zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 42/1992 Zb., vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 11 C 177/92, o dovolaniach žalobcov 1/ až 6/ a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
229/1991 Zb. žalobkyniam 1/ a 3/ každej sumu 50 095 Sk s 3 % úrokom z omeškania od
229/1991 Zb. sumu 35 733,50 Sk s 3 % úrokom z omeškania od
zákona č. 42/1992 Zb. každej zo žalobkýň 1/ a 3/ sumu 275 510 Sk s 3 % úrokom z omeškania od
zápisnice z
1 zákona č. 229/1991 Zb. zaniklo právo družstevného užívania pozemkov a náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár sa môžu domáhať od žalovaného v zmysle 4 Cdo 164/2005 3 ustanovenia § 20 zákona č. 229/1991 Zb. Následne došlo medzi žalobcami a žalovaným k čiastočnej dohode o uplatnených nárokoch, a to k dohode o nájme poľnohospodárskej pôdy žalovaným a o vydaní pozemkov žalobkyniam 1/ a 3/ ako súkromne hospodáriacim osobám. Žalovaný uznal nárok žalobcov aj na vydanie majetkového podielu
transformačného zákona č. 42/1992 Zb., ktorý čiastočne plnil. Oprávnenosť žalobcov na podanie žaloby súd prvého stupňa vyvodil s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm.c/ zákona č. 229/1991 Zb. o pôde a povinnosť žalovaného oprel o ustanovenie § 5 ods. 1 tohto zákona, pretože právny predchodca žalovaného prevzal nehnuteľnosti a sám žalovaný sa považoval za povinnú osobu, keď uzavrel so žalobcami v roku 1993 a 1994 dohody, z ktorých plnil. Žalovanému takto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu za živý a mŕtvy inventár
1 až 5 zákona č. 229/1991 Zb., náhradu za budovy a trvalé porasty
229/1991 Zb., pretože lehotu na podanie výzvy dodržali. Náhradu priznal všetkým žalobcom za živý a mŕtvy inventár vo vyššie uvedených sumách, ktoré vypočítal
nariadenia vlády č. 97/1992 Zb. s použitím normatívu
výmery pôdy vo vlastníctve každého zo žalobcov. Výšku náhrady za budovy a trvalé porasty určil
ich hodnoty zistenej znaleckým posudkom znalkyne Ing. C. ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. Okrem uvedených náhrad priznal žalobkyniam 1/ a 3/ ako súkromne hospodáriacim roľníčkam aj právo na vydanie majetkového podielu
zákona č. 42/1992 Zb., keď dospel k záveru, že žalovaný nesprávne vypočítal majetkový podiel žalobkýň, ktorý má byť vyšší vzhľadom na rozsah majetku odňatého ich právnemu predchodcovi a užívaného žalovaným; neboli v ňom totiž zarátané budovy a trvalé porasty, ale len pôda a odňatý živý a mŕtvy inventár. Výšku majetkového podielu vypočítal
hodnoty vneseného majetku násobenej koeficientom 3,21 (platný pre žalovaného
transformačného projektu) a po zohľadnení toho, čo žalovaný žalobkyniam už poskytol z titulu majetkového podielu. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaného rozsudkom (po tom, ako predchádzajúce tri rozsudky súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie) zo
zákona č. 229/1991 Zb., t.j., že žalobcovia sú oprávnenými osobami
1, ods. 2 4 Cdo 164/2005 4 písm.c/ citovaného zákona, že žalovaný je povinnou osobou
1, ods. 2 písm.a/ citovaného zákona, že k odňatiu majetku právnemu predchodcovi žalobcov a jeho prevzatiu inou právnickou osobou (J. V.) došlo v rozhodnom období (25. február 1948 až 1. január 1990) bez právneho dôvodu
1 písm.p/ zákona č. 229/1991 Zb., a že včas, v lehotách v tomto zákone uvedených si žalobcovia svoje nároky uplatnili, odôvodnil tým, že po tom, ako žalobcovia svoj žalobný návrh niekoľkokrát v priebehu konania menili, naposledy podaním z 24. mája 2002, ktorú zmenu súd prvého stupňa pripustil a takto zmenenej žalobe v celom rozsahu vyhovel, si žalobcovia uplatnili niekoľko nárokov. Prvým bol nárok na náhradu za živý a mŕtvy inventár
229/1991 Zb. Žalobcovia ako oprávnené osoby majú právo požadovať náhradu za živý a mŕtvy inventár a zásoby, ktoré boli odňaté ich právnemu predchodcovi v roku 1951. Táto náhrada je však viazaná na splnenie podmienky prevádzky poľnohospodárskej výroby oprávnenou osobou, čo v tomto prípade spĺňali len žalobkyne 1/ a 3/ ako osoby súkromne hospodáriace na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré im boli vrátené. Ostatní žalobcovia uvedenú podmienku nespĺňali, preto voči nim bolo potrebné žalobu o náhradu za živý a mŕtvy inventár zamietnuť. U žalobkýň 1/ a 3/ bolo potrebné skúmať, či im už žalovaný túto náhradu neposkytol, pretože už čiastočne splnil ich reštitučné nároky. Žalobkyne nepopierali, že žalovaný im náhradu za živý a mŕtvy inventár vyplatil, a to v sume 39 122 Sk pri vydaní majetkového podielu, no tvrdili, že im táto náhrada patrí vo vyššej sume. Vychádzali z iného spôsobu výpočtu náhrady –
normatívu v zmysle nariadenia vlády č. 97/1992 Zb. o úprave náhrad
zákona č. 229/1991 Zb., a nie
hodnoty odňatého živého a mŕtveho inventára a zásob určených znaleckým posudkom. V danej veci pre spôsob výpočtu náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár a zásoby nebolo možné použiť normatív, pretože zo zápisnice o odňatí majetku z 18. októbra 1951 nesporne vyplýva konkretizácia odňatého majetku.
uvedeného zoznamu vecí bolo možné určiť ich hodnotu v cenách ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. M. P., preto nebol dôvod počítať výšku náhrady
normatívu. Náhrada za živý a mŕtvy inventár
229/1991 Zb. bola žalobkyniam 1/ a 3/ už poskytnutá v rámci plnenia dohody so žalovaným o vydaní majetkového podielu tým, že žalovaný vydal žalobkyniam majetkový podiel vrátane náhrady za živý a mŕtvy inventár. Výška tejto náhrady bola žalovaným vypočítaná správne vychádzajúc zo znaleckého posudku a v súlade s vládnym nariadením č. 97/1992 Zb., keď podiel náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár a zásoby pripadajúci na každú zo žalobkýň bol 39 122 Sk. Potom žaloba žalobkýň 1/ a 3/ v časti týkajúcej sa nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár nebola dôvodná, preto v tejto 4 Cdo 164/2005 5 časti bolo potrebné napadnutý prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Ďalším uplatneným nárokom žalobcov bola náhrada za budovy a trvalé porasty
229/1991 Zb. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcov bol odňatý všetok hnuteľný i nehnuteľný majetok s tým, že na bývanie mu bola ponechaná len jedna budova – rodinný dom č. 5, za ktorý si žalobcovia neuplatnili náhradu; ďalšie budovy (obytné i poľnohospodárske) mu boli odňaté a prevzalo ich do užívania jednotné roľnícke družstvo.
znaleckého posudku znalkyne Ing. C. č. X. z
42/1992 Zb. žalobkyniam 1/ a 3/, každej vo výške 275 510 Sk s úrokom z omeškania
poslednej zmeny návrhu z
zásad schváleného transformačného projektu, ktorý je záväzný pre družstvo i oprávnené osoby. Žalobkyniam bol nesporne vypočítaný majetkový podiel v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb. vydaný, preto ich žaloba o zaplatenie ďalšej sumy z titulu majetkového podielu nebola podaná dôvodne. O náhrade trov (prvostupňového i odvolacieho) konania rozhodol
1, 2 O.s.p. a § 150 O.s.p. s tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov videl v charaktere a príčine tohto konania. O náhrade trov štátu rozhodol
1, 2 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia i žalovaný. 4 Cdo 164/2005 6 Žalobcovia navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vyčítali odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Poukázali na to, že zápisnica o odňatí majetku z 18. októbra 1951 je neúplná, nie sú v nej uvedené všetky veci, ktoré boli odňaté a nebola ani podpísaná ich právnym predchodcom. Z právneho hľadiska tak môže slúžiť ako doklad, že došlo k odňatiu určitého majetku, avšak nie majetku presne špecifikovaného a úplného. Nemôže tak slúžiť ako hodnoverný podklad pre výpočet náhrad. V tejto súvislosti vyslovili názor, že pre výpočet náhrad za živý a mŕtvy inventár sa má použiť normatív a pri spôsobe výpočtu sa treba oprieť o nariadenie vlády č. 97/1992 Zb. Následne by sa mal zvýšiť majetkový podiel príslušným koeficientom. Popreli, že by sa odvolací súd pri svojom rozhodnutí opieral o znalecký posudok Ing. P. a odvolaciemu súdu tiež vytkli, že nesprávne v rozhodnutí uviedol cenu strojov vydaných žalobkyniam 1/, 3/. V súvislosti s náhradou za budovy a trvalé porasty uviedli, že
zákona o transformácii sa na majetkový podiel napočítava všetok vložený majetok, teda aj budovy a trvalé porasty. Odvolací súd žalobcom priznal za budovy a trvalé porasty 35 733 Sk, nenavýšil však túto sumu o koeficient 3,21 ustanovený žalovaným pre výpočet majetkového podielu, t.j. o 114 705 Sk pre každého žalobcu ako oprávnenú osobu. V závere dovolania nesúhlasili s tvrdením odvolacieho súdu, že úroky z omeškania si prvýkrát uplatnili na súde až podaním
zákona č. 229/1991 Zb. nikdy nedostal do omeškania z titulu náhrad za budovy a porasty. Odvolaciemu súdu vytkol, že opomenul pri svojom konaní a rozhodovaní jednu závažnú skutočnosť, a to, či všetci žalobcovia si právne platne uplatnili svoje právo v lehotách
zákona č. 229/1991 Zb. Poukázal na to, že v rámci celého súdneho konania, keď vo veci viackrát rozhodoval Okresný súd Topoľčany a Krajský súd v Nitre, žalobcovia viackrát, najmenej jedenásťkrát menili žalobný petit a prvýkrát si úroky z omeškania uplatnili až podaním na súd
práva platného do
Občianskeho súdneho poriadku v znení do 31. augusta 2005 (ďalej len O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 písm.a/ O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Napokon je dovolanie
3 písm.b/ O.s.p. prípustné aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak než v prvšom rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje znaky rozsudku
1 O.s.p. (v časti výroku o náhrade za živý a mŕtvy inventár, 4 Cdo 164/2005 8 v časti výroku týkajúcej sa vydania majetkového podielu žalobkyniam 1/ a 3/ a vo výroku o náhradách za budovy a trvalé porasty v časti priznaného úroku z omeškania) a
3 písm.b/ O.s.p. (vo výroku o náhradách za budovy a trvalé porasty). Skutkové zistenia (uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) pre posúdenie žalobcami uplatnených nárokov, z ktorých vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní sú v prejednávanej veci postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu,
názoru ktorého umožňujú záver, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je okrem výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu žalobkýň 1/ a 3/ v časti náhrady za živý a mŕtvy inventár zamietol, vecne správny. Po ustálení splnenia všetkých podmienok pre uplatnenie náhrad
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o pôde“), s ktorým záverom odvolacieho súdu sa dovolací súd stotožňuje, správne odvolací súd aj ustálil, že žalobcovia si uplatnili celkovo tri nároky, z toho dva reštitučné nároky
zákona o pôde a jeden nárok
zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej len „transformačný zákon“). Prvým z uplatnených bol nárok na náhradu za živý a mŕtvy inventár
zákona o pôde.
1 zákona o pôde na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od
3 zákona o pôde náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, prípadne podielom sa imaní právnickej osoby uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár a za zásoby, vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd.
6 zákona o pôde vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky ustanovia spôsob výpočtu výšky náhrad za veci uvedené v odseku 1 pre prípad, keď nemožno preukázať odňatie alebo vnesenie týchto vecí alebo nemožno určiť ich súčasnú hodnotu. V prejednávanej veci odvolací súd konštatoval, že pre prípad, že
citovaného § 20 ods. 6 zákona o pôde nemožno preukázať odňatie alebo vnesenie týchto vecí alebo nemožno určiť ich hodnotu, spôsob výpočtu výšky náhrady určuje nariadenie vlády č. 97/1992 Zb. tak, že ak nie je možné preukázať vnesenie alebo odňatie živého a mŕtveho inventára a zásob, vypočíta sa náhrada za ne pomocou normatívu (§ 3 ods. 1). Ak nemožno určiť súčasnú hodnotu odňatého inventára a nepoužije sa normatív, vypočíta sa výška náhrad
sadzieb v prílohe (§ 4). V danej veci pre spôsob výpočtu náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár a zásoby nebolo možné použiť normatív, pretože zo zápisnice o odňatí majetku z 18. októbra 1951 nesporne vyplývala konkretizácia odňatého majetku.
uvedeného zoznamu vecí bolo možné určiť ich hodnotu v cenách ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., preto nebol dôvod počítať výšku náhrady
normatívu. Náhrada za živý a mŕtvy inventár
zákona o pôde bola žalobkyniam 1/ a 3/ už poskytnutá v rámci plnenia dohody so žalovaným o vydaní majetkového podielu tým, že žalovaný vydal žalobkyniam majetkový podiel vrátane náhrady za živý a mŕtvy inventár. Výška tejto náhrady bola žalovaným vypočítaná správne vychádzajúc zo znaleckého posudku v súlade s vládnym nariadením č. 97/1992 Zb., keď podiel náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár a zásoby pripadajúci na každú zo žalobkýň bol 39 122 Sk. Potom žaloba žalobkýň 1/ a 3/ v časti týkajúcej sa nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár nebola dôvodná. 4 Cdo 164/2005 10 V tejto súvislosti však záver odvolacieho súdu, že v danej veci pre spôsob výpočtu náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár a zásob nebolo možné použiť normatív, pretože zo zápisnice o odňatí majetku z 18. októbra 1951 nesporne vyplýva konkretizácia odňatého majetku, je nesprávny. Aj keď je pravdou, že v uvedenej zápisnici je konkretizovaný určitý odňatý majetok, zrejme nedopatrením ušiel pozornosti odvolacieho súdu dovetok tejto zápisnice,
ktorého „všetok nemovitý majetok pozostávajúci tak z pôdohospodárskeho majetku aj hospodárskych a aj obytných budov, taktiež všetok movitý majetok, živý a mŕtvy inventár, dnešným dňom sa odoberá doterajšiemu užívateľovi a prideľuje sa do trvalého užívania a majetku J. vo V.. Taktiež sa odovzdáva aj všetok majetok, ktorý prípadne neni v tejto zápisnici uvedený ale bol na odovzdanom majetku užívaný“. Z uvedeného je zrejmé, na čo ostatne poukazujú aj žalobcovia v dovolaní, že spomínaná zápisnica o odňatí nehnuteľného a hnuteľného majetku (živého a mŕtveho inventára) právnemu predchodcovi žalobcov nemôže slúžiť ako hodnoverný podklad pre výpočet náhrad, ako to urobil odvolací súd, pretože nie je dokladom presne špecifikujúcim a úplným vo vzťahu k celému odňatému majetku. Pokiaľ ide o druhý žalobcami uplatnený nárok, ide o nárok na náhradu za budovy a trvalé porasty
Pri tomto uplatnenom nároku sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý z titulu náhrady za budovy a trvalé porasty priznal (vo svojom poslednom – v poradí štvrtom rozsudku) každému zo žalobcov 1/ až 6/ sumu 35 733,50 Sk, a to zhodne s poslednou zmenou žalobného návrhu z
Aj v súvislosti s týmto uplatneným nárokom sa dovolací súd stotožnil s právnym záverom vysloveným odvolacím súdom, na odôvodnenie ktorého preto dovolací súd v celom rozsahu poukazuje. Pokiaľ ide o dovolanie žalovaného, smerujúce do časti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o priznaných úrokoch z omeškania, toto nie je dôvodné. Tvrdenie žalovaného v dovolaní nie je v žiadnom rozpore s konštatovaním odvolacieho súdu (ako je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku), že žalobcovia si prvýkrát úroky z omeškania v súvislosti s náhradou za budovy a trvalé porasty uplatnili až podaním na súd 3. novembra 1998, a tak po zohľadnení žalovaným vznesenej námietky premlčania správne odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobcom 1/ až 6/ (spolu s náhradou za budovy a trvalé porasty) priznal úrok z omeškania od 3. novembra 1995. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu žalobkýň 1/ a 3/ v časti náhrady za živý a mŕtvy inventár zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a
2 O.s.p. mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Vo zvyšku dovolanie žalobcov (t.j. žalobcov 2/, 4/, 5/ a 6/ pokiaľ sa ním napáda výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba o náhradu za živý a mŕtvy inventár bola zamietnutá, žalobcov 1/ až 6/ pokiaľ sa ním napáda výrok rozsudku odvolacieho súdu o priznaných náhradách za zbúrané stavby a zničené porasty, a žalobkýň 1/ a 3/ pokiaľ sa ním napáda výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba o vydanie majetkového podielu bola zamietnutá) ako aj dovolanie žalovaného zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 4 Cdo 164/2005 12 V Bratislave 30. januára 2008 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.