1 Trestného zákona a iné o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/94/2018 z 13. novembra 2018 takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. K. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11T/111/2012 z
1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) a prečinu krádeže
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v období od konca apríla 2012 do polovice mája 2012 v M., na K. ulici z bytu č. XXX/X odcudzil Prémia kartu Home Credit, vystavenú spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorej majiteľkou bola G. D., nar. X. A. XXXX, trvale bytom M., K. XXX/X, následne ju bez jej súhlasu aktivoval a v období od 22. mája 2012 do 28. mája 2012 použil k výberom finančnej hotovosti, ako aj platbám za tovar, čím poškodenej spôsobil škodu celkovo vo výške 663, 80 Eur. Za to bol obvinenému
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace a
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/80/2016 zo dňa
por.) ako nedôvodné zamietol. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.
m) Tr. zák., teda na okolnosť, že obvinený už bol za trestný čin odsúdený, pričom súd môže
povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, čím bol naplnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. V danej súvislosti obvinený uviedol, že v máji 2015 po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody žil riadnym a usporiadaným životom, pracoval, staral sa o deti a platil výživné, nespáchal žiaden trestný čin a ani priestupok. Pri predchádzajúcich odsúdeniach nešlo o násilnú trestnú činnosť, ale išlo „len o trestné činy majetkového charakteru s relatívne nízkou výškou spôsobenej škody a nezaplatené výživné". Argumentujúc, že nemohlo dôjsť ani k naplneniu priťažujúcej okolnosti
h) Tr. zák. teda, že spáchal viac trestných činov, keďže v posudzovanej veci sa nedopustil trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty
1 Tr. zák., (ako to vyplýva z ďalšej časti dovolacej argumentácie) obvinený namietal aj aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. Takéto nesprávne použitie viacerých hmotnoprávnych ustanovení napĺňa dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. V ďalšej časti dovolania obvinený namietal nedostatočné odôvodnenie uloženého nepodmienečný trestu odňatia slobody a neodôvodnenie neuloženia podmienečného trestu odňatia slobody s odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu. Vyjadril názor, že „nie je potrebné vo vzťahu k nemu pôsobiť výchovne, pretože po spáchaní skutkov preukázal polepšenie a zaradil sa do života". Naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. d) Tr. por. a súčasne aj dôvodu
1 písm. c) Tr. por., videl obvinený v nesplnení zákonných podmienok na vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie o jeho odvolaní v jeho neprítomnosti, hoci o jeho termíne nebol riadne upovedomený a nie je si vedomý, že by dal súhlas s vykonaním hlavného pojednávania konaného 30. júla 2015 na okresnom súde v jeho neprítomnosti. V závere dovolania obvinený poukázal na to, že súdy zjavne vychádzali z jeho priznania v prípravnom konaní, hoci ako to neskôr vysvetlil, vypovedal pod nátlakom a priznal sa len z obavy pred väzbou. Výpoveď poškodenej nepovažuje za dostatočnú na vyslovenie jeho viny, žili v partnerskom vzťahu a spoločné hospodárenie s úverovou kartou nie je ničím neobvyklým. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a aby v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil tomuto súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno a poškodená G. D.. Prokurátorka vo svojom vyjadrení uviedla, že sa s dovolaním obvineného nestotožňuje, pretože ho považuje za nedôvodné. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno považuje za správny a zákonný, jeho konanie bolo správne právne posúdené, súd správne zistil priťažujúce okolnosti a pri ukladaní trestu na ne prihliadol, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Uloženie nepodmienečného trestu je správne a zákonné, keďže skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 2T 40/11 z 9. februára 2012. Po spáchaní predmetného skutku sa dopustil ďalšieho trestného činu, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/80/2016 z 18. mája 2016, takže svojím životom nepreukázal, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by bolo postačujúce na jeho nápravu. Za zákonné považuje prokurátorka aj vykázanie náhradného doručenia upovedomenia o termíne verejného zasadnutia na Krajskom súde v Nitre dňa 13. novembra 2018. V danom prípade sa na fikciu doručenia upovedomenia o termíne verejného zasadnutia vzťahuje postup
3 Tr. por. a nie
3 Tr. por. V žiadosti o odročenie obvinený neuviedol žiaden preukázateľný a dokladovaný dôvod, na základe ktorého by bolo možné jeho žiadosť akceptovať. Prokurátorka okresnej prokuratúry navrhla preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol
1) Trestného poriadku, a preto podané dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol. Pokiaľ ide o dovolaciu námietku obvineného N. K. založenú na tvrdení, že konajúcimi súdmi bola nesprávne vyhodnotená priťažujúca okolnosť
m) Tr. zák., teda okolnosť, že bol už za trestný čin odsúdený s tým, že súd môže
povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, treba uviesť, že otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Tr. por. Len v prípade, ak súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., mohlo by ísť o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
m) Tr. zák. je
vety za bodkočiarkou fakultatívne
povahy predchádzajúceho odsúdenia. Teda súd nemusí prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť recidívy, ak je predchádzajúce odsúdenie obvineného menej závažného charakteru, resp. sa jedná o odsúdenie pre delikt celkom odlišnej povahy a podobne. Obvinený N. K. bol v minulosti päťkrát súdne trestaný (kontinuálne od roku 2009) prevažne pre trestné činy majetkovej povahy, takže v jeho prípade sa jedná o špeciálneho recidivistu, pričom predmetnej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Za takýchto objektívne zistených a konštatovaných okolností okresný a následne krajský súd ako súd odvolací nemohli neprihliadnuť na priťažujúcu okolnosť
1 písm.
jeho názoru z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu nevyplýva, že bol zachovaný zákonný postup ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. por. upravujúceho doručovanie „do vlastných rúk" a náhradné doručenie zásielky. Najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal túto dovolaciu námietku obvineného a zistil, že dovolací dôvod
1 písm.
3 Tr. por., a to
zistenia na portáli Slovenskej pošty, v časti sledovania zásielok. Ďalej bolo konštatované, že jeho ospravedlnenie z 12. novembra 2018 súd nepovažuje za hodnoverné v zmysle § 293 ods. 8 Tr. por., keďže je len všeobecné, bez bližšej konkretizácie. Následne bolo senátom krajského súdu rozhodnuté, že sa verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Dovolací súd po preskúmaní tejto dovolacej námietky obvineného zistil, že súd postupoval lege artis.
3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel: toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu. Zo záznamu o sledovaní predmetnej poštovej zásielky je zrejmé, že zásielka bola N. K. neúspešne doručovaná 25. októbra 2018 (s výzvou o opakované doručenie) a znovu 26. októbra 2018, kedy o 14.30 hod. bola uložená na pošte Hurbanovo 1. Obvinený si potom zásielku prevzal 9. novembra 2018. Tretí pracovný deň od uloženia sa považuje za deň doručenia, a to aj v prípade keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pokiaľ ide o písomné podanie obvineného z 11. novembra 2018 súdu elektronicky doručené 12. novembra 2018 a poštou 13. novembra 2018 najvyšší súd sa plne stotožnil s právnym názorom prezentovaným v napadnutom uznesení krajského súdu.
8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Za hodnoverné ospravedlnenie neprítomnosti možno považovať najmä ospravedlnenie neprítomnosti z vážnych zdravotných dôvodov doložených aktuálnym lekárskym potvrdením, alebo z dôvodu vážnej udalosti v rodine, ktorá vyžaduje prítomnosť obvineného, neodkladný pracovný úkon, zanedbanie ktorého môže mať pre obvineného závažné následky, čo však musí byť hodnoverne podložené. Hodnovernosť zároveň vyžaduje aj neodkladnosť jeho oznámenia ihneď potom, čo sa obvinený o dôvode brániacom mu v účasti na verejnom zasadnutí dozvie. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený N. K. dňa
2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. V posudzovanej veci sa nejednalo ani o jeden prípad nemožnosti vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného
vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ale o prípad kedy obvinený svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil a súčasne výslovne požiadal o jeho vykonanie v jeho neprítomnosti. Písomný súhlas obvineného s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti je potrebné chápať ako jeho výslovnú žiadosť, preto okresný súd konal v súlade so zákonom, ak vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší súd v rámci dovolacieho konania iniciovaného obvineným prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do právoplatných rozhodnutí, a preto spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu možno dovolania aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že námietky obvineného N. K. tak, ako ich prezentoval vo svojom dovolaní nenapĺňajú dovolací dôvod
1 písm. c) a ani
písm. d) Trestného poriadku. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dovolací súd uvádza, že tento je naplnený len vtedy, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené použitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného, § 30 - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr. zák. - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu § 41 Tr. zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod. Pre dovolací súd sú rozhodujúce skutkové zistenia,
ktorých obvinený mal spáchať skutok tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Je však potrebné uviesť, že ustálenie skutkového stavu si v predmetnej veci bezpodmienečne vyžadovalo posúdenie a vyhodnotenie všetkých dôkazov a všetkých okolností prípadu. To ale predpokladá prieskum správnosti a úplnosti skutku zisteného a ustáleného súdmi nižších stupňov a tak nové, resp. i iné hodnotenie vykonaných dôkazov. Takúto kompetenciu ale najvyšší súd nemá, pokiaľ dovolanie nie je podané
3 Trestného poriadku. Dovolací súd teda nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totižto v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou inštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. S ohľadom na to nemôže dovolací súd skúmať skutkové závery a dôkazné úvahy súdov nižších stupňov, na základe ktorých dospeli k záveru o naplnení všetkých znakov prečinov, zo spáchania ktorých bol obvinený N. K. uznaný vinným. Preto [rešpektujúc zákaz skúmania a menenia zisteného skutku vyplývajúci z § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku) najvyšší súd uzatvára, že pri tejto námietke obvineného nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Skutková veta, tak ako bola na základe vykonaného dokazovania ustálená prvostupňovým súdom obsahuje všetky pojmové znaky prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty
1 Tr. zák. a prečinu krádeže
1 Tr. zák., zo spáchania ktorých trestných činov bol obvinený uznaný vinným. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného N. K. nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm. d), písm.
c) Trestného poriadku jeho dovolanie odmietol. Poučenie: Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.