Obsah (6)

§ 97§ 98§ 107§ 124§ 252§ 256

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžk/36/2019 Identifikačné číslo spisu: 1017201826 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 97

Správneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12.

§ 98ods.

1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 13.

§ 107ods.

1 Správneho súdneho poriadku, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak

1. a)o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
2. b)vykonáva dokazovanie,
3. c)to vyžaduje verejný záujem,
4. d)je to na prejednanie veci potrebné alebo
5. e)tak ustanovuje tento zákon. 14.

§ 107ods.

2 Správneho súdneho poriadku, v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 15.

§ 124ods.

3 Správneho súdneho poriadku, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. 16.

§ 252ods.

1 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 17.

§ 256

Správneho súdneho poriadku, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

1. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že úlohou Krajského súdu v Bratislave po podaní žaloby bolo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd o podanej žalobe konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok konania je aj včasnosť podania žaloby. Krajský súd zisťoval moment rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty z tvrdení a listín predložených sťažovateľom, ako aj z vyjadrenia a listín predložených žalovaným. Nie je dôvodná námietka sťažovateľa, že krajský súd mal nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom by vykonal dokazovanie za účelom zisťovania začiatku plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby. Ako vyplýva z ustanovenia § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, pojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej. Skúmanie procesných podmienok sa uskutočňuje spravidla ešte pred nariadením pojednávania vo veci a podkladom pre zisťovanie sú listiny a tvrdenia účastníkov predložené súdu, ako aj skutočnosti známe súdu z jeho činnosti. Krajský súd vychádzal z takýchto podkladov a nebolo jeho zákonnou povinnosťou pre ustálenie momentu začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby nariaďovať pojednávanie, pokiaľ to nepovažoval pre svoje rozhodnutie (a skutočné zistenie stavu veci) za potrebné.
2. V súlade s § 124 ods. 3 Správneho súdneho poriadku krajský súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzali v súdnom spise, pričom na ich základe ustálil rozhodný moment pre začatie plynutia lehoty na podanie žaloby. Ako už najvyšší súd uviedol, nebolo povinnosťou krajského súdu nariaďovať pojednávanie, nakoľko nepristúpil k prejednaniu veci samej. Jeho povinnosťou však bolo svoje závery o nedodržaní zákonnej lehoty na podanie žaloby náležite odôvodniť, a to najmä vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, ktorý v postavení žalobcu v konaní pred krajským súdom tvrdil, že o zásahu žalovaného sa relevantne dozvedel až
3. augusta
4. Aj keď sa krajský súd s jeho názorom nestotožnil, bolo jeho povinnosťou na túto argumentáciu adekvátne reagovať.
5. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sťažovateľ nebol účastníkom konania ani adresátom rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za iný zásah orgánu verejnej správy do svojich práv, z čoho vyplýva, že o tomto rozhodnutí žalovaného sa musel dozvedieť sprostredkovane a pre účely posúdenia dodržania subjektívnej lehoty v zmysle § 256 Správneho súdneho poriadku je nevyhnutné zistiť, kedy sa tak stalo. Sťažovateľ tvrdí, že relevantnú informáciu obdŕžal až
6. augusta 2017, keď mu žalovaný v reakcii na jeho žiadosť oznámil, že dokument, ktorý predtým sťažovateľ obdŕžal v e-mailovej správe, je aktom žalovaného.
7. Na rozdiel od sťažovateľa považoval krajský súd za rozhodný moment pre začatie plynutia lehoty na podanie žaloby deň, keď sťažovateľ adresoval ministrovi dopravy a výstavby list (
8. augusta 2017), ktorý podľa krajského súdu preukazuje, že sťažovateľovi bol známy obsah rozhodnutia žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo
9. augusta 2017 („Sprístupnenie informácie“), ktoré v tejto veci sťažovateľ považuje za iný zásah orgánu verejnej správy.
10. Najvyšší súd sa oboznámil s listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a zo žiadosti sťažovateľa o sprístupnenie informácie z
11. augusta 2017 (zaevidovanej u žalovaného pod č. 59503) zistil, že sťažovateľ požadoval sprístupniť kópiu dokumentu „Sprístupnenie informácie“ (podľa prílohy), a to bez vymazania dátumu, čísla a adresáta, a požadoval sprístupniť kópiu vyjadrenia sekcie civilného letectva, na ktorú dokument „Sprístupnenie informácie“ odkazuje. Prílohou žiadosti bol list žalovaného označený vo veci ako „Sprístupnenie informácie“, adresát, číslo a dátum neboli viditeľné, a z jeho obsahu vyplývalo, že žalovaný na základe žiadosti neznámeho žiadateľa o informácie mu poskytol informáciu, že „Posádky lietadiel spoločnosti Go2Sky, spol. s r.o. nemajú splnené povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov vo vzťahu k výcviku posádok v oblasti bezpečnostnej ochrany počas letu“. Žalovaný listom č. 24013/2017/OK/59720 zo dňa
12. augusta 2017, zaslaným sťažovateľovi
13. augusta 2017, sprístupnil požadované dokumenty, a to s výnimkou osobných údajov fyzických osôb, ktoré žalovaný anonymizoval.
14. Po preskúmaní veci dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ potom, ako mu bola v dňoch
15. a
16. augusta 2017 do elektronickej pošty preposlaná správa (pôvodne poslaná z adresy enriques.research@gmx.com), prílohou ktorej bol list pod hlavičkou žalovaného, označený ako „Sprístupnenie informácie“, obsahujúci odpoveď týkajúcu sa spoločnosti sťažovateľa, nepostupoval nesprávne, keď si najskôr priamo u žalovaného overil autorstvo tohto dokumentu (na základe vlastnej žiadosti o poskytnutie informácií) a až následne, po faktickom potvrdení žalovaného, že sa jedná o ním vydaný dokument, podal žalobu na správny súd. Nemožno v tejto veci na ťarchu sťažovateľa prijať záver, že nemal mať pochybnosť o pravosti sporného dokumentu a bez toho, aby sa najskôr obrátil na deklarovaného autora tohto dokumentu, mal ihneď podať žalobu na súd.
17. Ako vyplýva z uvedeného, závery krajského súdu, že sťažovateľovi bol preukázateľne známy obsah rozhodnutia žalovaného č. 23185/2017/OK/58299 zo
18. augusta 2017 už dňa
19. augusta 2017, keď adresoval list ministrovi dopravy a výstavby, považoval najvyšší súd za nesprávne.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/266/2017-68 z
21. apríla 2019 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku).
22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:
23. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.