2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
júna 2020 v Bratislave, o žiadosti obžalovaného Mgr. Q. S. o prepustenie z väzby na slobodu, takto rozhodol:
3 Trestného poriadku žiadosť obžalovaného Mgr. Q. S., narodeného XX. Q. XXXX v J. Q., trvale bytom O., D. číslo XX, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, o prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t a.
1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obžalovaného Mgr. Q. S. dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej aj len „Špecializovaný trestný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 27. februára 2020, sp. zn. PK-1T/9/2019 uznal obžalovaného Mgr. Q. S. (ďalej aj „obžalovaný") vinným z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
Trestného zákona v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti
1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
Dr. V. Y. po vzájomnej dohode s obvineným JUDr. Š. A, ktorého trestná vec bola dňa 08.11.2018 vylúčená na samostatné konanie, v čase po roku 2013, najneskôr v deň spísania notárskej zápisnice číslo N 331/2016, Nz 11932/2016, NCRLs 12305/2016 dňa 07.04.2016 v Bratislave, vyhotovili štyri sfalšované zmenky s deklarovaným, avšak v skutočnosti nezodpovedajúcim dátumom ich vystavenia 11.06.2000 a s ďalej uvedenými, v skutočnosti neexistujúcimi zmenkovými sumami a indosamentmi, ktoré predložili ako prílohy k návrhom na vydanie platobných rozkazov podaných v roku 2016 a 2017 Okresnému súdu Bratislava V, a to - vlastnú zmenku bez protestu vystaviteľa PhDr. V. Y., Ľ. E. XX, O., na Y. Q. S., bytom D. XX, O., s miestom a dátumom vystavenia v Bratislave, dňa
4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 19 (devätnásť) rokov, pre výkon ktorého ho
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona mu súd prvého stupňa uložil aj peňažný trest vo výmere 10.000,- Eur a
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd prvého stupňa obžalovanému zároveň uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky. V dôsledku odvolania podaného obžalovaným, spoluobžalovaným PhDr. V. Y., prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodeným, bol predmetný spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd"). Trestné stíhanie voči obžalovanému Mgr. Q. S. je vedené väzobne, vzhľadom na to, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Tost/23/2018 z 28. júna 2018 bol obžalovaný vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm.
4 Trestného poriadku ponechaný vo väzbe z dôvodov
1 písm. a), písm. b), písm.
názoru obžalovaného, z tejto komunikácie nevyplýva. Navyše obžalovaný vyjadril pochybnosti o zákonnosti tohto dôkazu poukazujúc na to, že Europol,
vyjadrenia vedúceho skupiny pracovníkov Europolu pána Sami Harmoinena, odovzdal výsledok „analýzy" extrakcie telefónov na prenosnom elektronickom zariadení - harddisku nazvanom Synology, spolu so správou, slovenským orgánom činným v trestnom konaní až dňa 21. júna 2019 s tým, že pred týmto dátumom žiadne predbežné správy, predbežné prieskumy alebo predbežné dáta z týchto telefónov orgánom činným v trestnom konaní v Slovenskej republike neboli odovzdané, čo potom znamená, že pred vyššie uvedeným dátumom nemohli mať slovenské orgány činné v trestnom konaní tieto údaje k dispozícii. V tejto súvislosti obžalovaný ešte uviedol, že svedok I., menil svoju výpoveď vo vzťahu k informácii ako sa k telefónom dostal, a či s nimi manipuloval alebo nie. Z elektronických dát z dvoch harddiskov poskytnutých Europolom,
názoru obžalovaného, jednoznačne vyplýva, že s telefónmi manipulované bolo v čase predtým, ako ich dostali do dispozície orgány činné v trestnom konaní, avšak k tomuto by bolo potrebné urobiť znalecký posudok, ktorý doteraz urobený nebol. 1. apríla 2019 obžalovaný a ani obhajoba nemali možnosť sa nijakým spôsobom voči tvrdeniu prokuratúry brániť, k týmto dátam sa vyjadrovať, či požadovať vykonanie znaleckého dokazovania, pretože spomínané dáta k dispozícii nemali a dostali ich až rádovo o pol roka neskôr. Obžalovaný ďalej uviedol, že z technických údajov získaných z mobilného telefónu svedka V. I. vyplýva, že sa niekoľkokrát stretol s pánom O. G., ktorý bol v tom čase riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry. Z ich komunikácie jednoznačne vyplýva, že svedok V. I. sa s pánom G. bavil aj o telefónoch alebo aspoň jednom telefóne, ktorý mal k dispozícii. To potom,
názoru obžalovaného, znamená, že orgány činné v trestnom konaní nezaistili mobilný telefón, hoci vedeli o tom, že svedok V. I. ním disponuje. Ďalej obžalovaný vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že svedok V. I. si
názoru obžalovaného, počas toho času ako mal svedok V. I. telefóny k dispozícii s nimi jednoznačne manipuloval. Vo vzťahu k diplomatickému pasu obžalovaný uviedol, že bol vydaný Ministerstvom zahraničných vecí Guinejskej republiky presne v tom čase ako je v ňom uvedené, bol honorárnym konzulom tejto republiky pre Maďarsko a platnosť diplomatického pasu skončila asi 10 rokov predtým ako bol zadržaný. Vo vzťahu k dôvodu väzby vyplývajúcemu z ustanovenia § 71 ods. 1 písm.
vyjadrenia obžalovaného, neudialo skoro nič, sú na tej istej úrovni ako pred dvoma rokmi. A čo sa týka ostatných trestných stíhaní, boli začaté a takisto,
tvrdenia obžalovaného, „stoja", nič sa v nich nedeje. Bolo tiež podaných niekoľko krivých obvinení na obžalovaného, a to aj zo strany svedka V. I., avšak jeho trestné oznámenie bolo uzavreté s tým, že spomínaný svedok klame a vymýšľa si. Vo vzťahu k väzobnému dôvodu vyplývajúcemu z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda vo vzťahu k dôvodom kolúznej väzby, obžalovaný uviedol, že výpovede svedka V. I. si v mnohých ohľadoch odporujú, spomínaný svedok rozširuje svoju výpoveď
potreby orgánov činných v trestnom konaní, pritom väčšina dokazovania vo všetkých kauzách už bola vykonaná, svedkovia sú vypočutí, znalecké posudky sú hotové, preto ani neexistuje spôsob, ako by niečo, či už vyšetrovanie alebo dokazovanie, mohol mariť a ani dôkaz o tom. V prejednávanej veci sa snaží aktívne dokazovať svoju nevinu a skôr na strane prokurátora a poškodených vidí obmedzovanie dokazovania a bránenie v dokazovaní. Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že dal zmenky k dispozícii prokuratúre, hoci prokuratúra žiadne forenzné dokazovanie s nimi nerobila. Namietal, že v prípade, ak by zmenky boli falošné, nevrátil by ich, nemohol totiž predpokladať, či neexistuje niekde na svete nejaká metóda, ktorá by bola schopná, určiť čas vystavenia zmeniek, aj keď nie hneď, tak možno o mesiac, rok. Ďalej uviedol, že takzvané „motáky" z väzby neposielal, svedok V. I. v tomto smere klamal, o čom svedčí aj skutočnosť, že v čase, kedy mu mal obhajca B. odovzdať spomínané „motáky", bol spomínaný obhajca na dovolenke, pritom z prehľadu návštev obžalovaného v ústave na výkon väzby vyplýva, že obžalovaného spomínaný obhajca v rozhodnom čase nenavštívil. Obhajca obžalovaného Mgr. Marek Para vo svojom konečnom návrhu vo vzťahu k útekovej väzbe zdôraznil, že spomínaný diplomatický pas už nie je platný a nikdy nebol použitý na žiadne útekové konanie a ani k tomu nebol určený. Vo vzťahu k hrozbe vysokého trestu uviedol, že aj keď prvostupňové odsúdenie môže viacej potvrdzovať túto obava, samo osebe stačiť nemôže, pretože obžalovaný má tak silné rodinné a sociálne väzby, že nie je možné predpokladať jeho vzdialenie sa z miesta tu konajúceho súdu a vyhýbaním sa trestnému stíhaniu by sa pripravil o možnosť argumentovať. Ďalej doložil, že k dokazovaniu v prejednávanej veci pristupovali aktívne, snažili sa zabezpečiť forenzné zistenie veku papiera zmeniek, a to aj v Nemeckej republike, ktoré však nebolo úspešné pre nedostatočný objem vzorky. Vo vzťahu k takzvaným motákom uviedol, že sa objavili niekedy už v novembri 2018, a preto je potrebné odvtedy posúdiť následne správanie sa obžalovaného, pritom na samotné konanie pre uvedené motáky, teda pre ovplyvňovanie iného svedka alebo ovplyvňovanie dokazovania sa väzba v prejednávanej veci nevzťahuje, okrem toho napriek uplynutiu určitej doby sa toto konanie neposunulo nikam ďalej. Navyše vzhľadom na postúpenie dokazovania v prejednávanej veci už neexistuje žiadna obava z ovplyvňovania iných osôb alebo samotného procesu rozhodovania. Vo vzťahu k preventívnej väzbe a „kauzám Gatex a DPH", na existencii ktorých je preventívna väzba v prejednávanej veci založená, obhajca poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 33/2018 konštatujúceho nevyhnutnosť oboznamovania sa v priebehu plynutia času väzby so stavom týchto konaní, pričom v dotknutých konaniach dochádza,
názoru obhajcu, k rozsiahlym prieťahom a slabej skutkovej situácii. Namietal ešte, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj prvostupňový súd im (obhajobe) neumožňovali vykonávať dokazovanie v nimi požadovanom rozsahu, čo je nezlučiteľné s princípom väzby, ktorá za takýchto podmienok neplní svoj legitímny účel. Obhajca JUDr. Michal Mandzák vo svojom konečnom návrhu taktiež vyjadril názor, že obhajobe bolo znemožnené vykonávanie dôkazov v požadovanom rozsahu a poukázal na rozpory v tvrdeniach svedka V. I.. Po vypočutí obžalovaného a oboznámení sa s doposiaľ zhromaždeným spisovým materiálom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o väzbe najvyšší súd zistil nasledovné: Od posledného rozhodovania o väzbe obžalovaného, nenastali žiadne také významné skutočnosti a okolnosti, ktoré by zásadným spôsobom priebeh doterajšieho konania ovplyvnili natoľko, že by odstránili alebo podstatným spôsobom zoslabili existenciu dôvodov väzby, pre ktoré bol obžalovaný po podaní obžaloby ponechaný vo väzbe tak, ako to predpokladá ustanovenie §-u 71 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku. Aj naďalej je
názoru najvyššieho súdu odôvodnený záver o tom, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré je obžalovaný v prejednávanej veci trestne stíhaný, sa stali, majú znaky trestných činov a sú tu dôvody na podozrenie, že ich spáchal aj obžalovaný Mgr. Q. S.. Ako to už bolo skôr naznačené obžalovaný bol vyššie označeným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, aj keď doposiaľ neprávoplatne, uznaný vinným zo spáchania trestnej činnosti, ktorá mu je v prejednávanej veci kladená za vinu. Pritom odsúdenie rozhodnutím súdu (aj keď neprávoplatné) dostatočným spôsobom opodstatňuje dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného ako jednej z materiálnych podmienok rozhodovania o väzbe. Od verejného vyhlásenia rozsudku (§ 171 ods. 1 Trestného poriadku) treba väzbu obžalovaného chápať
článku 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako „zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom" a nie ako „zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osobnej slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu"
článku 5 ods. 1 písm. c) citovaného Dohovoru (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod č. 90 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2015). Vykonané dôkazy rozvedené vo vyššie označenom odsudzujúcom rozsudku, na ktorých súd prvého stupňa vinu obžalovaného založil, a to najmä výpovede svedkov - štatutárnych zástupcov poškodeného - Markíza Slovakia, spol. s r.o. (svedkovia W. B. - S., Ing. Q. S., G. M., Mag. Q. W.), - účtovníčky poškodeného (svedkyňa U. Q.), - finančnej riaditeľky poškodeného (svedkyňa Y. P.), ktorí nemali mať vedomosť o existencii sporných zmeniek, znalecké dokazovanie z odboru ekonómia a manažment, ktorého závery naznačujú, že dotknuté zmenky nemali byť vedené v účtovníctve poškodeného a nemali byť riadne vedené ani v účtovníctve spoločnosti Inkasný servis, a.s., na ktorú mali byť prevedené, znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, ktorého závery nasvedčujú tomu, že podpisy obžalovaného PhDr. V. Y. na sporných zmenkách mali vzniknúť až po roku 2013 a znalecké dokazovanie z odvetvia kriminalistického skúmania ručného písma a podpisov naznačujúce, že štyri pravé podpisy obžalovaného Mgr. Q. S. na sporných zmenkách mali pravdepodobne vzniknúť v najužšej časovej väzbe, vo veľmi krátkom časovom úseku, vo svojom súhrne v rozsahu potrebnom pre rozhodovanie o väzbe nasvedčujú tomu, ako to už bolo vyššie uvedené, že skutky, pre ktoré je obžalovaný v prejednávanej veci trestne stíhaný, sa stali, majú znaky trestných činov a sú tu dôvody na podozrenie, že ich spáchal aj obžalovaný Mgr. Q. S.. Nepochybne bol teda splnený tzv. materiálny predpoklad pre rozhodovanie o väzbe spočívajúci v dôvodnosti trestného stíhania obžalovaného a
názoru najvyššieho súdu aj naďalej v prejednávanej veci existujú také konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že v prípade prepustenia na slobodu obžalovaný by mohol ujsť, alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, mohol by pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvineného, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Na tomto mieste sa žiada ešte uviesť, že pokiaľ rovnaké, avšak relevantné a dostatočné dôvody pre ponechanie obvineného vo väzbe pretrvávali po celú dobu jej trvania a pokiaľ zákonnosť väzby bola predmetom opakovaného (niekoľkokrát) preskúmavania, nemožno súdom vytýkať, že sa v textoch svojich rozhodnutí opakovali (primerane rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 485/2016, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Knebl proti Českej republike z 28. októbra 2010).
1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Dôvod väzby vyplývajúci z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je aj v súčasnosti opodstatnený v prvom rade hrozbou vysokého trestu, keďže obžalovaný je v prejednávanej veci stíhaný aj za obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od 12 do 20 rokov, pričom obžalovanému aj keď neprávoplatne bol súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov, čo nepochybne vysokým trestom je (
ustálenej súdnej praxe sa vysokým trestom rozumie trest vo výmere osem rokov a vyšší - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod č. 90 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2015, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III ÚS 61/2012). Obavu, že obžalovaný by v prípade prepustenia na slobodu mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu [§ 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], vyvoláva aj komunikácia obžalovaného prostredníctvom aplikácie Whatsapp s J. O. a I. Y., týkajúca sa možnej potreby odchodu z územia Slovenskej republiky, ako aj prostriedkov prepravy a miesta príchodu spolu so skutočnosťou, že obžalovaný bol držiteľom diplomatického pasu, ktorý síce už nie je platný, každopádne ale jeho existencia nasvedčuje tomu, že obžalovaný by bol schopný si takýto pas zabezpečiť. Tieto dôvody považuje najvyšší súd za natoľko závažné, že ich neeliminuje ani existencia obžalovaným tvrdených pevných rodinných a sociálnych väzieb. Dôvod kolúznej väzby
1 písm. b) Trestného poriadku je
názoru najvyššieho súdu aj naďalej opodstatnený najmä skutočnosťou, že obžalovaný mal posielať z ústavu na výkon väzby správy - takzvané „motáky", ktorých obsahom
výpovede svedka Mgr. V. I. mali byť inštrukcie napríklad pre svedka B. M., ako má vo veci vypovedať, inštrukcie smerujúce k využitiu kontaktov na Úrade Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom dosiahnutia prepustenia obžalovaného z väzby a podobne, čo obavu z pôsobenia na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie iným spôsobom nepochybne vyvoláva, pričom ani plynutie času na závažnosti tohto dôvodu nič nezmenilo, napokon obžalovaný vzhľadom na skutočnosť, že bol obmedzovaný kolúznou väzbou, ani príležitosť ďalej kolúzne sa správať nemal. Pokiaľ obhajoba v tejto súvislosti namietala, že vzhľadom na postup v dokazovaní už obava z možného pôsobenia na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie iným spôsobom, pominula, k tomu sa žiada uviesť, že trestné konanie doposiaľ nie je ukončené, a preto nie je možné vylúčiť, že jeho ďalšie pokračovanie si bude vyžadovať opakovanie doteraz vykonaných dôkazov, prípadne vykonanie dôkazov ďalších a vzhľadom na charakter, povahu a závažnosť vyššie rozvedených väzobných dôvodov aj naďalej existuje obava, že obžalovaný využitím svojich doterajších kontaktov by sa mohol snažiť v prípade prepustenia na slobodu výsledok trestného stíhania ovplyvniť vo svoj prospech. Aj naďalej
názoru najvyššieho súdu pretrváva aj dôvod väzby vyplývajúci z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obžalovaný je v prejednávanej veci dôvodne podozrivý zo spáchania vysoko sofistikovanej trestnej činnosti veľkého rozsahu zo zištných dôvodov. Navyše z predloženého spisového materiálu plynie, že obžalovaný je okrem prejednávanej veci trestne stíhaný aj v ďalších prípadoch. Pritom nie je možné súhlasiť s námietkami obhajoby, že by iné trestné veci, ktoré väzobný dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku u obžalovaného taktiež zakladajú, nijakým spôsobom nenapredovali a boli vedené len s úmyslom opodstatňovať dôvod väzobného stíhania obžalovaného. Okrem toho k už spomínaným trestným stíhaniam pristúpilo aj trestné stíhanie ďalšie. Naďalej je obžalovaný trestne stíhaný pre zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 4 Trestného zákona (sp. zn. Generálnej prokuratúry VII/2 Gv 140/16/1000), ďalej pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona (sp. zn. Krajskej prokuratúry Bratislava 1 Kv 72/16/1100), pritom uvedená trestná vec je v štádiu po podaní obžaloby, k čomu došlo 23. augusta 2019, navyše obžalovaný je trestne stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a iné (sp. zn. Generálnej prokuratúry VII/2 Gv 69/18/1000) s tým, že naposledy spomínaná trestná vec je taktiež už v štádiu po podaní obžaloby na Špecializovaný trestný súd (
1 písm. c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby
1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
osobitného predpisu.
2, veta tretia Trestného poriadku, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
3 písm.
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obžalovaný je v prejednávanej veci stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
Trestného zákona, pričom najvyšší súd žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by väzbu obžalovaného umožňovali dohľadom probačného a mediačného úradníka nahradiť, nezistil. Pritom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že nespochybnil zákonné obmedzenie vyplývajúce z § 80 ods. 2 Trestného poriadku,
ktorého je možné väzbu osoby obvinenej z obzvlášť závažného zločinu nahradiť ponúknutou zárukou, sľubom alebo dohľadom len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Aplikáciu uvedenej zákonnej úpravy ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napríklad I. ÚS 113/2008, III. ÚS 387/2010, II. ÚS 466/2012, IV. ÚS 559/2012, I. ÚS 132/2013, II. ÚS 149/2014 alebo III. ÚS 431/2015) zhodnotil ako ústavne akceptovateľnú a rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ktoré v prípadoch o aké pri stíhaní za obzvlášť závažné zločiny ide, pre nahradenie väzby zárukami väzbu nahrádzajúcimi vyžadovali existenciu výnimočných okolností prípadu, nepovažoval za arbitrárnu (IV. ÚS 10/2019). Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú v čase rozhodnutia. Pri posudzovaní osoby páchateľa sa pozornosť venuje najmä celému jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj k spáchanému trestnému činu a pod.). V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o väzbe (napr. zdravotný stav jeho rodiny, ktorá je na neho odkázaná, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa možno tiež považovať viac významných skutočností, ktoré možno subsumovať do kategórie tzv. poľahčujúcich okolností pri nedostatku tzv. priťažujúcich okolností. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu. Okolnosti prípadu z hľadiska aplikačnej praxe, judikatúry a literatúry predstavujú okolnosti spoluurčujúce spoločenskú škodlivosť toho-ktorého trestného činu a ako také plnia v širšom slova zmysle funkciu materiálneho vyjadrenia protiprávnosti činu. Za dôležitú okolnosť pri posudzovaní tohto znaku ustálila konštantná judikatúra, napríklad to, že páchateľ sa dopustil obzvlášť závažného trestného činu v afekte úzkosti a strachu vyvolaného dlhodobou partnerskou disharmóniou a chronickou konfliktnou situáciou, ktorá v podstate znížila jeho schopnosť ovládať svoje konanie (primerane Rt 111/1999). Najvyšší súd poznamenáva, že prepustenie obvinených z väzby alebo ich ponechanie na slobode nahradením väzby prostriedkom prípustným
vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného poriadku) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom obvinenej osoby, ktorej sloboda je, alebo má byť obmedzená. Pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm.
3 Trestného poriadku zamietol a jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka
1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.