Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sk/26/2018 Identifikačné číslo spisu: 1017200191 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1017200191.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17.07.2017, č. k. 23Sa/39/2017- 48, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 17.07.2017, č. k. 23Sa/39/2017- 48 v znení opravného uznesenia, č. k. 23Sa/39/2017- 80 zo dňa 20.06.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %. Odôvodnenie
- Krajský súd rozsudkom zo dňa 17.07.2017, č. k. 23Sa/39/2017- 48 v znení opravného uznesenia, č. k. 23Sa/39/2017- 80 zo dňa 20.06.2018 zamietol žalobu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2016, ktorým generálny riaditeľ potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pod totožným číslom zo dňa 28.04.2016, ktorým bol žalobkyni priznaný od XX.XX.XXXX starobný dôchodok v sume 201,90 € mesačne podľa § 65, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) z dôvodu, že získala 34 rokov a 45 dní obdobia dôchodkového poistenia a dosiahla dôchodkový vek ku dňu XX.XX.XXXX.
- Žalobkyňa rozhodnutie generálneho riaditeľa napadla žalobou, v ktorej opakovane ako v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu namietala spôsob doručenia rozhodnutí iba obyčajnou zásielkou a nie „do vlastných rúk“, namietala nerozšírenie rozhodujúceho obdobia pred rok 1980, kedy bola v pracovnom pomere a neposudzovanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Domáhala sa tiež zápočtu osobitných zrážok (v prospech žalovanej na základe rozhodnutia č. 700-545/2004-4 zo dňa 17.03.2004 z jej vdovského dôchodku pre nezaplatenie poistného na dôchodkové poistenie) do dôchodkového poistenia a tiež zhodnotenia príspevku na opatrovanie do 16.11.2013, t. j. ku dňu priznania starobného dôchodku.
- V odôvodnení rozsudku krajského súdu dominuje v časti I. až III. opis obsahu rozhodnutí správnych orgánov a v časti IV. je uvedená úvaha krajského súdu k veci, resp. k námietkam žaloby. Uvedená úvaha spočíva vo všeobecnom konštatovaní, že zo žaloby ani z administratívneho spisu nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou situáciou dotknutých právnych noriem, tieto vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Podľa krajského súdu sa žalovaná vysporiadala so všetkými námietkami a rozhodnutie riadne zdôvodnila a preto po vykonanom dokazovaní, kde nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobu zamietol. Záverom poučil žalobkyňu o možnom postupe pri zápočte dodatočne uhradeného nedoplatku na poistnom na dôchodku.
- Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Podľa jej názoru krajský súd dospel na podklade vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zopakovala argumentáciu námietok, ktoré boli obsahom aj predchádzajúcich konaní a domáhala sa najmä rozšírenia prepočtu rozhodujúceho obdobia pred rok 1980, kedy bola v pracovnom pomere a posudzovanie nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., tiež zápočtu osobitných zrážok z jej vdovského dôchodku pre nezaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a tiež zhodnotenia príspevku na opatrovanie ku dňu priznania starobného dôchodku. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.
- Žalovaná sťažnosť nepovažovala za dôvodnú. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažovateľka neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť vydaných rozhodnutí. Navrhla sťažnosť zamietnuť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná.
- Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
- Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 139 ods. 2 SSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03, z
- marca 2003).
- Krajský súd v intenciách vyššie citovaného ustanovenia nepostupoval. V odôvodnení jeho rozsudku úplne absentuje vysvetlenie, ako vec sám právne posúdil (vyložil) a ktoré relevantné ustanovenia zákona, vo vzťahu k samotnému postupu žalovanej v administratívnom konaní aplikoval.
- Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd, po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej a konaním na krajskom súde, dospel k záveru, že žalovaná kasačnú sťažnosť podala dôvodne, keď rozsudok krajského súdu bolo potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Krajský súd sa v ďalšom vysporiada aj s námietkami uvádzanými v kasačnej sťažnosti. 11.V novom konaní krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 12.Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.