40 ods. 2 písm.
5. a)zákona č. 312/2001 Z. z., ako účinné platné právne ustanovenie, boli rozhodnutia vydané na základe účinného právneho predpisu a skutočnosť, ţe uvádzané ustanovenie § 126 písm.
6. b)zákona č . 312/200 l Z. z. bolo zrušené odo dňa 1.júna2006, nespôsobilo záver nezákonnosti rozhodnutí správneho orgánu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keďţe takýto nedostatok nemal vplyv na zákonnosť napádaných rozhodnutí, naviac, keď uvádzané ustanovenie § 126 písm.
7. b)zákona č. 312/200 l Z. z. v znení platnom do 30.mája 2006 sa dotýkalo len označenia orgánu, ktorý koná vo veci vzniku, zmeny, a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodné a podstatné bolo, ţe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z platného a účinného ustanovenia § 40 ods. 2 písm.
8. a)zákona č. 312/200 l Z. z. k dátumu týchto rozhodnutí, podľa ktorého ustanovenia a zisteného skutkového stavu po preskúmaní rozhodnutí napádaných ţalobou, bol v súlade s takto uvedeným zákonným ustanovením skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu, z ktorého vyplýva alternatívne skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, a to keď je zrušené štátnozamestnanecké miesto a nedôjde k súhlasu s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Na základe označených a vykonaných dôkazov pred krajským súdom bolo preukázané naplnenie alternatívnej situácie vyplývajúcej z ustanovenia § 40 ods. 2 písm.
9. a)zákona č. 312/2001 Z. z. podľa rozhodnutia č. 1/2007 o organizačnej zmene, príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007, doloţenej organizačnej schémy, pôvodnej s účinnosťou od 1.apríla 2007 (č.1.98) a platnej od 31.júla 2007 (č.l. 99), keď bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu a sluţobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto, resp., podľa označených dôkazov nebolo preukázané ţalobcom, ţe by mal ţalovaný voľné štátnozamestnanecké miesto. 2 Sžo 81/2010 14 Krajský súd uvádza, ţe k doplneným dôvodom ţaloby ţalobcom v stanovisku z 24.novembra 2009, ktoré nemali charakter dôvodov podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadol, pretoţe ţalobcom boli uvádzané aţ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov vyplývajúcej z ustanovenia § 250b ods. l Občianskeho súdneho poriadku. Naviac len poukazuje krajský súd k doplneniu dôvodu aţ po zákonom stanovenej lehote, ţe dôkazy doloţené ţalovaným, z ktorých vychádzali rozhodnutia správnych orgánov, nepochybne preukázali zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobcu, a to odboru štátnej sluţby 2.23 ochrana utajovaných skutočností organizačného útvaru - kancelária riaditeľa - vedúceho sluţobného úradu, referát krízového manaţmentu, ochrany utajovaných skutočností, PO a BOZP. Ak aj došlo k prevzatiu agendy Ing. M. H., a tak v rámci vykonaných organizačných zmien tento postup bol nevyhnutný z titulu výkonu a kumulácie činností menovaným Ing. M. H. Krajský súd však zvýrazňuje, ţe v tejto časti nemohlo ísť o relevantný dôvod ţaloby z titulu nedodrţania zákonnej lehoty na jeho uvádzanie ţalobcom. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods.1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Ţiline vo všetkých výrokových častiach a vec vrátil Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Vo svojom písomnom odvolaní zopakoval tvrdenia zo ţaloby. Uviedol, ţe 1. Výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, ţe „ţalobu zamieta“ je neurčitý, pretoţe z neho nie je zrejmé, aký konkrétny ţalobný návrh ţalobcu bol týmto výrokom rozsudku zamietnutý. Výrok rozsudku má byť presný, určitý a konkrétny. Podľa platnej súdnej judikatúry pre určitosť výroku rozsudku nepostačuje uvedenie predmetu konania v záhlaví (úvodnej časti) rozsudku. 2. Odôvodnenie rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe z odôvodnenia tohto rozsudku nie je moţné zistiť, 2 Sžo 81/2010 15 ktoré skutočnosti povaţoval súd za preukázané, z ktorých dôkazov súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov, prečo súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako súd vec právne posúdil. Súd sa riadne nevysporiadal so ţalobnými návrhmi ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku je preto nepreskúmateľné. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva napr. rozhodnutia vo veci Ruiz Torija c/a Španielske kráľovstvo a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné povaţovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia. Súd odňal ţalobcovi právo konať pred súdom. 3. Podľa názoru ţalobcu sú obidve rozhodnutia ţalovaného zmätočné a nezákonné. Ustanovenie § 126 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. bolo od 1.júna 2006 zrušené zákonom č. 231/2006 Z.z., preto ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán nemohli podľa uvedeného ustanovenia rozhodovať. Ţalovaný i prvostupňový správny orgán rozhodovali podľa zrušeného zákonného ustanovenia dňa 31.júla 2007 a opätovne dňa 11.septembra 2007. Nie je podstatné, ţe ţalobca tento ţalobný dôvod uviedol aţ vo svojom písomnom vyhotovení na vyjadrenie ţalovaného. 4. Podľa názoru ţalobcu lehota v čase od 8.00 hod. do 10.00 hod., ktorú ţalovaný poskytol na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ţalobcovi podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení je neprimerane krátkou lehotou zo strany ţalovaného, keďţe ţalovaný si bol vedomý, ţe § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. nestanovuje ţiadnu konkrétnu lehotu. Súd akceptoval takýto nezákonný postup ţalovaného, hoci je nesporné, ţe lehota dvoch hodín na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vzhľadom na časový stres, závaţnosť veci nemoţnosť v takejto krátkej dobe poradiť sa s advokátom alebo s inou osobou je neprimerane krátkou lehotou. 2 Sžo 81/2010 16 5. Taktieţ z odôvodnenia rozsudku nie je moţné zistiť, na základe akých zákonných ustanovení dospel súd k názoru o nesprávnosti právneho názoru ţalobcu, ţe odvolacím orgánom mal byť vedúci sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Súd to tvrdil bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych zákonných ustanovení. Poukázal na to, ţe na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak ako i na ustanovenie § 58 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení, podľa ktorého ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Zo znenia §§ 137 – 138 zákona č. 312/2001 Z.z. vyplýva, ţe zákonodarca rozlišuje medzi odvolacím orgánom a príslušným orgánom (t.j. prvostupňovým), čo znamená, ţe nejde o ten istý orgán ale o rozdielne orgány. Odlišnosť týchto orgánov potvrdzuje i § 137 ods.7 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe upravujúci tzv. autoremedúru. V prípade, ak by príslušným orgánom (t.j. prvostupňovým) a aj odvolacím bol ten istý správny orgán nemalo by upravenie tzv. autoremedúry ţiadny právny význam. Vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru by vţdy konal ten istý orgán t.j. ţalovaný. Rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nebolo doposiaľ predloţené na odvolanie a o odvolaní ţalobcu do dnešného dňa nerozhodol príslušný odvolací správny orgán. Jedná sa o hrubé porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania. Naviac za ţalovaného v prvostupňovom správnom konaní a aj v odvolacom správnom konaní vţdy konala a rozhodovala tá istá osoba t.j. PeaDr. J. B., čo je hrubé porušenie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 6. Taktieţ sa súd pri svojom rozhodovaní nezaoberal skutočnosťou, ako je moţné, ţe ţalovaný uţ dňa 24.júla 2007, t.j. uţ 6 dní pred dňom 30.júla 2007, kedy bolo zrušené miesto ţalobcu na základe príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 zo dňa 25.júna 2007 a rozhodnutia č. 1/2007 zo dňa 30.júla 2007 vedel o tom, ţe ţalobcovo štátnozamestnanecké miesto bude zrušené dňa 30.júla 2007. 2 Sžo 81/2010 17 7. Takisto nie je správny právny názor súdu, ţe v oznámení ţalovaného zo dňa 23.augusta 2007 o zloţení členov poradnej odvolacej komisie bola chyba v písaní týkajúca sa priezviska Ing. V. Š.. Ţalobca nemal moţnosť získať vedomosť, ţe ide o chybu v písaní, a ţe Ing. V. Š. je totoţný s Ing. V. Š.. V danom prípade by ţalobca vzniesol námietku zaujatosti. 8. Súd vo veci rozhodol bez dostatočného zistenia skutkového stavu, pretoţe rozhodol bez toho, aby vykonal ţalobcom navrhnuté dôkazy: a/súd vo veci nevypočul PeaDr. J. B., riaditeľa ako účastníka konania, hoci bol prítomný na pojednávaní konanom dňa 25.novembra 2009 b/súd si od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevyţiadal mesačné prehľady o prijatých štátnych zamestnancoch, o uvoľnených štátnych zamestnancoch a o voľných štátnozamestnaneckých miestach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne za obdobie od 1.júla 2007 do 31.júla 2007. Ku dňu 30.júla 2007 nedošlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta ţalobcu a miesto ţalobcu v súčasnosti zastáva Ing. M. H.. Ţalovaný počas správneho konania a ani počas súdneho konania nepreukázal existenciu dôvodov na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu podľa § 40 ods.2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z.. Na záver odvolania ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v spise nie sú zaloţené nasledovné písomnosti – príkaz generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 zo dňa 25.júna 2007 – Organizačné práce v úradoch, sociálnych vecí a rodiny vydaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Rozhodnutie č. 1/2007 zo dňa 30.júla 2007 o organizačnej zmene – rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne vydaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne. Takisto v osobnom spise nie sú zaloţené ţiadne listinné doklady preukazujúce, ţe by ţalovaný ţalobcovi ponúkol trvalé preloţenie podľa § 29 ods.5 zákona č. 312/2001 Z.z., a ţe ţalobca s týmto trvalým preloţením nesúhlasil, spis poradnej odvolacej komisie ţalovaného, ktoré rozhodovala o odvolaní ţalobcu. Ţalovaný navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. 2 Sžo 81/2010 18 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk , a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. februára 2011 ( § 156 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ). Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním ţalobcu, ktorého dôvody sú totoţné s dôvodmi uvedenými v samotnej ţalobe a to posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm.
10. a)a § 126 písm.
11. b)zákona č. 312/2001 Z.z.. Podľa § 250b ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote podľa § 250b ( § 250h ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ). Rozšírenie rozsahu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu znamená nielen rozšírenie ţaloby na ďalšie výroky napadnutého rozhodnutia, ale aj vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia práv ţalobcu. Podľa § 250i ods.1 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 2 Sžo 81/2010 19 Podľa § 40 ods.2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov a/ zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods.2 písm. c). Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, ţe organizačná zmena na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, ktorej výsledkom boli napadnuté rozhodnutia, bola súčasťou rozsiahlych racionalizačných opatrení v štátnej správe, ktorých účelom bolo zníţiť počet štátnozamestnaneckých miest a dosiahnuť tak úsporu nákladov na výkon správy. Rozhodnutím č. 1/2007 o organizačnej zmene – rozpis miest zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne PeadDr. J. B., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 30.júla 2007, vydaným na základe Príkazu generálneho riaditeľa č. 3-12/2007 organizačné zmeny v úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bolo Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne uloţené zrealizovať organizačné zmeny a to zníţenie limitu zamestnancov v roku 2007 o 23 miest a následne v súlade so schváleným rozpisom štátnozamestnaneckých miest platným od 30.júla 2007 bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto ţalobcu s platnosťou od 30.júla 2007. Nakoľko sluţobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto,

§ 40ods.2 písm.

a/ zákona č. 312/2001 Z.z. skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu dňom 31.jú la 2007. V zmysle § 40 ods.2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. bola ţalobcovi priznaná náhrada vo výške 3-násobku jeho funkčného platu. 2 Sžo 81/2010 20 Opakovane ako teda vyplynulo z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, nakoľko sluţobný úrad nemal voľné iné štátnozamestnanecké miesto,

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona č. 312/2001 Z.z. skončený štátnozamestnanecký pomer Ing. A. M. dňom 31.júla

1. So všetkými relevantnými námietkami ţalobcu sa vyporiadal uţ ţalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo ţiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať. Pokiaľ ţalobca namietal v odvolaní ďalšie skutočnosti, tieto odvolací súd nezohľadnil s poukazom na ustanovenia § 250b Občianskeho súdneho poriadku. Pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým najvyšší súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (m.m. II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z.z. nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje 2 Sžo 81/2010 21 moţnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov, je logická, a preto aj legitímna a ţiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje. Skutočnosť, ţe sa ţalobca s názorom najvyššieho súdu nestotoţňuje, nemôţe sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s tým v plnej miere stotoţňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, ţe súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia niţšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vţdy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline riadne odôvodnený, podrobne odpovedal na všetky pre vec dôleţité argumenty ţalobcu, jeho odôvodnenie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a preto podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva ţalobcu na prístup k súdu, nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny. 2 Sžo 81/2010 22 Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pritom sa stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods.1, § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému ţalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
2. februára 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová