ust. § 273 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalovanému 114.755,24 eura s 9% úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 6. októbra 2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť
1 CSP. 3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S odkazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a stotožnil sa s jeho dôvodmi. Uviedol, že ak právny zástupca žalovaného nedodržal lehotu (na vyjadrenie sa k žalobe, pozn. dovolacieho súdu) určenú súdom, nemôže to ísť na ťarchu súdu; súd ani žalobca nemôžu zodpovedať za pasivitu žalovaného. Odvolací súd neprijal ako relevantnú a korektnú námietku zaujatosti sudcu súdu prvej inštancie uvedenú v odvolaní, vyvodzovanú z časovej chronológie postupu súdu v prvoinštačnom konaní, žalovaným hodnotenej ako nie obvyklej. Súdom prvej inštancie určenú (sudcovskú) lehotu na vyjadrenie, a to do 15 dní od doručenia žaloby, odvolací súd vyhodnotil ako primeranú. Uviedol, že žalovaný ani nepožiadal o predĺženie súdom určenej lehoty a k žalobe sa vyjadril až po doručení kontumačného rozsudku. Správanie žalovaného v posudzovanom prípade tak
názoru odvolacieho súdu odporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“,
ktorej práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. O náhrade trov odvolací súd rozhodol
ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
ust. § 420 CSP tak, že napadnuté rozhodnutie porušilo jeho základné práva
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), keďže rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
dovolateľa sa však odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vôbec týmto odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. c/ CSP) o „zaujatosti súdu“ nezaoberal. Uvedená zaujatosť
dovolateľa vyplýva „už pri náhľade na jednotlivé lehoty, v ktorých Okresný súd Bratislava II v tejto veci vykonával jednotlivé úkony“.
dovolateľa „je zrejmé, že obvyklými lehotami Okresného súdu Bratislava II.... sú mesiace“, čomu nezodpovedá postup tohto súdu súvisiaci s vydaním kontumačného rozsudku proti žalovanému. Odvolací dôvod o zaujatosti súdu
1 písm. c/ CSP odvolací súd neposudzoval, pričom za také posúdenie
dovolateľa nie je možné považovať to ako odvolací súd (v ods. 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia - pozn. dovolacieho súdu) subjektívne hodnotí osobu právneho zástupcu žalovaného. Odvolací súd uviedol v napadnutom rozhodnutí nesprávne poučenie o neprípustnosti dovolania. Zákonnou úpravou požadované limity spravodlivého súdneho konania
dovolateľa neboli zo strany odvolacieho súdu dodržané, čo sa odrazilo v absencii náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom a tým k naplneniu dovolacieho dôvodu
ust. § 420 písm. f/ CSP. 7. Ďalší dovolací dôvod
e/ CSP žalovaný videl v tom, že pokiaľ vo svojom odvolaní vyjadril pochybnosti o „nezaujatosti Okresného súdu Bratislava II v tejto veci“, pričom uviedol objektívne skutočnosti vyplývajúce zo samotného konania a postupu Okresného súdu Bratislava II a zo štatistických údajov Ministerstva spravodlivosti SR, tak odvolací súd v napadnutom rozhodnutí k týmto tvrdeniam uviedol, že ide o nekorektné správanie sa právneho zástupcu žalovaného. Uvedené
dovolateľa „vzbudzuje pochybnosti o tom, či absencia vysporiadania sa s týmto odvolacím dôvodom je iba náhodná“.
dovolateľa subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Ak odvolací súd na argumentáciu odôvodňujúcu odvolací dôvod odvolateľa reaguje tak, že to považuje za nekorektné správanie strany, resp. jej zástupcu a následne sa súd odmietne akokoľvek venovať odvolaciemu dôvodu, navodzuje to objektívny dojem o osobnom negatívnom dotknutí sa sudcu, vnášajúci tak do veci prvok osobný, ktorý však do kategórie nestrannosti sudcu nepatrí“. Uvedené je
dovolateľa skutočnosťou takého charakteru a intenzity, že spochybňuje možnosť výkonu zákonom ustanovenej povinnosti sudcu rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. Z toho dovolateľ dovodil, že „senát Krajského súdu v Bratislave rozhodujúci o napadnutom rozhodnutí týmto sám preukázal opodstatnenosť objektívnych pochybností o svojej nezaujatosti“. Preto je
dovolateľa napadnuté rozhodnutie vydané vylúčeným sudcom (senátom) a musí byť zrušené. 8. Dovolateľ ďalej ako samostatný dovolací dôvod s odkazom na § 432 CSP a pod nadpisom - arbitrárne právne posúdenie veci súdom, uviedol tvrdenie, že „hoci
ustanovenia § 421 ods. 2 CSP dovolanie
1 CSP nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (§ 357 písm. h/ CSP), žalovaný má za to, že toto dovolanie proti Napadnutému rozhodnutiu je automaticky prípustné aj
1 CSP, keďže už je prípustné
„Preto, ak dovolanie je prípustné
CSP, už je oprávnenie na uskutočňovanie dovolacieho prieskumu dané a nie je a ani nemôže byť preto rozhodujúce, či je dané aj
Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
dovolateľa spočíva v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP a odvolací súd v napadnutom rozhodnutí toto rozhodnutie potvrdil, tak ide o nesprávne právne posúdenie veci. Rozsudok pre zmeškanie je
neho postavený na domnienke, že žalovaný nemá veľmi pravdepodobne žiadne argumenty proti správnosti skutkových tvrdení žalobcu. Využitie oprávnenia súdu rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podlieha formálnym a materiálnym podmienkam. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha viacero obdobných sporov so žalobcom, v ktorých bol žalovaný aktívny a v ktorých súd prvej inštancie vykonal pojednávania. Súdu preto bolo známe, že žalovaný sa proti týmto nárokom aktívne bránil. Ide o okolnosť, ktorú mal súd prvej inštancie posudzovať pri ústavne súladnom zohľadnení materiálnych podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku. Keďže tak nevykonal, porušil právo strán sporu na spravodlivé konanie. Uvedená skutočnosť „umocňuje a dopĺňa aj pochybnosti o nezaujatosti súdu“.... „Komplikovanosť právnej otázky tkvejúcej v skutkovom stave veci je takou materiálnou záležitosťou, ktorú by mal súd nevyhnutne zohľadniť v rámci materiálnych podmienok pre vydanie Kontumačného rozsudku“. 9. K dovolaniu sa písomne vyjadril žalobca a označil ho za neprípustné. Zdôraznil, že k žiadnemu dôvodu zmätočnosti nedošlo. Poukázal na znenie ust. § 49 ods. 3 CSP,
ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Aj odvolací súd sa v odseku 7 napadnutého rozhodnutia súhrnne a postačujúco vyjadril k námietkam žalovaného. Relevantné pre rozhodnutie bolo len to, že žalovaný nezmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe z ospravedlniteľného dôvodu. V skutočnosti žalovaný dovolaním brojí proti samotnému rozsudku pre zmeškanie, hoci odvolanie proti nemu nepodal a využil len možnosť podať žiadosť o jeho zrušenie. O tejto žiadosti súd prvej inštancie ako aj odvolací súd
žalobcu rozhodli správne. Žalobca za nedôvodný označil aj návrh dovolateľa na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Zvýraznil, že prípadnú exekúciu je možné viesť len na podklade rozsudku pre zmeškanie (odklad jeho vykonateľnosti však dovolateľ nenavrhuje) a nie na podklade napadnutého uznesenia. Navrhol, aby bolo dovolanie žalovaného odmietnuté a aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov dovolacieho konania.
novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/10/2012, 7Cdo/92/2012 a 1Cdo/145/2018).
ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, len ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 16.
ust. § 447 písm. c/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 17. Dovolateľ podal dovolanie
ust. § 420 písm. e/ a písm. f/ CSP a súčasne
1 CSP. Je potrebné uviesť, že ust. § 420 zakladá samostatne prípustnosť dovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi nimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PLz. ÚS 1/2018-22 zo dňa 25. apríla 2018). 18.
CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19.
1 a 2 CSP, dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 20.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 21.
2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
ust. § 357 písm. a/ až n/ CSP. 22.
h/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 23. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania. 24. Vyššie citované ustanovenie § 420 CSP upravuje tzv. vady zmätočnosti a je nevyhnutné, aby dovolateľ v dovolaní jednoznačne uviedol, ktorou z vád zmätočnosti uvedenou pod písm. a/ až f/ je
jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, poznačené a zároveň je jeho (procesnou) povinnosťou
ust. 431 ods. 2 CSP uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva. 25. V danom prípade žalobca v dovolaní namietol vadu zakotvenú v ust. § 420 písm. f/ CSP, spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým mal dovolateľovi znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre naplnenie prípustnosti dovolania
f/ CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 26. Pod pojmom nesprávny procesný postup je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr.: právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu.
ust. § 53 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada. Keďže v danom prípade sa odvolacie dôvody týkali tvrdenej zaujatosti sudcu súdu prvej inštancie vytýkanej výslovne len z hľadiska procesného postupu (rýchlosti) v konaní, nešlo o kvalifikovanú námietku zaujatosti (z dôvodov
1 a 2 CSP), na ktorú by súd mal a mohol prihliadnuť. Preto nie je v takomto prípade možné dôvodne vytýkať odvolaciemu súdu, že sa odvolacími dôvodmi spočívajúcimi v tvrdení o zaujatosti sudcu pre jeho procesný postup v konaní (§ 49 ods. 3 CSP) osobitne nezaoberal, ak súd na takú námietku zaujatosti neprihliada (§ 53 ods. 3 CSP). V tomto smere bola aj z hľadiska kritérií pre riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 393 ods. 2 CSP) dostačujúca stručná zmienka v odôvodnení napadnutého uznesenia (ods. 7), z ktorej je možné vyrozumieť záver o irelevantnosti tvrdenia žalovaného o rozhodovaní vylúčeným sudcom cez okolnosti týkajúce sa len procesného postupu v konaní pred súdom prvej inštancie. 29. K námietke dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne, resp. nedostatočne odôvodnené, dovolací súd uvádza, že ani v tomto smere nezistil prípustný dovolací dôvod
ust. § 420 písm. f/ CSP. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania
ust. § 420 písm. f/ CSP. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci „strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/26/2017), pričom je potrebné poukázať aj na judikáty R 111/1998 a R 2/2016 v plnej miere aplikovateľné aj od 1. júla 2016 na konania
CSP.
stále aktuálneho Stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 (R 2/2016) nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 420 písm. f/ CSP). V prípade napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nezistil dovolací súd tvrdené nedostatky odôvodnenia, ktoré by predstavovali jeho nepreskúmateľnosť v pre vec relevantných skutkových a právnych otázkach, podstatných pre rozhodnutie.
1 a 3 CSP vyhovené, keď ťažiskovým bol prijatý záver o nepreukázaní ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie sa k žalobe (§ 273 CSP). 31. Ako bolo už vyššie uvedené (ods. 26), ani prípadné procesné pochybenie odvolacieho súdu neznamená automaticky existenciu dôvodov zmätočnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f/ CSP, pokiaľ nespĺňa všetky atribúty vyžadované právnou úpravou a to, že tento nesprávny procesný postup znemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň, že intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o prejav materiálneho nazerania na ochranu procesných práv. Dovolací súd v tých okolnostiach, ktoré žalovaný vymedzil v dovolaní ako dovolacie dôvody
f/ CSP, nezistil prípustnosť ani dôvodnosť dovolania. 32. K ďalšiemu dovolaciemu dôvodu
e/ CSP, a to, že napadnuté rozhodnutie vydal vylúčený sudca, resp. senát odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že ani v tejto časti nezistil prípustnosť ani dôvodnosť dovolania. Dovolateľ vzniesol pochybnosti o nestrannosti sudcu/senátu odvolacieho súdu, ktorý vydal napadnuté uznesenie, preto, že v odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril o nekorektnom postupe splnomocneného právneho zástupcu žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ods. 7) však vyplýva, že odvolací súd žalovanej strane (výslovne právnemu zástupcovi žalovaného) v podstate vytýkal, že namiesto preukázania vecného, vážneho a ospravedlniteľného dôvodu zmeškania súdom určenej primeranej lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, vyvodzuje zaujatosť sudcu (súdu) poukazom na procesný postup (časový priebeh) v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však netvorí kvalifikované dôvody vylúčenia sudcov (§ 49 ods. 3 CSP). Pokiaľ práve a len v týchto súvislostiach odôvodnenie napadnutého uznesenia uvádza, že správanie právneho zástupcu žalovaného je „nekorektné“, tak
dovolacieho súdu pod týmto pojmom je potrebné rozumieť nesprávny, chybný, čo sa výrazovo ani významovo nevymyká obvyklým záverom hodnotiaceho úsudku súdu pretaveným do odôvodnenia vlastného rozhodnutia. To, že odvolací súd (senát) žalovanému vecne nevyhovel, ani to ako odôvodnil napadnuté rozhodnutie, netvorí kvalifikované dôvody námietky zaujatosti, na ktoré súd prihliada, keďže v danom prípade dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu (senátu, jeho členom) rozhodovaciu činnosť (§ 49 ods. 3, § 53 ods. 3 CSP). Napokon ani dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). 33. Dovolacím súdom nezostala nepovšimnutá aj určitá nekonzistentnosť dovolacích tvrdení o zaujatosti, ktorú žalovaný smeroval raz voči konajúcemu sudcovi, inokedy voči (okresnému) súdu. Uvedeným sa však dovolací súd nezaoberal vzhľadom na prijaté závery o neprípustnosti dovolania
ust. § 420 písm. e/ a f/ CSP. 34. Žiada sa dodať, že žalovaný v podstate nevysvetlil samotné zmeškanie súdom určenej primeranej lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá okolnosť tvorí predmet rozhodovania súdu o návrhu
ust. § 277 ods. 1 CSP. Na druhej strane oproti svojmu odvolaniu uviedol v dovolaní nové okolnosti o „pracovnej vyťaženosti súdu, o štatistických údajoch MS SR o priemernej dĺžke súdneho konania v obchodných veciach, ktoré je viac ako 20 mesiacov...“. Na tomto mieste dovolací súd pripomína, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP) a nemôže sa zaoberať vecou z iných dôvodov, než ktoré už boli predmetom prieskumu v odvolacom konaní. Vzhľadom na samotný účel a význam dovolacieho konania dovolateľ musí celú argumentáciu a návrhy, ktoré považuje pre vec a konanie za významné, uplatniť a predostrieť už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom už len posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolaním nie je možné obchádzať povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to tak formálne, ako aj materiálne, t. j. vecne (argumentačne). Dovolateľ teda môže urobiť predmetom dovolania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohol. 35. Súčasne je potrebné aj z hľadiska tvrdených dôvodov prípustnosti dovolania (§ 420 písm. e/, f/ CSP) zdôrazniť, že predmetom rozhodovania na nižších súdoch bol iba návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
1 CSP (t. j. ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia
a/ CSP), a nie odvolanie proti kontumačnému rozsudku z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (§ 356 písm. a/ CSP). Predmetom rozhodovania súdu o návrhu
1 CSP je zrušenie rozsudku pre zmeškanie
CSP ak žalovaný preukáže, že lehotu na vyjadrenie k žalobe zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov a zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe) doloží spolu s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku. Z hľadiska rozhodovania
ust. § 277 ods. 1 a 3 CSP nebol daný dôvod, aby sa v posudzovanej veci nižšie súdy zaoberali predpokladmi pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného (k tomu pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/50/2019 z
V prípade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je však dovolací prieskum a priori vylúčený úpravou v § 421 ods. 2 CSP,
ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. Ustanovenie § 357 písm. h/ CSP stanovuje, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Práve takým je prípad posudzovaného uznesenia odvolacieho súdu napadnutého (neprípustným) dovolaním žalovaného. Civilný sporový poriadok z dôvodu vyriešenia právnej otázky
CSP pripúšťa podať dovolanie len proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci na uznanie cudzieho rozhodnutia, vo veci na uznanie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia (§ 357 písm. o/ CSP ). Preto aj v tejto časti dovolania boli splnené podmienky pre jeho odmietnutie ako neprípustného
ust. § 447 písm. c/ CSP. 37. Nesprávny je napokon aj názor dovolateľa,
ktorého ...„dovolanie proti Napadnutému rozhodnutiu je automaticky prípustné aj
1 CSP, keďže už je prípustné
„Preto, ak dovolanie je prípustné
CSP, už je oprávnenie na uskutočňovanie dovolacieho prieskumu dané a nie je a ani nemôže byť preto rozhodujúce, či je dané aj
Prípustná je kumulácia dovolacích dôvodov
marca 2018, sp. zn. 1VCdo/1/2018), avšak ako bolo už vyššie vysvetlené vyššie (ods. 17), ustanovenie § 420 zakladá samostatne prípustnosť dovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi nimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu. Preto je nevyhnutné posudzovať prípustnosť dovolania samostatne
CSP a samostatne
38. Dovolací súd len pre úplnosť (obiter dictum) uvádza, že v prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. 1 CSP , je viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP ) určujúca. Závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP ). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky. V danom prípade dovolateľ relevantne nevymedzil právnu otázku, ktorú by bolo možné podradiť pod niektoré písmeno ust. § 421 ods. 1 CSP spôsobom vyplývajúcim z ust. § 432 ods. 2 CSP,
ktorého sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z ust. § 421 ods. 1 CSP vyplýva, že musí ísť o právnu otázku kľúčovú, teda od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Touto otázkou však nebola otázka splnenia (formálnych a materiálnych) predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
CSP, ktorú v dovolaní navodzuje dovolateľ, zjavne v snahe zvrátiť neúspešnosť svojho návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi). Pre prípustnosť dovolania
1 CSP nie je relevantný len subjektívny názor dovolateľa, teda čo on sám z hľadiska svojho (ne)úspechu v spore považuje za právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a ani jeho hodnotenie právneho posúdenia veci súdom. 39. Ak dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tak dovolací súd dovolanie odmietne
f/ CSP. V danom prípade však a priori dovolací súd zistil, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto ako celok dovolanie odmietol
c/ CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.