← Slovensko

daňové veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžfk/50/2019 Identifikačné číslo spisu: 2018200287 Dátum vydania rozhodnutia: 02.06.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH s tým, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Správca dane poukázal tiež na to, že daňový subjekt vo vzťahu k zisteniam správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili dodávateľmi uvedenými na faktúre. Uviedol, že nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav, na realitu vecného plnenia a to vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obchody s tovarmi neboli reálne uskutočnené - išlo len o fiktívne fakturačné obchody. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru - bravčového mäsa - polovičiek medzi minimálne troma subjektmi, s dodaním mäsa sa viazala jedna preprava tovaru, dodávky boli idúce časovo po sebe a zakladali fyzický pohyb tovaru, ktorý sa uskutočňoval priamo od prvého dodávateľa z EÚ (Českej republiky) k poslednému odberateľovi (daňový subjekt), kde preprava končila. Z uvedeného dôvodu správca dane vyslovil názor, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatnenia zneužitia výhody DPH, poukázal na § 3 ods. 6 daňového poriadku a preto daňovému subjektu znížil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie jún 2009 o celkovú sumu 132 272,50 €, z toho vo vzťahu k dodávateľovi Jtrade s.r.o. DPH vo výške 19% predstavuje sumu 104 694,20 € a vo vzťahu k dodávateľovi Ostwerke s.r.o. DPH vo výške 19% predstavuje sumu 27 578,30 €. 6. Správca dane na základe vykonaného dokazovania považoval obstaranie tovaru z Českej republiky, ktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o., za nadobudnutie tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH priamo daňovým subjektom - T. U., LAPREMA a keďže daňový subjekt nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo výške, aká bola zistená v priebehu daňovej kontroly, správca dane mu postupom podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH uložil povinnosť odviesť DPH v sadzbe 19% z nadobudnutého tovaru podľa § 11 zákona o DPH v celkovej výške 132 272,50 € (vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o. vo výške 104 694,20 € a vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. vo výške 27 578,30 €). Správca dane súčasne nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a to s poukazom na § 45 ods. 2 písm. c/

§ 51ods.

1 písm. c/ zákona o DPH, pretože nepreukázal, že má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a tiež nepreukázal, že by viedol podrobné záznamy o prijatých tovaroch a službách, osobitne o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v zmysle § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Rovnako správca dane uzavrel, že daňový subjekt nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH, konkrétne vo vzťahu k faktúram pre spoločnosť Lannes IMC s.r.o. (Česká republika) v celkovej výške 77 775,06 € a preto považoval predmetnú dodávku za dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 tohto zákona, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s tým, že na základe uvedenej skutočnosti je daňový subjekt podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný odviesť do štátneho rozpočtu DPH zo základu dane: 77 775,06 € v sadzbe 19%, t.j. 14 777,26 €.

  1. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie.
  2. Žalovaný orgán verejnej správy potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100259203/2018 zo dňa 31.01.2018, pričom sa stotožnil s právnym názorom správcu dane založenom na zisteniach vykonaných počas daňovej kontroly, ako aj v ďalšom konaní nasledujúcom po vydaní rozsudku Krajského súdu v Trnave, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za január - december 2009 sa neuskutočnili dodávateľmi daňového subjektu - spoločnostiam Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru podľa § 19 zákona o DPH a preto následne nevzniklo kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z predložených faktúr podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH. Stotožnil sa tiež s názorom správcu dane, že cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia bolo neoprávnené uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s bravčovým mäsom a v konečnom dôsledku zneužitie výhody DPH. Za dôvodné vyhodnotil aj uloženie ďalšej daňovej povinnosti kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 69 ods. 1 a ods. 6 zákona o DPH.

  1. Krajský súd v odôvodnení rozsudku primárne poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Trnave vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie január - december 2009 už rozhodoval vo veciach sp.zn. 14S/22/2018, sp.zn. 14S/23/2018, sp.zn. 14S/24/2018, sp.zn. 14S/27/2018, sp.zn. 20S/15/2018 a sp.zn. 20S/35/2018, pričom žaloby boli ako nedôvodné podľa § 190 S.s.p. zamietnuté.
  2. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2009 uplatnil na základe faktúr od dodávateľov a to spoločnosti Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v celkovej výške 132 272,50 €. Konkrétne vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o. sumu 104 694,20 € a vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o.. sumu 27 578,30 €. Správny súd považoval za potrebné uviesť, že zohľadňoval len tie relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a ktoré sa vzťahujú k uplatneným žalobným bodom a to z dôvodu, že žalobca síce podanou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, avšak dôvody žaloby smerovali iba vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Správca dane a následne žalovaný však určili rozdiel dane aj s poukazom na § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zákona o DPH a rovnako podľa § 69 ods. 1 v spojení s § 43 zákona o DPH, pričom určenie dane v tomto smere žalobca nenamietal. Krajský súd súčasne dodal, že aj keď nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa citovaných ustanovení zákona o DPH v danom prípade úzko súvisí aj s určením dane podľa § 69 ods. 6 v spojení s § 11 zákona o DPH, nemohol sa tejto otázke venovať, a to s poukazom na základnú zásadu správneho súdneho konania zakotvenú v § 134 ods. 1 S.s.p., ktorou je iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Uvedené sa rovnako týkalo aj dodania tovaru do iného členského štátu. Z uvedeného dôvodu správny súd ani neuvádzal súvislosti týkajúce sa intrakomunitárneho dodania spoločnosti Lannes IMC s.r.o. do Českej republiky.
  3. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že daňová kontrola bola u žalobcu začatá na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 647/320/14382/2011 zo dňa 5.5.2011, pričom ako deň začatia daňovej kontroly bol určený
  4. jún
  5. Zápisnica č. 647/320/21425/2011/DEC o začatí daňovej kontroly bola s kontrolovaným daňovým subjektom spísaná dňa 06.06.
  6. Správca dane listom č. 647/320/36603/2011/DEC zo dňa 14.11.2011 požiadal o predĺženie polročnej lehoty na kontrolu, pričom podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.“) bola lehota na vykonanie daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2009 predĺžená do 05.06.
  7. Daňová kontrola bola ďalej prerušená rozhodnutím č. 9214401/1/377183/2012, ktoré splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu prevzala dňa 13.03.
  8. Správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly dňa
  9. augusta 2013, kedy bola na Daňový úrad Trnava doručená odpoveď na žiadosť č. 9214401/1/350027/12 zo dňa 06.03.2012 o medzinárodnú výmenu informácií. Dňa
  10. septembra 2013 správca dane vypracoval Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9214401/5/4224621/2013/Vav (ďalej len ako „protokol“), ktorý bol osobne doručený splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie (výzva č. 9214401/5/4227429/2013/Vla). Dňa
  11. septembra 2013 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k protokolu. Správca dane dňa 23.10.2013 vypracoval dodatok k protokolu. Protokol vrátane dodatku bol prerokovaný so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 25.10.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9214401/5/4809502/2013/Vla), ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane vydal dňa 07.11.2013 dodatočný platobný výmer č. 9214401/5/4986350/2013/Vla, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.

§ 165ods.

5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 279 322,26 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún

  1. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/402056/2014/5003 zo dňa 05.09.2014 napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal daňový subjekt žalobu, ktorú Krajský súd v Trnave vyhodnotil ako dôvodnú a preto rozsudkom č.k. 20S/96/2014-375 zo dňa 22.11.2016 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.9.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
  2. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.11.2016 vyplynulo, že tento poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktoré sa týkali totožných účastníkov konania, ako napríklad rozsudok sp.zn. 20S/95/2014 zo dňa 22.11.2016 (bod 11 rozsudku). Z rozsudku sp.zn. 20S/95/2014 zo dňa 22.11.2016 vyplynulo, že správny súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného jednak z dôvodu, že bolo nepreskúmateľné a jednak z dôvodu, že bolo potrebné objasniť nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, konkrétne M. M. (výpovede dňa 16.12.2011, 03.07.2012 v súvislosti so spoločnosťou Lukus group s.r.o.) A. Z. a F. F. vo vzťahu k obchodným transakciám medzi žalobcom a ostatnými dodávateľmi, ktorí na jednej strane potvrdili realizáciu obchodných transakcií, ale tiež uviedli, že k nim nedošlo (bod 64 rozsudku), pričom správny súd v bode 66 rovnako s poukazom na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp.zn. 38Ca/63/99 zo dňa 26.10.1999 uviedol, že pokiaľ správca dane neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Správny súd tiež uložil správnym orgánom vykonať výsluch svedka M. N. a to v súvislosti s dodaním tovaru od spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. žalobcovi.
  3. Správny súd mal taktiež za preukázané, že po vrátení veci na ďalšie konanie správca dane opakovane predvolal na výsluch svedka M. M. (dodávateľ Jtrade s.r.o., MEAT SK, s.r.o.), H. G. (dodávateľ Oswerke s.r.o.), A. Z. (dodávateľ Ostwerke s.r.o.), F. F. a v súlade s článkom 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH požiadal o výsluch svedka M. N.. Rovnako bolo preukázané, že M. M. prevzal predvolanie na výsluch svedka dňa
  4. júna 2017, výsluch svedka sa mal uskutočniť dňa 20.07.2017, pričom o výsluchu svedka bola splnomocnená zástupkyňa žalobcu upovedomená. Ďalej správca dane predvolal na výsluch ako svedka A. Z., ktorý zásielku neprevzal, táto sa vrátila správcovi dane ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy, pričom rovnako o tomto plánovanom úkone bola Ing. G. upovedomená. Správca dane predvolal na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa 20.07.2017 aj F. F., ktorý predvolanie prevzal dňa
  5. júna 2017, pričom aj o tomto procesnom úkone bola Ing. G. preukázateľne upovedomená. Z úradných záznamov zo dňa 27.07.2017 vyplynulo, že predvolaní svedkovia M. M., A. Z. a ani F. F. sa dňa 20.07.2017 na výsluchy nedostavili, pričom na výsluchy sa bez ospravedlnenia nedostavil ani žalobca resp. jeho splnomocnená zástupkyňa. Dňa
  6. augusta 2017 doručilo Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy potvrdenie o pobyte Petra Sýkoru, trvalý pobyt mal evidovaný na adrese Trenčianske Teplice,
  7. novembra 293/10, pričom z uvedenej adresy bol aj správcom dane predvolaný na výsluch svedka. Obsahom administratívneho spisu mal tiež správny súd preukázané, že správca dane požiadal o predvedenie M. M. (žiadosť zo dňa 21.08.2017), A. Z. (žiadosť zo dňa 21.08.2017) a F. F. (žiadosť zo dňa 21.08.2017), pričom predvedenia neboli úspešné z dôvodu, že A. Z. a F. F. sa na adrese trvalého pobytu nezdržiavajú. O predvedeniach týchto osôb bola upovedomená aj splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Ďalej mal správny súd preukázané, že dňa 20.09.2017 bol predvedený svedok M. M., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že odmieta vypovedať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.2017 tiež vyplynulo, že M. M. uviedol, že už veľakrát vypovedal, všetko už vo výpovediach povedal, jeho výpovede sú platné a nič by na nich nemenil. Za daňový subjekt nebol na ústnom pojednávaní nikto prítomný, napriek tomu, že bol upovedomený o konanom výsluchu.
  8. Po vrátení veci na ďalšie konanie boli vypočutí H. G. a M. N..
  9. H. G. bol vypočutý dňa
  10. marca 2017 za prítomnosti žalobcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100411301/2017 vyplynulo, že bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., robil obchodného zástupcu, mal na starosti obchod s mäsom. Vo vzťahu k tomuto obchodu uviedol, že išlo o bravčové mäso, o bravčové polovičky, chodil k vykládkam, pomáhal skladať mäso, kontroloval, aby všetko prebehlo v poriadku a aby sedela aj váha. Uviedol, že vodič kamióna mal vždy CMR, ktorú mu dal, on jednu CMR odovzdal vodičovi, jedna sa nechala tam, kde sa vykladalo a jednu zobral do kancelárie, kde ju odovzdal dievčatám na stôl, vodičovi za mäso neplatil, nedochádzal do styku s hotovosťou za mäso, ani s faktúrami od dodávateľa mäsa. Na otázku správcu dane vo vzťahu k dievčatám uviedol, že to boli asistentky, nevedel ich priezviská, nevedel, či to boli zamestnankyne tejto spoločnosti. Príkazy mu mal dávať telefonicky pán Š., ktorý mu kázal, ku ktorému kamiónu má ísť. Svedok nevedel uviesť, či mala spoločnosť priestory, uviedol, že obchodovala s bravčovým mäsom. Vo vzťahu k žalobcovi sa svedok vyjadril, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. s ním obchodovala, pričom nevedel uviesť iných odberateľov. Pokiaľ išlo o dodávateľov tejto spoločnosti uviedol, že mäso išlo z Čiech - Bučovice a Makovec. K priebehu obchodu so žalobcom uviedol, že boli dva kamióny za týždeň utorok, streda, kamión s bravčovým mäsom prišiel z Čiech, mäso sa neprekladalo, nebolo skladané v Ostwerke s.r.o., zložilo sa v Siladiciach, dalo sa na váhu, prevzali ho mäsiari, bol vždy prítomný pri vykladaní tovaru, niekedy tam prišiel pán Š., niekedy obaja. Tiež uviedol, že mäso sa v Ostwerke s.r.o. nevážilo, bola CMR a váha u pána U., k CMR bol aj nejaký biely papier, asi dodací list, faktúra tam nebola, spolu s pánom U. vypísali dodací list, teda on sám ho vypísal, pán U. ho podpísal a orazil, následne CMR aj s dodacím listom priniesol do kancelárie spoločnosti, na konci týždňa tam mal nachystanú faktúru, ktorú zaniesol pánovi U. na podpísanie, potom mu pán U. vždy preberal hotovosť, príjmový doklad vystavil pán U. alebo úradníčka, ktorá bola v kancelárii pána U., hotovosť zobral pán Š. alebo on a zaniesol ju do kancelárie dievčatám, s dodávateľskými faktúrami nemal nič spoločné, ani ich nikdy nevidel. Na otázku správcu dane ďalej uviedol, že približná hodnota obchodu bola 60 000,- € za týždeň. Svedok si nepamätal meno konateľa spoločnosti, ktorý ho mal prijímať do zamestnania, vo vzťahu k iným zamestnancom tejto spoločnosti uviedol, že tam boli dievčatá z kancelárie a pán Š., pričom nevedel, akú mal funkciu, označil ho však za nákupcu bravčového mäsa, tiež uviedol, že on s dodávateľmi nikdy nejednal. Záverom uviedol, že si stojí za svojou výpoveďou, aj za výpoveďou zo dňa 30.09.2016 a dodal, že obchody boli uskutočňované tak, ako uviedol. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobca svedkovi nepoložil žiadne otázky.
  11. Konateľ spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (od 01.09.2009 právny nástupca spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o.) M. N. bol dňa 12.07.2017 vypočutý ako svedok v súvislosti s dodaním tovaru do iného členského štátu obchodnou spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a to konkrétne vo vzťahu k spoločnostiam Jtrade s.r.o., Ostwerke s.r.o. a rovnako vo vzťahu k T. U. za zdaňovacie obdobie jún
  12. O výsluchu svedka bol vyhotovený protokol č.j. 2621352/17/3212-60562-807669 zo dňa 12.07.2017, pričom žalobca ani splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa výsluchu nezúčastnili a to napriek tomu, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola o výsluchu svedka preukázateľne upovedomená (č.l. 217 administratívneho spisu).
  13. M. N. vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o., konkrétne k spôsobu prepravy z ČR na územie SR predložil zoznam daňových dokladov, v ktorých bol uvedený typ vozidla, registračná značka, meno vodiča a miesto vykládky. V súvislosti s touto spoločnosťou uviedol, že tovar nakladali zamestnanci spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., tovar bol nakladaný v Českom Tešíne, tovar vykladal vodič, ktorý ho viezol s tým, že tovar preberali zamestnanci T. U.. Tvrdil, že tovar objednával za slovenskú stranu T. U., objednávky preberal Ing. M. N.. Tiež uviedol, že hotovostné úhrady za spoločnosti Jtrade s.r.o. predával zástupca tejto spoločnosti, meno si už nepamätal a za spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o. hotovosť preberali JUDr. M. O. a I. Z. s tým, že daňové doklady boli doručované s ďalšou dodávkou. Z vyjadrenia M. N. tiež vyplýva, že spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o. vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o. dodala a vyfakturovala tovar za obdobie apríl a jún 2009 v celkovej výške 21 316 492,- CZK. Vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. M. N. uviedol, že v mesiaci jún 2009 nemala spoločnosť MASOCENTRUM CZ. s.r.o. žiadny obchodný vzťah.
  14. Z protokolu zo dňa 12.07.2017 mal krajský súd za preukázané, že v zdaňovacom období jún 2009 žalobca priamo obchodoval so spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o., pričom doprava, nakládka a vykládka tovaru a spôsob objednávania boli totožné ako v prípade spoločností Jtrade s.r.o. M. N. tiež uviedol, že v období apríl a jún 2009 bol T. U. dodaný tovar v hodnote 2 160 367,- CZK. Z ústneho pojednávania vo vzťahu k všetkým spoločnostiam okrem iného vyplynulo, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť MASOCENTRUM CZ, s.r.o., nakládku uskutočnili zamestnanci MASOCENTRUM CZ, s.r.o. v priestoroch areálu sídla spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., pričom aj dopravu uskutočnila spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o. vlastnými vozidlami a vodičmi zamestnanými v spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. Tiež Česká finančná správa k úhradám, ktoré sa uskutočnili v hotovosti odkázala na Protokol o ústnom pojednávaní o výpovedi svedka č.j. 2621389/17/3212-60562-807669 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia 9/2009, v rámci ktorého M. N. uviedol, že meno zástupcov, ktorí za kupujúceho predávali peniaze v hotovosti nepoznal okrem osoby G., pričom tieto mená chcel získať prostredníctvom osoby, ktorá peniaze preberala - JUDr. O., ktorý je po mozgovej mŕtvici a za súčasného zdravotného stavu mu túto informáciu neposkytol.
  15. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobca odkazoval na predchádzajúcu výpoveď M. N., správny súd poukázal aj na jeho prechádzajúce výpovede, ktoré sú obsiahnuté napríklad v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/24/2018 bod
  16. Konateľ spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (od 01.09.2009 právny nástupca spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o.) M. N. bol vypočutý ako svedok dňa 29.11.2016 v prítomnosti žalobcu a dňa 23.05.2017, pričom tohto výsluchu sa žalobca nezúčastnil, napriek tomu, že žalobca bol upovedomený o vypočutí svedka, upovedomenie prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 12.05.
  17. Z obsahu protokolu o ústnom pojednávaní o výpovedi svedka zo dňa 29.11.2016, ktorý spísal Finančný úrad pre Moravskoslezský kraj vyplynulo, že predmetom ústneho pojednávania bol výsluch svedka vo veci obchodných vzťahov spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. a firiem - T. U. LAPREMA a Jtrade s.r.o. Z obsahu protokolu mal správny súd preukázané, že spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o. dodávala v mesiaci november 2009 tovar aj priamo žalobcovi v celkovej hodnote 32 391,95 €, ktorú skutočnosť žalobca v priebehu konania nerozporoval. Tovar vozili vozidlá spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., nakladal sa v závode Tešínske Jatky, s.r.o. a tovar vykladal vodič, ktorý ho viezol a preberali ho zamestnanci firmy U.. Tovar si vzájomne započítavali, teda Tešínske Jatky, s.r.o. bral tovar od pána U. a aby nemuseli platiť, pán U. bral bravčové polky od nich a následne došlo k zápočtu, teda úhrada prebiehala vzájomnými zápočtami. Vo vzťahu k dodávkam pre spoločnosť Jtrade s.r.o. M. N. uviedol, že tovar v období november 2009 bol dodaný v hodnote 14 493 057,- Kč, prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o na svoje náklady, k preprave boli vyhotovované dodacie alebo prepravné listy, pričom na základe potvrdenia o prevzatí firmou U. - LAPREMA bola vystavená faktúra na spoločnosť Jtrade s.r.o. Tovar sa nakladal rovnako, ako v prípade dodávok pre pána Lančariča, teda nakladali ho zamestnanci spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. a tovar sa vykladal v Siladiciach, vykladal ho vodič spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. a zamestnanci firmy U. tovar preberali. Na otázku správcu dane, kto objednával za Jtrade s.r.o. tovar a u koho, M. N. uviedol, že za slovenskú stranu objednával tovar pán U., objednávky preberal N. M., takto mu to mali uviesť zamestnanci, on si to už nepamätal. Na otázku daňového subjektu (žalobcu), akú úlohu zohrali pán M. a pán G., ktorí preberali peniaze za Jtrade s.r.o. a platili spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. za dodaný tovar uviedol, že pán M. mu nič nehovorí a vo vzťahu k pánovi G. uviedol, že ak preberal peniaze, tak preberal peniaze za mäso, ktoré objednala spoločnosť LAPREMA. K osobe pána G. tiež uviedol, že ho videl, bol v jeho spoločnosti s poverením, že môže konať za pána M., avšak pred 3-4 rokmi na polícii zistil, že to v skutočnosti nebol pán G., ale niekto iný. Žalobca M. N. položil otázku týkajúcu sa spôsobu platby za Jtrade s.r.o., konkrétne kto a akým spôsobom hradil firme Tešínske Jatky, s.r.o. za dodaný tovar a v akej mene. K otázke M. N. uviedol, že predpokladá, že za firmu Jtrade s.r.o. predával peniaze rovnaký človek, ktorý peniaze inkasoval vo firme LAPREMA, pričom peniaze v spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. preberal JUDr. O. alebo pán Z., títo jazdili na Slovensko, nevedel, kde to preberali ani od koho, za poslednú dodávku nezaplatili a dlžia 700 tisíc Kč. Ďalej uviedol, že nebol osobne pri inkasovaní peňazí, ale predpokladal, že to bol za Jtrade s.r.o. pán G.. K spôsobu doručovania faktúr odberateľovi Jtrade s.r.o. uviedol, že pri nasledujúcej dodávke tovaru bola vytlačená faktúra a jej súčasťou bol dodací list potvrdený firmou T. U. z minulej dodávky a táto faktúra s potvrdeným dodacím listom bola odovzdaná jeho zamestnancami, zamestnancom alebo ľuďom povereným za prevzatie firmou Jtrade s.r.o. Uvedené predpokladal, lebo osobne pri tom nebol. Na otázku správcu dane, prečo bol tovar fakturovaný spoločnosti Jtrade s.r.o., ale fyzicky bol dodaný firme U. - LAPREMA, a kto to tak stanovil, uviedol, že to je otázka na pána Lančariča, a že keď to tak mali dohodnuté, tak to tak bolo. Uviedol, že pán U. naňho pôsobil serióznym dojmom, vedel, že zásobuje na Slovensku reťazec Billa, preto nemal najmenší dôvod pochybovať o tom, že keď chcela LAPREMA preberať cez firmu Jtrade s.r.o., že za tovar nedostanú zaplatené. Na otázku žalobcu, že ako je možné, že pán M., keď ho oslovil o dodávanie bravčového mäsa, priniesol podpísanú zmluvu medzi spoločnosťou Tešínske Jatky, s.r.o. a Jtrade s.r.o., v dobe keď bol konateľom tejto spoločnosti a taktiež predstavil pána G., ktorého poveril pre prípad, keď nebude môcť prevziať peniaze, jeho zastupovaním, pričom do tej doby pána M. a pána G. nepoznal, svedok uviedol, že sa mu zdá tvrdenie o tom, že videl pána M. a pána G. po prvýkrát keď prišli so zmluvou smiešne a dodal, že pán U. je dobrý a schopný obchodník, aby nevedel čo robí, a že by si len tak nechal priniesť nejakú zmluvu, a že je povinný od nich odoberať mäso, pričom mu toto mäso, keby chcel, mohli dodávať na priamo.
  18. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Jtrade s.r.o. preukázané, že konateľom tejto spoločnosti v rozhodnom období (jún 2009) bol L. C. (konateľom bol do 07.08.2008 do 10.06.2009, v obchodnom registri zapísaný od 04.10.2008 do 06.07.2009) a od 10.06.2009 M. M. (tento bol konateľom do 11.02.2010, v obchodnom registri bol ako konateľ zapísaný od 07.07.2009 do 25.02.2010).
  19. Správny súd vo vzťahu k dôveryhodnosti spoločnosti Jtrade s.r.o. poukázal aj na výpoveď svedka L. C., ktorý bol konateľ tejto spoločnosti do 10.06.2009, teda aj v časti daného zdaňovacieho obdobia, ktorý spoluprácu so žalobcom nepotvrdil. Svedok na ústnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2011 na Daňovom úrade Trenčín, ktorého sa žalobca, ani jeho splnomocnená zástupkyňa nezúčastnili, napriek tomu, že upovedomenie o výsluchu tohto svedka bolo splnomocnenej zástupkyni doručené dňa 30.11.2011 uviedol, že nevie, akú činnosť táto spoločnosť vykonávala, bol len jej konateľom, nemal žiadnu pečiatku spoločnosti, nikoho nesplnomocnil, aby konal v mene spoločnosti, pán M. ho požiadal o splnomocnenie, ale nikdy ho nepodpísal, nevedel, kto viedol účtovníctvo a kto vystavoval faktúry, on žiadne faktúry nevystavoval, nevedel, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, on ho nikdy nemal, mal len prehlásenie, že ho prevzal pán M., nevedel, aké konkrétne tovary a služby dodávala spoločnosti Jtrade s.r.o. v roku 2009, nepoznal T. U., nikdy sa s ním nestretol a neuzatváral žiadne obchody, nevedel, kde sa nachádza prevádzka T. U., vo vzťahu k predloženým faktúram uviedol, že tieto nevystavoval, nevedel, či spoločnosť odviedla daň z predmetných faktúr. Z obsahu zápisnice je preukázané, že L. C. bolo predložených spolu 9 faktúr vystavených od 01.06.2009 do 10.06.2009 (poradové čísla 32-40). Preto s poukazom na uvedené tvrdenia Ivana Havrana je spolupráca tejto spoločnosti so žalobcom oprávnene spochybnená. Rovnako poukázal aj na obsah písomných svedeckých výpovedí Z. N. a B. G., že meno L. C. je im povedomé, pričom sám žalobca vo vyjadrení k zápisnici č. 9214401/5/3521/2012 zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 19.03.2012 uviedol, že s L. C. sa nikdy nestretol, nakoľko komunikoval s M. M.N., taktiež konateľom spoločnosti, čo právom spochybňuje aj relevanciu týchto písomných svedeckých výpovedí. Správny súd s poukazom na výpoveď L. C. vyslovil názor, že táto je sama o sebe spôsobilá spochybniť skutočnosť, že reálnym dodávateľom žalobcu bola spoločnosť Jtrade s.r.o. Týmto spochybnením sa prenieslo dôkazné bremeno za žalobcu, ktorý však reálne dodanie tovaru v zdaňovacom období jún 2009 touto spoločnosťou nepreukázal.
  20. Vo vzťahu k spoločnosti Jtrade, s.r.o. vypovedal dňa 16.12.2011 aj M. M.N., pred Daňovým úradom Trenčín so zameraním na spoločnosť Jtrade, s.r.o, pričom ústneho pojednávania sa žalobca, ani jeho splnomocnená zástupkyňa nezúčastnili, pričom splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala upovedomenie o výsluchu svedka dňa 30.11.2011 (č.l. 91 administratívneho spisu). Svedok vo vzťahu k spoločnosti Jtrade s.r.o. uviedol, že vykonával činnosť v mene tejto spoločnosti, vystavoval a podpisoval doklady, spoločnosť mala jednu pečiatku, uviedol ďalej, že spoločnosť nemala vlastných zamestnancov, nepoveril inú osobu oprávnením konať v mene spoločnosti, účtovníctvo sa robilo externe, doklady vystavoval osobne, nevedel kto robil účtovníctvo, podával v mene spoločnosti daňové priznania, nevedel kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti, vo vzťahu k odberateľom, ktorým mal v roku 2009 dodávať tovary alebo služby uviedol, že s nikým neobchodoval, vykonával iba jedinú aktivitu - sprostredkovateľskú službu so spoločnosťou Aquamineral, s.r.o. Vo vzťahu k osobe T. U. uviedol, že ho pozná len osobne, poznajú sa asi rok a pol a nemali žiadne obchodné vzťahy, v roku 2009 nebola v jeho prospech vykonaná žiadna služba. Následne mu správca dane predložil zoznam faktúr, ku ktorým svedok uviedol, že v jeho mene neboli tieto faktúry vystavené a teda neboli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti. Uviedol tiež, že spoločnosť Jtrade s.r.o. sa nezaoberala chovom ošípaných, nevykonávala porážku ošípaných a ani ich rozrábku, spoločnosť nevlastnila automobil spĺňajúci požiadavky k preprave mäsa.
  21. S poukazom na výpovede L. C. a M. M., ktorí nepotvrdili spoluprácu so žalobcom a rovnako s odkazom na svedeckú výpoveď M. N. (bod 95 a 96 tohto rozsudku) a ním predložené doklady, ktoré preukázali, že príjemcom tovaru bol žalobca, bolo spochybnenie dodania tovaru spoločnosťou Jtrade, s.r.o. dôvodné. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že svedok M. N. dňa 29.11.2016 uviedol, že mal iba počuť od zamestnancov, že tovar za slovenskú stranu objednával T.I. U. a preto je jeho výpoveď nedôveryhodná správny súd poukázal na to, že je pravdou, že dňa 29.11.2016 svedok uviedol, že si nepamätá, kto objednával tovar za slovenskú stranu a že mu jeho zamestnanci mali povedať, že to bol žalobca, avšak z obsahu samotnej otázky č. 2, ktorú žalobca položil svedkovi v uvedený deň vyplýva, že sám žalobca priznal, že tovar objednával v mene spoločnosti Jtrade s.r.o., keď sám uviedol, že bola dohoda, že v prípade, ak budú pán M.N. a pán G. nedostupní, nahlási v mene spoločnosti Jtrade s.r.o. bratovi M. N. množstvo tovaru na jednotlivé dni. Táto skutočnosť bola správnemu súdu známa zo spisu vedeného pod sp.zn. 14S/24/2018 (bod 100 rozsudku sp.zn. 14S/24/2018 zo dňa 17.01.2019). S poukazom na uvedené správny súd nepripájal spis vedený pod sp.zn. 20S/15/2018, ktorý sa už od
  22. mája 2019 nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu podanej kasačnej sťažnosti.
  23. Z predbežnej odpovede Daňového úradu Bratislava II zo dňa 25.10.2011 tiež vyplynulo, že spoločnosť Jtrade s.r.o. bola registrovaná na dani z pridanej hodnoty od 05.01.2009 do 30.06.2010 ako štvrťročný platiteľ dane. Z pripojených príloh vyplýva, že spoločnosť Jtrade s.r.o. podala za
  24. štvrťrok 2009 daňové priznanie (ide teda o relevantné daňové priznanie, nakoľko jún patrí do
  25. štvrťroka), z ktorého vyplýva, že tejto spoločnosti vznikla vlastná daňová povinnosť vo výške 91,74 €, pričom spoločnosť si uplatnila nadmerný odpočet vo výške 409 999,35 €. Z daňového priznania mal správny súd preukázané, že spoločnosť Jtrade s.r.o. dodala tovar a služby podľa § 8 a 9 zákona o DPH, pričom základ dane predstavoval 2 158 374,17 € a 19% DPH 410 091,09 €. Z daňového priznania tiež vyplýva, že spoločnosť nepriznala nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH.
  26. Vo vzťahu k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Jtrade s.r.o. je relevantná tiež odpoveď žalobcu zo dňa 10.11.2011, v ktorej okrem iného uviedol, že jeho firmu oslovil p. O. G., ktorý bol poverený firmou Jtrade s.r.o., aby uzatvoril dohodu o dodávke tovaru - bravčové polovičky, tovar firma Jtrade s.r.o. nikde neskladovala, nakoľko vozidlá dovážali tovar priamo z Čiech do ich firmy, komunikoval s O. G. a M. M., faktúry boli odovzdávané osobne na Okružnej 6 v Trnave pánom M., faktúry boli uhrádzané v hotovosti p. M. (M. - poznámka správneho súdu) M.. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu je, podľa názoru správneho súdu, relevantné tiež napríklad vyjadrenie žalobcu uvedené v písomnom vyjadrení k zápisnici č. 9214401/5/3521/2012 zo dňa 07.02.2012, kde uviedol, že spoločnosť Jtrade s.r.o. mu predala tovar, ktorý zakúpila od spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., pričom tento bol priamo dodaný do jeho prevádzky v Siladiciach spoločnosťou MASOCENTRUM CZ, s.r.o. (od 01.09.2009 spoločnosťou Tešínske Jatky, s.r.o.). Skutočnosť, že tovar bol fyzicky dovážaný touto spoločnosťou priamo žalobcovi a spoločnosti Jtrade s.r.o. len fakturovaný vyplýva aj z výpovede Jaromíra Bojka zo dňa 12.07.
  28. V súvislosti s výpoveďou M. N. sa správny súd nestotožnil s názorom žalobcu, že reálnosť deklarovaných dodávok bravčového mäsa spoločnosťou Jtrade s.r.o. je preukázaná tým, že podľa vyjadrenia svedka táto spoločnosť platila spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. za dodaný tovar a tento bol následne dodaný žalobcovi, nakoľko zaplatenie kúpnej ceny samo osebe nepreukazuje reálnosť uskutočneného obchodu, nakoľko tento musí byť preukázaný aj v subjekte a objekte, pričom v danom prípade, s poukazom na výsledky dokazovania, bolo dostatočne spochybnené, že subjektom dodávajúcim tovar žalobcovi bola práve spoločnosť Jtrade, s.r.o. Svedok opísal, že tovar nakladali zamestnanci spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o. a v prevádzke žalobcu, kde bol tovar dodaný, ho šofér spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., ktorá zabezpečovala podľa vyjadrenia M. N. prepravu tovaru vykladal, pričom tovar preberali zamestnanci žalobcu. Z uvedeného je preto zrejmé, že deklarovaný dodávateľ - spoločnosť Jtrade s.r.o. mal byť aktívny len v rámci fakturácie a hotovostnej úhrady za dodaný tovar, aj keď je otázne, kto vlastne za tovar platil, keď sa nakoniec ukázalo, že to nebol pán G.. Rovnako samotnej dôveryhodnosti obchodných vzťahov deklarovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Jtrade s.r.o. nesvedčí ani skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca bol priamym odberateľom spoločnosti MASOCENTRUM CZ, s.r.o., deklaroval odber tovaru vo veľkých objemoch cez spoločnosť Jtrade s.r.o., ktorá však nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (§ 11 ods. 1 zákona o DPH). Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žalobca aj vo vzťahu k tejto spoločnosti nekonal s náležitou starostlivosťou, keď celé zdaňovacie obdobie t.j. do
  29. júna 2009 nekonal so štatutárnym orgánom spoločnosti Jtrade, s.r.o., a preto je vo vzťahu k tejto spoločnosti aj výpoveď Ivana Havrana relevantná. Samotné spochybnenie dodania tovaru vyplýva aj zo samotného daňového priznania za
  30. štvrťrok 2009, nakoľko ako už bolo uvedené, spoločnosť Jtrade s.r.o. nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu.
  31. Z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. vystupovali p. G. a M. (napríklad výpoveď A. U.) alebo pán G. (výpoveď M. O., R. O., Z. N., B. G.). Výpovede zamestnancov žalobcu nie sú, a to nielen s poukazom na pracovnoprávny vzťah k žalobcovi, ale aj s poukazom na ich obsah, spôsobilé spochybniť závery správcu dane a to najmä s poukazom na vykonané dokazovanie. Správny súd v tejto súvislosti dodal, že skutočnosť, že zamestnanci vedeli uviesť, kto za jednotlivých dodávateľov vystupoval a ďalej, že sa za tovar platilo v hotovosti nepostačuje na prijatie záveru, že tovar bol skutočne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. Naviac, ako už bolo viackrát spomínané, okrem písomných svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu a samotného žalobcu nebolo potvrdené, že za spoločnosť Jtrade s.r.o. konal M. M. a tiež, pán G. v skutočnosti nebol pánom G., čo vyplynulo z výpovede M. N..
  32. Správny súd na tomto mieste zopakoval, že M. M. bol dňa 20.09.2017 predvedený ako svedok a po zákonnom poučení uviedol, že odmieta vypovedať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.09.207 tiež vyplýva, že M. M. uviedol, že už veľakrát vypovedal, všetko už vo výpovediach povedal, jeho výpovede sú platné a nič by na nich nemenil. Rovnako je relevantné, že žalobca ani jeho splnomocnená zástupkyňa sa na ústneho pojednávania nezúčastnila, napriek tomu, že o tomto výsluchu bola preukázateľne splnomocnená zástupkyňa žalobcu upovedomená. Vychádzajúc z uvedeného sa správnemu súdu javil tento postoj viac ako zvláštny a to aj z pohľadu žalobných bodov, pretože žalobca nemohol vedieť, že M.F. M. odmietne vypovedať a preto práve z pohľadu jeho situácie v danom konaní mal byť pripravený preukazovať, že k deklarovaným obchodom skutočne došlo a že v zdaňovacom období jún 2009 spoločnosť Jtrade s.r.o. so žalobcom obchodovala, keď M. M. vo svojej predchádzajúcej výpovedi uviedol, že so žalobcom neobchodoval. Ibaže by žalobca vedel, že M. M. odmietne pred správcom dane vypovedať a preto sa na ústne pojednávanie nedostavil.
  33. Z obsahu administratívneho spisu vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi tovaru - spoločnosti Ostwerke s.r.o. vyplynulo, že dňa 01.12.2011 bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti F. F., ktorý v súvislosti s obchodnými transakciami medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a žalobcom uviedol, že pre žalobcu vystavil faktúry a dodacie listy v súvislosti s dodávkou bravčového mäsa, pričom z faktúr odviedli daň, ošípané nechovali, zaoberali sa len obchodnou a sprostredkovateľkou činnosťou, prepravu zabezpečovali dodávatelia.
  34. V rozhodnom období bol konateľom spoločnosti Ostwerke s.r.o. A. Z., pričom obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že túto osobu sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo predvolať pred správcu dane a ani predviesť, pričom správca dane žiadal o predvedenie tejto osoby niekoľkokrát. V súvislosti s iným konaním (vo vzťahu k spoločnosti GIBALEX spol. s r.o.) Daňový úrad Trenčín dňa 14.03.2013 predviedol A. Z., pričom z výsluchu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9301401/5/983383/2013, v ktorej A. Z. potvrdil, že bol konateľom spoločnosti od 07.03.2008 do 28.06.2010, vyjadril sa, že spoločnosť mäso kupovala len od dodávateľov z Českej republiky, mäso sa vozilo v chladiacich kamiónoch, prepravcov osobne nevybavoval, nevedel, kto ich vybavoval, nevedel, kde sa mäso vyložilo, bol pri nakládke a vykládke, spoločnosť neznášala náklady na prepravu. Ďalej uviedol, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke s.r.o. a jej dodávateľmi, nevedel však s kým ich uzatváral, nepamätal sa na nikoho.
  35. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. zamestnávala jedného zamestnanca, a to H. G. od 04.07.2007 do 07.07.
  37. Na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo dňa 15.10.2012 vo veci preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov u českého dodávateľa MAKOVEC a.s., Česká republika vo vzťahu k odberateľovi spoločnosti Ostwerke s.r.o. bolo zistené (odpoveď zo dňa 25.01.2013), že spoločnosť Ostwerke s.r.o. mala zmluvne dohodnuté jednotlivé mäsiarstva, kam sa tovar dodával, prepravu vykonávala spoločnosť MAKOVEC a.s. vlastnými vozidlami alebo externe dohodnutými dopravcami. V. O., člen predstavenstva, okrem iného uviedol, že spoločnosť zastupoval O. Š., a to na základe plnej moci udelenej konateľom spoločnosti A. Z., na inom mieste V. O. uviedol, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. konal F. F.. Súčasne upozornil, že podnikanie týchto osôb a obchodných spoločností sa mu javí ako veľmi neštandardné. Ďalej z protokolu o ústnom pojednávaní č. 272761/12/325934701515 zo dňa 04.12.2012, na ktorom bol prítomný okrem správcu dane aj žalobca, V. O. a T. A. (vedúci jatočného závodu) vyplýva, že T. A. sa vyjadril tak, že v prípade spolupráce so spoločnosťou Ostwerke s.r.o. urobil pán Š. objednávku a sám nadiktoval dodávateľovi (Makovec a.s.), kam majú tovar na Slovensko voziť.
  38. Ďalej na základe odpovede zo dňa 27.02.2013 na žiadosť o MVI bolo zistené, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. nadobudla od českého daňového subjektu Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. v zdaňovacom období 2009 bravčové mäso, pričom táto skutočnosť bola potvrdená na základe vystavených faktúr českým dodávateľom, ktoré boli vystavené pre spoločnosť Ostwerke s.r.o., ale príjemcom tovaru bol T. U.. Prepravu zabezpečoval český daňový subjekt a vykládka tovaru bola na adrese uvedenej v prepravných listoch - Siladice
  39. Podľa vyjadrenia p. N. N., konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Protokol o miestnom zisťovaní č. 60169/12/348930703714 zo dňa 19.12.2012) za spoločnosť Ostwerke s.r.o. zmluvy uzatváral A. Z., objednávateľom a príjemcom bol T. U. - Laprema.
  40. Žalobca vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi spoločnosti Ostwerke s.r.o. uviedol v odpovedi na výzvu zo dňa 10.11.2011, že ho oslovil p. Š. na dodávku bravčového a hovädzieho mäsa, podľa jeho vyjadrenia tovar pochádzal z Čiech a SRN, komunikoval s povereným zástupcom spoločnosti p. Š. alebo G.. Vo vzťahu k doručovaniu faktúr uviedol, že sa doručovali osobne v prevádzke firmy na Okružnej č. 6 v Trnave povereným zástupcom a to p. Š. alebo G.. Nebola mu známa skutočnosť, kde MASOCENTRUM CZ, s.r.o. nakupovali živé zvieratá, faktúry boli uhrádzané p. H. G. alebo p. O. Š.. Rovnako z písomných výpovedí zamestnancov žalobcu vyplýva, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. vystupovali p. Š. a p. G. (výpoveď A. S., M. U., A. U., M. O., R. O., Z. N., B. G.).
  41. Po vrátení veci na ďalšie konanie vypočul správca dane vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. H. G. (bod 117 tohto rozsudku). Správny súd v súvislosti s výpoveďou H. G. poukázal na to, že tento síce uviedol, že spoločnosť Ostwerke s.r.o. obchodovala so žalobcom, avšak jeho výpoveď ako celok spochybňuje skutočnosť je spoločnosť Ostwerke s.r.o. bola reálnym (skutočným) dodávateľom žalobcu. Tento záver správnemu súdu vyplynul z vyjadrenia svedka, ktorý napriek tomu, že preukázateľne bol zamestnancom spoločnosti nevedel, kto ho prijímal do zamestnania, nepoznal konateľa spoločnosti (A. Z.), nevedel, kde má spoločnosť sídlo, nevedel, či O. Š., ktorý mal zabezpečovať obchod s mäsom bol zamestnancom spoločnosti. Rovnako svedok opísal priebeh obchodov, pričom zo samotného opisu nevyplynula reálnosť deklarovaných obchodov, ale iba ich papierové zabezpečenie, vrátane spôsobu úhrady za dodaný tovar. Správny súd však uviedol, že v danom konaní nebolo sporné, že tovar bol žalobcovi dodaný, avšak sporné bolo, či bol dodaný deklarovaným dodávateľom, teda spoločnosťou Ostwerke s.r.o.
  42. Podľa krajského súdu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k dodaniu tovaru žalobcovi reálne došlo. Spornou medzi účastníkmi konania bola otázka, či tovar uvedený na faktúrach dodali žalobcovi deklarovaní dodávatelia t.j. spoločnosť Jtrade, s.r.o. a Ostwerke s.r.o. Nosnou žalobnou námietkou bolo jednak rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom, keď žalobca tvrdil, že predložením faktúr, dodacích listov a dôkazov o zaplatení fakturovaných kúpnych cien v plnom rozsahu vyčerpal svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku a jednak tvrdenie žalobcu, že konajúce orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci, keď nevykonali potrebné dôkazy, konkrétne vo vzťahu k spornej výpovedi M. N.. Žalobca v tejto súvislosti vytýkal konajúcim orgánom verejnej správy, že nevypočuli Ing. M. N. a zamestnancov spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o., ktorí mali mať vedomosť o tom, že objednával tovar, pričom objednávky mal spracovávať za túto spoločnosť Ing. M. N.. Žalobca dôvodnosť správnej žaloby ďalej založil na tvrdení, že správca dane a následne žalovaný založili svoje rozhodnutia len na pochybnostiach, pričom nepreukázali relevantnými dôkazmi, že tovar deklarovanými dodávateľmi dodaný nebol. Na strane druhej on listinnými dôkazmi, ktorých pravosť nebola spochybnená, napríklad znaleckým posudkom, preukázal, že tovar mu deklarovaní dodávatelia reálne dodali.
  43. Správny súd považoval za potrebné upriamiť pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/56/2016 zo dňa 03.07.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/31/2014-106 zo dňa 14.03.
  44. Týmto rozsudkom bola zamietnutá žaloba T. U. (aj v danom konaní žalobcu) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1100307/1/91396/2014/4884 zo dňa 19.02.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9200402/5/2084414/2012/DEC zo dňa 03.08.2012, ktorým nebol žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2010 priznaný nadmerný odpočet v sume 37 495,04 € a bola mu vyrubená daň z pridanej hodnoty vo výške 86 916,90 €, pričom v danom prípade išlo rovnako o obchody s mäsom, ktoré mala žalobcovi dodávať aj spoločnosť Lukus group, s.r.o. prostredníctvom M. M.. V danej veci boli pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru touto spoločnosťou krajským súdom a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 4.42 skonštatoval, že: „Za stavu, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepreukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení.“
  45. Relevantnou skutočnosťou vo vzťahu k citovanému rozsudku najvyššieho súdu je, že žalobca argumentoval totožne v tom smere, že preukázal všetky zákonné skutočnosti, ktoré majú podstatný a rozhodujúci vplyv na preukázanie, že tovar nakúpil od spoločnosti Lukus group, s.r.o. (jej dodávateľom bola spoločnosť Tešínske Jatky, s.r.o. a osobou, s ktorou mal žalobca konať bol M. M.), pričom rovnako ako v danom prípade citoval obdobnú judikatúru najvyššieho súdu a SD EÚ. V danej veci najvyšší súd rozhodol dňa
  46. júla 2017, teda ide o rozhodnutie vydané po
  47. novembra
  49. Správny súd považoval tiež za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu žalobcu, že tým, že správca dane nevypočul svedkov - M. M., A. Z. a F. F. neboli odstránené pochybnosti v danej veci v zmysle právneho názoru krajského súdu, pričom túto vadu označil za neodstrániteľnú. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane niekoľko krát predvolal tieto osoby a taktiež požiadal o ich predvedenie, ktoré však, s výnimkou M. M. nebolo úspešné. Nie je preto namieste vyčítať v tomto smere správcovi dane, že nevynaložil všetky dostupné prostriedky na to, aby tieto osoby k výsluchu dostal. Na strane druhej bol vypočutý konateľ spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. (do 31.8.2009 MASOCENTRUM CZ, s.r.o.), ktorá bola dodávateľom nielen samotného žalobcu (obchodný vzťah bol v tomto prípade založený na vzájomných zápočtoch tovaru), ale aj spoločnosti Jtrade s.r.o., pričom z výpovedí tohto svedka vyplýva, že modus operandi realizovaných obchodných vzťahov bol rovnaký vo všetkých prípadoch, pre ktoré bolo typické, že bravčové mäso sa vozilo z Českej republiky (prevádzka spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o.) priamo do prevádzky žalobcu v Siladiciach, ktorú skutočnosť priamo niekoľko krát potvrdil nielen žalobca, ale aj jeho zamestnanci, ktorí uviedli, že tovar vozili autá s českou ŠPZ s označením Tešínske Jatky, s.r.o. (napríklad výpoveď M. O., R. O.). Tento záver nie je spôsobilé oslabiť ani tvrdenie Jaromíra Bojka dňa 29.11.2016, že nevedel uviesť, kto bol objednávateľom tovaru, ale počul od svojich zamestnancov, že ním bol samotný žalobca, nakoľko pokiaľ by aj nepotvrdili, že tovar objednával žalobca, na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, by to nemohlo mať dosah a to s poukazom na iné zistenie skutočnosti (nakládka tovaru, vykládka tovaru, doprava). Naviac M. N. dňa 12.07.2017 výslovne uviedol, že tovar objednával T. U.. Ďalej napríklad z vyjadrenia p. N. N., konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (protokol zo dňa 19.12.2012, bod 110 rozsudku) vyplýva, že za spoločnosť Ostwerke s.r.o. zmluvy uzatváral A. Z., ale objednávateľom a príjemcom bol T. U.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane mal za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vypočuť tých zamestnancov, ktorí mali mať vedomosť o objednávaní tovaru zo strany žalobcu, ako Ing. M. N. a zamestnancov spoločnosti Tešínske Jatky, s.r.o. Správny súd upriamil pozornosť žalobcu, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona) s tým, že v rámci dokazovania sa v daňovom konaní uplatňuje prejednávacia, nie vyhľadávacia zásada. Podľa názoru správneho súdu dokazovanie vykonané správcom dane a výsledky z neho plynúce vo všetkých vzájomných súvislostiach dostatočným spôsobom spochybnili, že žalobcom deklarovaní dodávatelia mu reálne tovar dodali. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené“.
  50. Správny súd v súvislosti s vykonaným dokazovaním uviedol, že obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca počas daňovej kontroly a rovnako v rámci vyrubovacieho konania sa pravidelne nezúčastňoval na výsluchoch v konaní dôležitých svedkov - konateľov jeho „dodávateľov“, hoci bol o ich výsluchoch preukázateľne upovedomený. Konkrétne ide o výsluch Ivana Havrana (konateľ spoločnosti Jtrade s.r.o.) uskutočnený dňa 16.12.2011 (upovedomenie prevzaté dňa 30.11.2011) a výsluch M. M. konaný v dňoch 16.12.2011 (upovedomenie prevzaté dňa 30.11.2011) a 20.09.2017 (upovedomenie prevzaté dňa 18.09.2017). Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na výsluch M. N. uskutočnený dňa 12.07.2017 (upovedomenie prevzaté dňa 14.06.2017).
  51. Správca dane doplnil dokazovanie aj výsluchom H. G., ktorý sa uskutočnil dňa
  52. marca 2017 v prítomnosti žalobcu (podrobnosti výpovede sú uvedené v bode 92 rozsudku), pričom táto výpoveď podľa názoru správneho súdu podporila spochybnenie reálnosti dodania bravčového mäsa spoločnosťami Ostwerke s.r.o. H. G. bol zamestnancom spoločnosti Ostwerke s.r.o., pričom správcovi dane popísal priebeh realizácie samotného obchodu s bravčovým mäsom, vrátane doručovania CMR-iek, dodacích listov, odovzdávania faktúr žalobcovi. Potvrdil, že mäso bolo dovážané z Čiech kamiónmi, toto sa neprekladalo, nebolo skladové spoločnosťou Ostwerke s.r.o., zložilo sa v Siladiciach, kde sa dalo na váhu, s dodávateľskými faktúrami nemal nič spoločné, ani ich nikdy nevidel. H. G. si nepamätal meno konateľa spoločnosti, nevedel akú funkciu mal p. Š., ktorého označil za nákupcu bravčového mäsa. Žalobca svedkovi žiadne otázky v súvislosti s dodávkou tovaru nepoložil. Aj vo vzťahu k spoločnosti Ostwerke s.r.o. je obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca nekonal s konateľom tejto spoločnosti, týmto bol A. Z., ale podľa vyjadrenia s H. G., ktorý bol zamestnancom, avšak tento ani nevedel, kto bol konateľom spoločnosti, ani kde má spoločnosť sídlo a s O. Š., ktorý mal byť splnomocnený konať za spoločnosť Ostwerke s.r.o., ktorá skutočnosť sa však nepreukázala, pričom nič žalobcovi nebránilo, aby si túto skutočnosť preveril na základe plnomocenstva, ktoré by si mal ako obozretný obchodník založiť, naviac, keď táto osoba mala od žalobcu preberať hotovosť v nemalých čiastkach.
  53. Podľa názoru správneho súdu reálnosť deklarovaných obchodov spoločnosťami Jtrade s.r.o. a Ostwerke s.r.o. nie sú spôsobilé potvrdiť ani výpovede zamestnancov žalobcu a to nielen s poukazom na ich pracovnoprávny vzťah k žalobcovi, ale predovšetkým na závery vykonaného dokazovania. Skutočnosť, kto vystupoval za dané spoločnosti, keď bolo spochybnené, že žalobca konal s oprávnenými osobami, rovnako skutočnosť, kto preberal peniaze za dodaný tovar, keď zamestnanci nemuseli poznať existujúce dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobcu, nepreukazujú žalobcom tvrdené skutočnosti.
  54. Správny súd považoval dokazovanie doplnené správcom dane za dostatočné na prijatie záveru, že reálnosť dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi bola spochybnená. Výpovede vypočutých svedkov potvrdzujú závery správcu dane a následne žalovaného, že obchody neboli reálne uskutočnené, išlo len o fiktívne fakturačné obchody, predmetom obchodu bolo dodanie toho istého bravčového mäsa, s dodaním ktorého sa viazala len jedna preprava, čo zakladá odôvodnený záver, že pohyb tovaru sa uskutočňuje priamo od prvého dodávateľa z EÚ [Českej republiky - MASOCENTRUM CZ, s.r.o. - od 01.09.2009 Tešínske Jatky, s.r.o. (dodávateľ Jtrade s.r.o.) MAKOVEC a.s., Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o. (Ostwerke s.r.o.)] k žalobcovi, ako poslednému odberateľovi, kde preprava preukázateľne skončila.
  55. Z preskúmavaných rozhodnutí podľa názoru správneho súdu vyplýva vyhodnotenie zisteného skutkového stavu vo vzťahu k zákonným podmienkam potrebným na priznanie práva na odpočet dane, pričom konajúce daňové orgány jasne poukázali na okolnosti predchádzajúce dodaniu a vyplateniu predmetného tovaru, pričom z týchto sa dá jednoznačne vyvodiť vedomosť žalobcu o spôsobe dodania tovaru, ktorý celkom zjavne v osobe dodávateľa nezodpovedal obsahu sporných faktúr, ktoré mali preverované dodania tovaru potvrdzovať.
  56. V súlade so závermi relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, t.j. s ohľadom na objektívne skutočnosti a prihliadnuc na vyššie popísané okolnosti prípadu, konajúce daňové orgány správne vyhodnotili potrebnú mieru odbornej starostlivosti žalobcu, ktorú mohol a aj mal vynaložiť na to, aby sa vyhol jeho objektívne sa javiacej účasti na umelo vytvorenom obchodnom reťazci, vytvorenom za účelom získania neoprávnených plnení zo štátneho rozpočtu. Vo všeobecnosti je potrebné vychádzať z premisy, že podnikateľ nesie zodpovednosť a riziko za obchodné vzťahy, do ktorých vstupuje, i

administratívnoprávne konsekvencie, ktoré z nich a z príslušných noriem verejného práva vyplývajú. Ani zásadu neutrality DPH, uplatňovanú na jednotlivých stupňoch zdaniteľných plnení, nemožno bezvýhradne aplikovať v prípadoch, ktoré svojou podstatou a prevedením postrádajú ekonomický účel obchodnej kauzy a odporujú účelu sledovanému zavedením uvedenej nepriamej dane. 46. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom umelo vytvorených obchodných reťazcov, jej podstatu v súvislosti s námietkami žalobcu daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach ozrejmili. Tá inými slovami vo všeobecnosti spočívala v tom, že pokiaľ žalobca dovážal mäso priamo od dodávateľa z Českej republiky, ktorého intrakomunitárne dodanie tovaru do členského štátu EÚ bolo oslobodené od dane, bol povinný platiť daň správcovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, a to ako platiteľ dane nadobúdajúci tovar v tuzemsku z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (v danom prípade v Českej republike), pričom by si v tom istom zdaňovacom období za splnenia podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane, čím by sa tieto dve položky vynulovali a zo štátneho rozpočtu by neinkasov

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.