162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11571-6000/2016-ON zo dňa 01.08.
a orgán príslušný
2 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci námietok žalobcu proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet podlimitnej zákazky „Kanalizácia a ČOV pre združenie obcí - Aglomerácia Hronovce, stavebný dozor“, vyhlásenom verejným obstarávateľom Združenie obcí AGLOMERÁCIA HRONOVCE, Levická cesta 3, 935 61 Hronovce, vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 zo dňa 29.09.2015 pod zn. 19599-WYS rozhodol tak, že konanie o námietkach zastavil
1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). 3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že je povinnosťou navrhovateľa s podaním námietok priložiť ako ich prílohu
7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
ods. 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Žalovaný preskúmaním podania navrhovateľa/žalobcu zistil, že s podaním námietok predložil úradu ako prílohu týchto námietok len doklad o poukázaní kaucie na účet úradu, a teda súčasťou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
ods. 6 písm. g/. Preskúmaním dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu, najmä ponuky navrhovateľa zistil, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
ods. 6 písm. g/ nebol predložený kontrolovanému. Námietky navrhovateľa boli podpísané Ing. Mgr. Q. C. označeným ako konateľ spoločnosti. Prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní a tento doklad nebol predložený ani kontrolovanému. Preto nebolo žiadnym spôsobom preukázané oprávnenie Ing. Mgr. Q. C. konať v mene navrhovateľa, a teda aj podpisovať námietky
6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní. Dodal, že účelom predloženia dokladu
7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní je preukázanie skutočnosti, že osoba, ktorá podpísala námietky, bola na to oprávnená, napr. predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať v mene právnickej osoby alebo predložením splnomocnenia, ktorým štatutárny orgán navrhovateľa splnomocnil inú osobu na podpísanie námietok, ale v takom prípade je potrebné zároveň priložiť k námietkam doklad, z ktorého vyplýva oprávnenie udeliť takéto splnomocnenie a zároveň, ak je splnomocnenie udelené právnickej osobe, doklad preukazujúci oprávnenie konať v mene splnomocnenca. Predloženie dokladu, z ktorého vyplýva oprávnenie podpisovať námietky navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa, sa nevyžaduje len v prípade predloženia tohto dokladu kontrolovanému, aby sa odstránila duplicita preukazovania tejto skutočnosti. Zákon o verejnom obstarávaní ustanovením § 138 ods. 6 a 7 vyžaduje obligatórne uvedenie všetkých v ňom taxatívne stanovených skutočnosti a predloženie všetkých taxatívne uvedených dokladov a v prípade absencie ktoréhokoľvek dokladu nie je možné pokračovať v konaní o námietkach. Splnenie týchto skutočností je jednou z obligatórnych náležitosti, ktorá je podmienkou pre ďalší postup úradu v konaní o námietkach a ich nesplnenie je úrad povinný skúmať z úradnej povinnosti. Procesné podmienky pre meritórne rozhodovanie o oprávnenosti námietok v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak sú preukázané skutočnosti a predložené doklady taxatívne stanovené v § 138 ods. 6 a 7 zákona o verejnom obstarávaní. Zo skutočností zistených úradom vyplynulo, že pre konanie o námietkach navrhovateľa neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastali neodstrániteľné prekážky brániace meritórnemu rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Preto úrad postupoval
1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní a rozhodnutím konanie o námietkach zastavil. 4. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že
2 zákona o verejnom obstarávaní na konanie
až § 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až § 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60a § 71 až § 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.
3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil, súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Zákon o verejnom obstarávaní vylučuje taxatívnym spôsobom ustanovenia Správneho poriadku (mimo iného § 19 ods. 3 a 32 ods. 1 Správneho poriadku), v dôsledku čoho úrad len mechanicky vylúčil ich aplikáciu, čím obišiel podstatu a zmysel základných zásad správneho konania.
1 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. V danom prípade z dôvodu, že prílohou námietok nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky a v dôsledku čoho úrad zastavil konanie o námietkach, došlo k popretiu vyššej uvedenej zásady správneho konania. Ing. Mgr. Q. C. je konateľom spoločnosti EUREDing s.r.o.. Práva a povinnosti konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje § 133 Obchodného zákonníka a nasl.. Konateľ spoločnosti predstavuje výkonný orgán, ktorého právom a povinnosťou je riadiť spoločnosť a za spoločnosť konať. Ide o štatutárny orgán spoločnosti - je teda osobou, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa spoločnosti týkajú (napr. podpisuje v mene spoločnosti zmluvy, uzatvára obchody a i.). Konateľ spoločnosti má komplexnú spôsobilosť konať v mene spoločnosti. V tomto kontexte žalobca pripomínal, že predloženie námietok úradu v konaní o námietkach je nepochybne úkonom v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám. Žalobca v tomto prípade mal za to, že originál výpisu z Obchodného registra bol predložený v ponuke žalobcu, nakoľko súčasťou ponuky žalobcu bolo čestné vyhlásenie v zmysle § 32 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, ktorým preukazoval splnenie podmienok účastí, t.j, aj splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, konkrétne splnenie podmienky účasti
1 písm. f/ zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa v súlade s § 26 ods. 2 písm. e/ zákona o verejnom obstarávaní preukazuje dokladom o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu (výpis z obchodného registra). Tento doklad je uverejnený na internetovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie v sekcii Registre hospodárskych subjektov vedené Úradom pre verejné obstarávanie - Zoznam hospodárskych subjektov - Doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia pod ev. č. el-21553/2013/L.
zákona o verejnom obstarávaní uchádzač nepredkladá doklady, ktoré sú dostupné z verejných zdrojov, čo je v tomto prípade verejný Zoznam hospodárskych subjektov vedený na samotnom úrade. Úrad teda disponoval výpisom z obchodného registra žalobcu, pričom
6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 5.
správneho súdu v tejto veci bolo ústrednou otázkou posúdenie postupu žalovaného, ktorý pre absenciu dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky zastavil konanie o námietkach
1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní ako osobitnému predpisu sa Správny poriadok aplikuje subsidiárne (§ 153 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní). Ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c/ predstavuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok a tou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
ods. 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Krajský súd vyslovil názor, že konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom. Podanie námietok je právnym úkonom, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája určité právne následky. Pri posudzovaní skutočnosti či námietky obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti a prílohy, vrátane dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky, je potrebné vychádzať z charakteru samotných námietok, ktoré sú procesným úkonom žalobcu, s ktorým zákon o verejnom obstarávaní spája vznik určitých právnych následkov. Za námietky obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti a prílohy možno považovať len také námietky, ktoré obsahujú náležitosti a prílohy použiteľné pre právne úkony. Zákon o verejnom obstarávaní obsahuje osobitnú úpravu špecifickej prílohy podaných námietok
7 písm. c/, ktorou je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
ods. 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Oporu v zákone nemala ani žalobcova námietka, že na konanie o námietkach je možné subsidiárne aplikovať Správny poriadok, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní stanovuje v tomto prípade osobitnú úpravu. V takom prípade meritórna otázka nesúvisela s procesom dokazovania, ale s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok. 6. V nadväznosti na to krajský súd uviedol, že dňa 18.04.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní.
4 tohto zákona, v konaní, ktoré začne úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie
ods. 1 a 2, sa postupuje
predpisov účinných do
gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému.“ Najvyšší súd tak poukázal na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto
jeho názoru nepostačuje ani iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register. Túto argumentáciu podporuje aj autentický výklad (subjektu ktorý právny predpis prijal) t.j. dôvodová správa k novelizácii zákona č. 503/2009 Z.z.. Zákon zároveň neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Správny súd rovnako prijal záver, že absencia zákonom požadovanej náležitosti podaných námietok predstavuje dôvod pre obligatórne zastavenie konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný preto postupoval zákonným spôsobom, keď pri nepredložení náležitosti námietky nevyzval žalobcu na jej doplnenie. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby tento rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti zopakoval svoju žalobnú argumentáciu uplatnenú už v konaní pred krajským súdom, pričom zdôraznil, že originál výpisu z obchodného registra bol predložený v ponuke sťažovateľa, nakoľko bol v čase verejného obstarávania zapísaný v Zozname hospodárskych subjektov pod ev. č. el-21553/2013/L, ktorého súčasťou bol aj výpis z obchodného registra, t.j. preukazoval splnenie podmienok účasti jedným zo zákonných spôsobov, ktorým majú uchádzači možnosť preukázať splnenie podmienok účasti. Vzhľadom na ust. § 128 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní sú údaje zapísané v zozname podnikateľov účinné voči každému verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi, nie je potrebné ich v postupoch verejného obstarávateľa overovať a verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je povinný na účely posudzovania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní
zabezpečiť preukázanie splnenia podmienok účasti vyžiadaním si údajov, zapísaných v zozname podnikateľov alebo potvrdenia úradu o tom, že údaj nie je zapísaný v zozname podnikateľov
6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní. Jedinou z tohto zákona vyplývajúcou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok je
7 písm. c/ situácia, kedy bol tento doklad záujemcom, resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ po podaní námietok
10 tohto zákona predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových náležitostí sťažovateľom podaných námietok, pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ. Konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok je postupom úradu ako nezávislej autority v oblasti verejného obstarávania, ktorého účelom je poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu subjektom, ktoré boli konaním zadávateľa zákazky dotknuté na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V prípade ak námietky neobsahujú všetky obligatórne náležitosti a prílohy je úrad povinný toto konanie zastaviť. Úrad nie je oprávnený v prípade absencie niektorej z náležitosti alebo príloh vyzvať navrhovateľa na doplnenie. Žalovaný taktiež uviedol, že môže postupovať len
zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 58/2001 zo dňa 31.10.2001. Ďalej uviedol, že účelom zoznamu podnikateľov je administratívne zjednodušiť preukazovanie podmienok účasti
zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi znamená že podnikateľ zapísaný do tohto zoznamu nemusí v procese verejného obstarávania preukazovať podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia
prostredníctvom dokladov upravených v § 26 ods. 2 tohto zákona, ale všetky doklady v zmysle tohto ustanovenia môže nahradiť platným potvrdením o zapísaní do zoznamu podnikateľov. Zápis do zoznamu podnikateľov v žiadnom prípade nezakladá právo zapísaného subjektu podávať námietky bez prílohy
7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko výpis zo zoznamu podnikateľov slúži celkom na odlišný účel. Obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach posudzovať ako tzv. ,,notoriety“, t.j. na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu verejnej moci. Uvedenú argumentáciu žalovaného podporuje aj právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudkoch sp.zn. 6S/50/2015 zo dňa 29.03.2018, sp.zn. 6S/84/2015 zo dňa 14.12.2017, sp.zn. 2S/150/2016 zo dňa
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 10.
1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11.
1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 12.
na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní zastavil. 14.
6 zákona o verejnom obstarávaní námietky doručené úradu musia obsahovať
odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach
2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. 15.
7 zákona o verejnom obstarávaní prílohami námietok sú a) ak ide o námietky
odseku 2 písm. a) až c), písomné oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu
6 písm. a), písomné oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu
6 písm.
odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. 16.
1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti
6 a prílohy
zákona o verejnom obstarávaní, keď žalovaný dospel k záveru o nutnosti postupom
1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní zastaviť toto konanie (bez vecného preskúmania námietok) po zistení, že sťažovateľ podal námietky podpísané Ing. Mgr. Radoslavom Bohušom (označeným ako konateľ sťažovateľa) bez toho, aby k ním pripojil zákonom o verejnom obstarávaní (§ 138 ods. 7 písm. c/) obligatórne stanovenú prílohu - doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
6 písm. g/, pri súčasnom splnení podmienky, že tento doklad nebol predložený kontrolovanému. 18. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že zakotvenie zákonnej požiadavky, spočívajúcej v predložení dokladu
7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní bolo nepochybne vedené zámerom zákonodarcu preukázať skutočnosť, že osoba, ktorá podpisovala námietky, bola na to oprávnená. Splnenie tejto podmienky je pri právnickej osobe/obchodnej spoločnosti potrebné preukázať predovšetkým predložením výpisu z obchodného registra, z ktorého vyplýva oprávnenie tejto osoby konať a podpisovať za právnickú osobu. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou poukazoval na to, že oprávnenie konateľa konať v mene spoločnosti s ručením obmedzeným a teda i podávať námietky
zákona o verejnom obstarávaní vyplýva priamo z Obchodného zákonníka, majúc za to, že toto oprávnenie nebolo možné spochybňovať, kasačný súd uvádza, že predmetná kogentná úprava síce upravuje spôsob konania spoločnosti s ručením obmedzeným, avšak len v abstraktnej normatívnej rovine, čím prezumuje podmienku, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka je oprávnený konať v jej mene samostatne a bez obmedzenia. Avšak to, že konkrétna osoba Ing. Mgr. Q. C. je konateľom sťažovateľa a teda konateľom konajúcim samostatne za právnickú osobu, zo samotného znenia zákona nevyplýva a je potrebné ju verifikovať dokladom preukazujúcim túto skutočnosť. 19. Ako už kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát poznamenal, v zmysle zákona o verejnom obstarávaní ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi/obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, a preto nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register. K námietke sťažovateľa, ktorou s poukazom na verejnú dostupnosť obchodného registra, namietal, že splnenie zákonnej požiadavky v zmysle § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní si môže preveriť samotný žalovaný je potrebné uviesť, že zákon o verejnom obstarávaní trvá na splnení tejto zákonnej podmienky navrhovateľom (s výnimkou ak nebol doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky
ods. 6 písm. g/, predložený kontrolovanému) bez toho, aby sa na odstraňovaní tohto nedostatku podieľal žalovaný preverením údajov v obchodom registri, resp. v zozname podnikateľov vedeným žalovaným ex offo. Výklad prezentovaný sťažovateľom v naznačenom smere by evokoval nadbytočnosť podmienky zakotvenej v ust. § 138 ods. 7 písm. c/, pričom by mohol viesť k neprijateľnému záveru, t.j., že navrhovateľ by nebol povinný predkladať žiadnu z obligatórne stanovených príloh
7 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko žalovaný by si tieto skutočnosti mohol preveriť vlastnou činnosťou.
zamietol. 22. O trovách konania rozhodol
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.