4 Trestného poriadku napadnuté rozhodnutie s a z r u š u j e. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 30. januára 2020, sp. zn. 8Ntc/22/2019,
1, § 17 ods. 1 zákona číslo 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov rozhodol, že sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste a vykoná sa na území Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu v Bielsku - Bialej, Poľská republika, sp. zn. III K545/15 z
článku 278 paragraf 1 Trestného zákona,
článku 278 paragraf 1 Trestného zákona,
článku 62 ods. 1 zákona z
2 Trestného poriadku a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo výkone trestu odňatia slobody pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený H. M. (ďalej aj „odsúdený" alebo „odvolateľ"), prostredníctvom svojho obhajcu, v zákonom stanovenej lehote, riadne a včas, sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že krajský súd
jeho názoru nesprávne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona číslo 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších (ďalej len „zákon číslo 549/2011 Z. z."), pretože aj keď je občanom Slovenskej republiky, jeho obvyklý pobyt nie je na jej území, ale na území Českej republiky, kde býva od jeho prepustenia z cely predbežného zaistenia v Poľskej republike v roku 2015 u svojej priateľky B. R., s ktorou čakajú dieťa, v S. L., V. XXX/XXX. Vzhľadom na to, že jeho obvyklý pobyt je na území Českej republiky, s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon v Slovenskej republike sa vyžaduje jeho súhlas, ktorý neudelil. V podanom odvolaní ďalej namietal, že mu napadnutý rozsudok nebol riadne doručený, pretože ho prevzala B. R., aj keď mu ho následne v deň prevzatia, teda 11. marca 2020, aj odovzdala. Vyjadril názor, že v jeho prípade s ohľadom na právne posúdenie skutkov, ktorých sa dopustil v Poľskej republike,
právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj s ohľadom na § 38 Trestného poriadku, keďže sú uňho pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, išlo o povinnú obhajobu, ktorá mu v prejednávanej veci nebola poskytnutá, a preto došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. V ďalšej časti podaného odvolania odsúdený predkladal argumenty, prečo sa nemohol skutku uvedeného pod číslom 2 v napadnutom rozsudku dopustiť, poukazoval na,
jeho názoru, procesné chyby v konaní v Poľskej republike. Namietal, že nebol vyrozumený o procesných úkonoch realizovaných v Poľskej republike a poukázal na skutočnosť, že pôvodným rozsudkom mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a na nepodmienečný mu bol premenený len preto, že pôvodný rozsudok neprevzal a neuhradil škodu, avšak slovenské právo takýto dôvod premeny nepozná, a preto mal krajský súd v zmysle filozofie vyplývajúcej z ustanovenia § 517 Trestného poriadku neumožňujúcej premeniť trest na iný druh trestu a na trestnoprávny princíp nezhoršenia postavenia odsúdeného v štáte výkonu, uložiť mu trest podmienečný. Záverom ešte vzniesol námietku premlčania poukazujúc na subsidiárnu aplikáciu ustanovenia § 87 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
ktorého pri ostatných prečinoch je premlčacia doba tri roky, ktorá už medzičasom od právoplatnosti uznávaného rozhodnutia uplynula. V podstate z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 316 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odsúdený podal odvolanie, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a zistil, že podané odvolanie je opodstatnené, aj keď z iných dôvodov, na ktoré poukázal odvolateľ.
3, veta druhá, zákona číslo 549/2011 Z. z. ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia
tohto zákona, príslušný súd vráti rozhodnutie s osvedčením justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.
1 zákona číslo 549/2011 Z. z. súd môže odovzdať do iného členského štátu výkon rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o uložení trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky alebo tohto členského štátu.
článku 4 bodu 1 Rámcového rozhodnutia rady číslo 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii za predpokladu, že odsúdená osoba je v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte, a za predpokladu, že dala svoj súhlas, ak sa tak vyžaduje
článku 6, možno rozsudok spolu s osvedčením, ktorého štandardné tlačivo je uvedené v prílohe I, zaslať jednému z nasledujúcich členských štátov. Aj keď vyššie uvedené Rámcové rozhodnutie Rady číslo 2008/909/SVV nie je v členskom štáte priamo aplikovateľné, každopádne jeho záväzný charakter ukladá vnútroštátnym orgánom povinnosť konformného výkladu vnútroštátneho práva, teda vnútroštátne súdy sú povinné vykladať toto právo s čo najväčším ohľadom na znenie a účel spomínaného rámcového rozhodnutia. Z citovaného článku 4 bod 1 dotknutého rámcového rozhodnutia plynie, že predpokladom zaslania osvedčenia a rozhodnutia za účelom jeho uznania v inom členskom štáte Európskej únie je skutočnosť, že odsúdená osoba sa zdržiava buď vo vykonávajúcom štáte alebo štáte pôvodu. Obdobnú podmienku stanovuje aj zákon číslo 549/2011 Z. z. v ustanovení svojho § 6 ods. 1 v prípade, že Slovenska republika vystupuje ako štát pôvodu (zasiela osvedčenie a rozhodnutie za účelom jeho uznania do iného členského štátu Európskej únie), a aj keď § 4 a § 12 zákona číslo 549/2011 Z. z. výslovne túto podmienku ako dôvod nedostatku právomoci slovenských súdov v prípade, že Slovenska republika vystupuje ako vykonávajúci štát (rozhodujúci o uznaní a výkone rozhodnutia zaslaného iným členským štátom Európskej únie) nestanovuje, s ohľadom na znenie a účel spomínaného rámcového rozhodnutia,
názoru najvyššieho súdu, pokiaľ sa odsúdená osoba v čase uznávania o výkone rozhodnutia zaslaného iným členským štátom Európskej únie na území Slovenskej republiky nenachádza, nie je daná právom slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia
tohto zákona. Z odvolania odsúdeného plynie, že už päť rokov sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, obvyklý pobyt má v Českej republike, v S. u svojej družky, s ktorou čaká dieťa. Z údajov pošty na zásielke krajského súdu obsahujúcej upovedomenie o verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku, ktorá sa ako nedoručená súdu prvého stupňa vrátila, plynie, že odsúdený je ako adresát na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odboru poriadkovej polície z
Rámcového rozhodnutia Rady číslo 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody z 27. novembra 2008, bolo potrebné
3, veta druhá, zákona číslo 549/2011 Z. z. bez rozhodnutia o uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu v Bielsku - Bialej, Poľská republika sp. zn. III K 545/15 z
4 Trestného poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil, a to bez toho, aby súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, pretože na nápravu zistených nedostatkov nie je potrebné vo veci opätovne rozhodnúť. Súd prvého stupňa dotknuté osvedčenie bez rozhodnutia o uznaní a výkone spomínaného rozsudku vráti justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia. Záverom sa žiada ešte uviesť, že justičný orgán štátu pôvodu vo vyššie spomínanom osvedčení v časti e) žiadal vykonávajúci štát, teda Slovenskú republiku, o zadržanie odsúdeného alebo prijatie iného opatrenia na zabezpečenie toho, aby odsúdený zostal do rozhodnutia o uznaní rozsudku a výkone trestu na jeho území. Pokiaľ by krajský súd túto žiadosť neponechal bez povšimnutia a pokúsil sa jej vyhovieť, mohol ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistiť, že odsúdený sa na území Slovenskej republiky nezdržiava. Pokiaľ odsúdený namietal, že napadnutý rozsudok mu nebol riadne doručený, k tomu sa žiada uviesť, že sám odsúdený v podanom odvolaní potvrdil, že rozsudok mu bol 11. marca 2020 odovzdaný, k jeho obsahu sa detailne prostredníctvom zvoleného obhajcu vyjadril, a preto ani najvyšší súd nemal pochybnosti o tom, že napadnutý rozsudok mu bol doručený. Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.