1 Trestného zákona a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/16/2019-414 z 9. apríla 2019, z dôvodu § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/16/2019-414 z 9. apríla 2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Trenčíne p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. IV.
2 Trestného poriadku v spojení s § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku sa obvinený T. O., nar.
1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub T. O. sa n e p r i j í m a. VI.
1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba obvineného T. O. dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a. Odôvodnenie Okresný súd Trenčín (ďalej „okresný súd") rozsudkom č. k. 6T/64/2018-356 zo 4. januára 2019 uznal obvineného T. O. za vinného pre zločin vydierania
1 Trestného zákona („Tr. zák."), prečin porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin krádeže
2 písm. a) Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to bol obvinenému okresným súdom uložený
1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol obvinenému uložený
2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 3 roky spočívajúci v povinnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu a
2, § 51 ods. 4 Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie v čase ochranného dohľadu.
1 Trestného poriadku („Tr. por.") bol obvinený zaviazaný nahradiť poškodenej škodu 220 eur. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený a prokurátor, o ktorých Krajský súd v Trenčíne (ďalej „krajský súd") rozhodol rozsudkom č. k. 2To/16/2019-414 z 9. apríla 2019 tak, že v bode I.
1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
3 Tr. por. obvineného T. O. uznal za vinného pre zločin vydierania
1 Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody
1 Tr. zák. a zločin krádeže
1, ods. 4 písm.
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že obvinený dňa 14. januára 2016 v čase približne o 10.15 hod. vnikol do rodinného domu v O. U. na ulici T. U. XXX, kde nezisteným spôsobom prekonal bránku a dostal sa na dvor rodinného domu, prešiel k zadnej časti domu, kde pristavil kovový rebrík k oknu, na ktorom vylomil lištu, avšak okno sa mu otvoriť nepodarilo, následne prešiel k vchodových dverám v zadnej časti domu vedúcim do horného bytu domu, na ktorých rozbil sklenenú výplň, vytiahol kľúče, ktoré sa nachádzali vo dverách z vnútornej strany a odomkol si vchodové dvere, prešiel po schodišti na prvé poschodie domu, kde otvoril dvere a prešiel na chodbu, kde ho vyrušila poškodená W. T., ktorá začala kričať, na čo jej povedal „Nekrič, lebo ťa zabijem," na čo poškodená zostala ticho, následne obvinený spravil pohyb ľavou rukou, pričom obvinený držal pod pravou rukou neidentifikovaný predmet, na čo poškodená zo svojej peňaženky vytiahla 20 eur, následne obvinený žiadal ďalšie peniaze, a keď poškodená povedala, že ďalšie peniaze nemá, obvinený povedal, aby mu dala zlato, na čo obvinený zobral poškodenej zlatú obrúčku, čím svojím konaním spôsobil poškodenej W. T. škodu vo výške 220 eur. Za to bol obvinenému krajským súdom uložený
4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením
2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol obvinenému uložený
2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 3 roky spočívajúci v povinnosti po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu a
2, § 51 ods. 4 Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie v čase ochranného dohľadu.
1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný nahradiť poškodenej škodu 220 eur. V bode II. bolo krajským súdom odvolanie obvineného
por. zamietnuté. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. Michala Lichnera písomným podaním z 25. novembra 2019 v prospech obvineného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku
1 písm. i) Tr. por. Dovolateľ uviedol, že sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku ako ju ustálil krajský súd, a to ohľadom zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
§ X4 ods. 1 Tr. zák. Poukázal, že krajský súd odôvodnil takú právnu kvalifikáciu tým, že „primárny úmysel obvineného bol ísť vykradnúť predmetný dom poškodenej, pričom síce v konečnom dôsledku neodcudzil veci v hodnote prevyšujúcej malú škodu, nakoľko bol pristihnutý poškodenou, nepochybne však z jeho konania, ale napokon i vyjadrenia vyplýva úmysel zmocniť sa vecí v podstatne vyššej hodnote, čo je zrejmé i z jeho verbálnych vyjadrení, keď pýtal od poškodenej po tom, čo ho pristihla, ešte ďalšie peniaze a zlato, pričom do domu sa vlámal." Odvolací súd z toho dôvodu, že úmysel obvineného bol
jeho názoru vykradnúť rodinný dom poškodenej a spôsobiť tak vyššiu škodu,
odvolacieho súdu škodu malú, t. j. od 266 eur do 2.659 eur, čo malo vyplynúť z konania a z verbálnych vyjadrení obvineného. Odvolateľ poukázal, že
takej úvahy odvolacieho súdu sa mohlo stať, že predmetný skutok mohol kvalifikovať aj
3 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom do 31. júla 2019, nakoľko sa mohol domnievať, že prišiel do rodinného domu kradnúť a spôsobiť väčšiu škodu, resp. aj
212 ods. 4 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom do 31. júla 2019, nakoľko sa mohol domnievať, že prišiel do rodinného domu kradnúť a spôsobiť značnú škodu atď. Dovolateľ uviedol, že zo strany krajského súdu ide o špekuláciu a uvedená úvaha nie je podporená zisteným skutkovým stavom a ani žiadnymi relevantnými dôkazmi a poukázal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí skutok kvalifikoval ako dokonaný trestný čin - prečin krádeže
2 písm. a) Tr. zák. Dovolateľ uviedol, že primárnym cieľom obvineného bolo ísť kradnúť do rodinného domu a nájsť finančnú hotovosť s tým, že bol presvedčený, že v rodinnom dome nie je žiadna osoba. Keď vošiel do rodinného domu, začal prehľadávať miestnosti, avšak žiadne peniaze nenašiel. Našiel množstvo iných cenných vecí, z ktorých však zobral len zlatý prsteň. Keď sa stretol v rodinnom dome s poškodenou W. T., bol v šoku ako ona. Poškodená mu zo strachu odovzdala všetky peniaze v hodnote 20 eur a uviedla, že viac nemá. Následne obvinený z rodinného domu odišiel a nič viac neukradol, aj keď mal túto možnosť. Pripustením vyššie uvedeného názoru a úvahy krajského súdu by sa vytvoril veľmi nebezpečný precedens, kde by sa prakticky každá vykonaná krádež mohla posudzovať aj ako krádež v štádiu pokusu, kde by mohla teoreticky vzniknúť oveľa vyššia potencionálna škoda. Vzhľadom na uvedené v zmysle zásady „in dubio pro reo"
dovolateľa došlo dotknutým rozsudkom krajského súdu k porušeniu zákona v neprospech obvineného nesprávnou aplikáciou na zistený skutok ustanovení § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák., nakoľko zo skutkovej vety nevyplýva, že by sa obvinený pokúšal ukradnúť veci vyššej hodnoty, a teda nie je naplnená subjektívna stránka tohto trestného činu.
dovolateľa vyššie uvedené porušenie zákona by zároveň zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného ako to predpokladá § 371 ods. 5 Tr. por., nakoľko bol odsúdený v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 31. júla 2019, t. j. od 3 do 10 rokov. V prípade zmeny právnej kvalifikácie daného skutku na prečin krádeže
2 písm.
1 Tr. zák., zrušil
2 Tr. por. predmetný rozsudok vo výrokoch o vine a treste a v nadväzujúcich výrokoch a
1 Tr. por. vec vrátil krajskému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Pre úplnosť treba uviesť, že obsahovo rovnaké dovolanie podal aj samotný obvinený písomným podaním z 30. júla 2019, v ktorom uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. s poukázaním, že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzhľadom na to, že mu mal byť ukladaný trest
zákonného ustanovenia pre najprísnejší trestný čin, čo je trestný čin vydierania
1 Tr. zák. s určenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 2 až 6 rokov, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Trenčín písomným podaním z 26. februára 2020 tým spôsobom, že argumenty dovolateľa považuje za neopodstatnené a nedôvodné a dovolanie navrhla odmietnuť
c) Tr. por. (toto vyjadrenie bolo doručené dovolaciemu súdu až po predložení spisu na rozhodnutie o podanom dovolaní, na základe čoho bolo zaslané dotknutým procesným stranám priamo dovolacím súdom). Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní dňa
por. určil termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o dovolaní. Obhajca obvineného na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu zotrval v celom rozsahu na podanom dovolaní a navrhol mu vyhovieť s tým, že u obvineného nie sú dané dôvody väzby a v prípade opačného názoru dovolacieho súdu navrhol väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení. Obvinený sa v plnom rozsahu pridržal konečného návrhu obhajcu s tým, že predložil písomný návrh na nevzatie do väzby spolu s písomným sľubom. Zástupkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhla dovolaniu vyhovieť a obvineného vziať do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por.
1 Tr. por., ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2019, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. júla 2019 rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.
4 písm. b) Tr. zák. účinného do 31. júla 2019 odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
e) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním. Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených dôvodov. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené druhostupňovým súdom, ako aj pochybenia týmto súdom spôsobené. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu s dôrazom na preskúmanie zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu so zameraním na uplatnené dôvody dovolania a obsah podaného dovolania viazanúc dôvodmi dovolania v ňom uvedenými (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a po vyjadrení dotknutých strán na verejnom zasadnutí zistil porušenie zákona v neprospech obvineného ohľadom namietaného dôvodu dovolania
1 písm. i) Tr. por., čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. V prípade obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
zákonnej dikcie tohto ustanovenia správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie v tomto prípade neslúži na prípadnú revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti SR
3 Tr. por.). Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu jeho nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, resp. právneho predpisu (ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), a teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane k tomu R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). V tomto prípade obvinený správne poukázal, že ako je formulovaný skutok v skutkovej vete rozsudku krajského súdu, je jeho právne posúdenie (právna kvalifikácia) z pohľadu naplnenia zákonných znakov pokusu zločinu krádeže
1 Tr. zák. k § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
rozsudku okresného súdu na hlavnom pojednávaní uviedla, že obvinený si najprv pýtal peniaze, a keď mu dala 20 eur s tým, že viac peňazí nemá, tak si obvinený vypýtal zlato a následne si zobral obrúčku a odišiel preč - z výpovede poškodenej nevyplýva, že by si obvinený pýtal ďalšie peniaze potom, ako mu poškodená dala 20 eur). Z uvedeného vymedzenia skutku vyplýva relevantne len také konanie obvineného, z ktorého je zrejmé, že na základe vlámania sa do rodinného domu si prisvojil hotovosť 20 eur a zlatú obrúčku v hodnote 200 eur a žiadnu inú vec sa ani nepokúsil si prisvojiť jej zmocnením, teda v tomto ohľade by bola v prípade trestného činu krádeže opodstatnená dovolateľom uvádzaná právna kvalifikácia
2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. júla 2019 (odhliadnuc od súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody
zák. a v tejto súvislosti dovolací súd nad rámec obsahu podaného dovolania dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 53/2013 z 9. decembra 2014 a v ňom uvedené právne vety týkajúce sa trestného činu porušovania domovej slobody a súbehu tohto trestného činu s trestným činom krádeže - R 11/2015). Len tá skutočnosť, že obvinený si pýtal peniaze, resp. zlato vo všeobecnosti, nepostačuje na to, aby bol splnený znak skutkovej podstaty
1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2019, a to spôsobenie malej škody (v štádiu pokusu
1 Tr. zák.), ktorou sa
1 Tr. zák. rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. V tomto ohľade Najvyšší súd poukazuje, že tento znak dokonca nebol uvedený ani v právnej vete rozsudku krajského súdu, ktorá z pohľadu krádeže bola formulovaná tak, že „dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k prisvojeniu si cudzej veci tým, že sa jej zmocní a taký čin spáchal vlámaním", hoci bolo nevyhnutné z pohľadu krajským súdom použitej (nesprávnej) právnej kvalifikácie
1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2019, aby právna veta obsahovala aj zákonný znak „spôsobenia malej škody". Okrem toho treba poukázať, že právna veta v rozsudku krajského súdu dokonca neobsahovala ani zákonnú formuláciu
ustanovenia § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. účinného do 31. júla 2019, t. j. že došlo k spáchaniu činu závažnejším spôsobom konania a samotná právna veta v rozsudku krajského súdu vlastne zodpovedala právnej kvalifikácii pokusu prečinu krádeže
1 Tr. zák. k § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do
dotknutého stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (R 116/2012) by bolo možné konanie páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spácha čin vlámaním, právne posúdiť ako zločin krádeže
1, ods. 4 písm.
1 Tr. zák. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie krajského súdu bolo vecne nesprávne a v rozpore so zákonom. Treba prisvedčiť argumentom dovolateľa, že pri výklade, ktorý použil krajský súd v napadnutom rozsudku, by akékoľvek vlámanie do nehnuteľnosti v podstate znamenalo možnosť posúdenia takého konania ako pokusu krádeže vlámaním so spôsobením určitej škody z pohľadu hodnoty vecí nachádzajúcich sa v danej nehnuteľnosti, ktoré by mohol páchateľ odcudziť a taký výklad je vecne nesprávny (dovedením ad absurdum by pri takomto výklade napr. pri krádeži dreva z lesného pozemku mohlo ísť nie o dokonaný trestný čin krádeže
hodnoty skutočne odcudzeného dreva, ale o pokus krádeže v hodnote dreva nachádzajúcom sa na danom lesnom pozemku). Dovolací súd zároveň posudzoval, či bolo splnená aj zákonná podmienka
5 Tr. por.,
ktorej dôvod dovolania
1 písm. i) Tr. por. nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. V prejednávanej veci dovolací súd zistil, že postavenie obvineného bolo zásadne ovplyvnené, keďže v dôsledku zmenenej právnej kvalifikácie krajským súdom oproti rozsudku okresného súdu, bol obvinenému ukladaný úhrnný trest odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného
4 Tr. zák. účinného do 31. júla 2019 so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou 3 až 10 rokov oproti trestnej sadzbe trestu odňatia slobody ako trestného činu najprísnejšie trestného ustanovenej v § 189 ods. 1 Tr. zák. (2 až 6 rokov), ktorý pripadal do úvahy pri právnej kvalifikácii konania obvineného
rozsudku okresného súdu (v tomto ohľade nie je určujúce, že okresný súd ukladal úhrnný trest s použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., zatiaľ čo krajský súd
1 Tr. zák., keďže podstatou použitia ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák., resp. § 41 ods. 2 Tr. zák. je to, či konanie má byť posúdené ako jeden skutok alebo nie). Na základe uvedeného teda dovolací súd musel vysloviť z pohľadu namietanej právnej kvalifikácie
1, ods. 4 písm.
1 písm. h) Tr. por. (bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednaný trestný čin nepripúšťa) nebol zistený, keďže trest odňatia slobody bol krajským súdom uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe ním určenej právnej kvalifikácie skutku (hoci nesprávnej). K výrokom o väzbe (body IV. až VI.)
2 Tr. por., ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
1 Tr. por., ak je daný dôvod väzby
1 písm.
osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že obvinený vykonával trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zrušil,
2 Tr. por. bolo nutné rozhodnúť súčasne o väzbe. Obvinený na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu predložil svoj písomný návrh z
obvineného k čl. 5 ods. 1 písm. c) resp. čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade, že by dovolací súd zistil existenciu dôvodov väzby, obvinený väzbu navrhol nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka a jeho písomným sľubom v spojení s primeranými povinnosťami a obmedzeniami. Dovolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania na okresnom súde vyplýva, že trestné stíhanie obvineného je vedené dôvodne a konanie, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, sa stalo, má znaky trestnej činnosti a existuje odôvodnené podozrenie, že sa ho dopustil obvinený. Uvedené konštatovanie je podložené vykonaným dokazovaním v konaní pred okresným súdom a vyplýva z dôkazov, ktoré uviedol v dotknutom rozsudku okresný súd a na ktoré v dotknutej časti Najvyšší súd odkazuje bez potreby ich opakovania v tomto rozhodnutí. Treba uviesť, že ani samotný obvinený v podstate nepopiera spáchanie skutku ako takého, namieta iba jeho právne posúdenie. Relevantnosť dôvodného podozrenia zo spáchania skutku obvineným je teda zvýraznená tou podstatnou skutočnosťou, že obvinený už bol (hoci neprávoplatne) rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného zo spáchania trestnej činnosti s uložením viacročného trestu odňatia slobody, t. j. okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obvinený spáchal skutok, ktorý napĺňa znaky trestnej činnosti (hoci právne posúdenie skutku bude predmetom odvolacieho konania). Ohľadom zisťovania existencie väzobného dôvodu dovolací súd uvádza, že v prípade obvineného zistil dôvodnú obavu, že by sa na slobode mohol vyhýbať trestnému stíhaniu, resp. hroziacemu trestu a že by mohol pokračovať v trestnej činnosti obdobného druhu, z ktorej je stíhaný. Takú dôvodnú obavu usúdil dovolací súd z týchto konkrétnych skutočností. Obvinenému bol rozsudkom okresného súdu uložený viacročný nepodmienečný trest odňatia slobody, zo spisu a z vyjadrenia obvineného vyplýva, že je slobodný, bezdetný, po roku 2015 nikde nepracoval a reálne nemá vytvorené relevantné rodinné a sociálne väzby, trvalý pobyt má určený len mestom L. bez konkrétnej adresy, a teda nemá skutočné stále bydlisko. Takto zistený záver dovolacieho súdu nezmenila ani obvineným deklarovaná skutočnosť na verejnom zasadnutí, že by mal na slobode bývať u rodinného známeho X. X. v obci P., k čomu treba uviesť, že obvinený tam nie je prihlásený na žiadnu formu pobytu a nie je zrejmé, že by tam mohol v súčasnosti naozaj bývať (obvinený uviedol, že tam býval cca 3 roky, a to aj ešte pred rokom 2010, pričom od konca apríla 2016 má byť obmedzený na osobnej slobode výkonom väzby alebo výkonom trestu odňatia slobody). Obvinený bol rozsudkom prvostupňového súdu uznaný vinným z trestnej činnosti, ktorej prvotnou pohnútkou mal byť zištný motív. Obvinený bol pritom pre úmyselnú trestnú činnosť, vrátane majetkovej, opakovane v minulosti odsúdený s uložením nepodmienečných trestov odňatia slobody vrátane dvoch odsúdení pre trestný čin lúpeže, pričom aj v prejednávanej veci je skutok prokurátorom v obžalobe posúdený aj ako zločin lúpeže a v tomto smere podal prokurátor aj odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Pritom prejednávaný skutok mal byť spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého obvinenému rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/136/2010 zo dňa 28. marca 2011, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol obvinenému uložený pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
zák. k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. a iné (skutok spočívajúci v neoprávnenom vniknutí do rodinného domu, kde s nožom od poškodeného pýtal peniaze a následne vzal finančnú hotovosť, počítač a dva mobilné telefóny) úhrnný trest odňatia slobody na 7 rokov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Pp/86/2015 zo 4. septembra 2015 so skúšobnou dobou 4 roky, a teda ani hrozba nariadenia zvyšku výkonu trestu odňatia slobody neviedli u obvineného k takej zmene v správaní, aby nebol opätovne podozrivý zo spáchania úmyselnej trestnej činnosti majetkového charakteru, pričom súd má
ustálenej súdnej praxe pri hodnotení osoby obvineného prizerať na skutočnosť, že v minulosti spáchal trestný čin a z tejto skutočnosti vyvodiť príslušné závery, pokiaľ ide o sklony k páchaniu určitej trestnej činnosti, v danom prípade majetkovej (k tomu primerane R 6/1975). Dovolací súd sa zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby u obvineného a k tomu uvádza, že na nahradenie väzby niektorým inštitútov, ktoré upravuje Trestný poriadok, nie je právny nárok, ide len o možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť, pričom musí zvážiť, či intenzita zásahu do osobnej slobody obvineného tým, že je vo väzbe, nie je celkom zjavne neprimeraná k miere zvýšenia rizika, že nahradením väzby a prepustením obvineného na slobodu môže obvinený uskutočniť konanie zakladajúce väzobný dôvod. Dovolací súd dospel k záveru, že väzbu obvineného jeho písomným sľubom ani dohľadom probačného a mediačného úradníka nie je možné v tomto štádiu konania nahradiť, keďže tieto inštitúty nie sú spôsobilé objektívne minimalizovať prípadné konanie obvineného zakladajúce väzobný dôvod na takú únosnú mieru, aby bolo možné túto formu nahradenia väzby považovať za dostatočnú aj s poukazom na skutočnosti, že obvinený bol už opakovane v minulosti odsúdený pre úmyselnú trestnú činnosť vrátane majetkovej a nie je možné skutočne očakávať, že svoj písomný sľub o vedení riadneho života by tentoraz dodržal a dohľad probačného a mediačného úradníka nie je vykonávaný nepretržite a reálne nemôže dostatočným spôsobom minimalizovať možnosť prípadného páchania trestnej činnosti obdobného druhu, pre ktorú je obvinený stíhaný za obdobných skutkových okolností, resp. že obvinený neujde pred prebiehajúcim trestným stíhaním a hroziacim trestom, a to ani pri uložení primeraných povinností a obmedzení. Dovolací súd je toho názoru, že väzbu nie je možné nahradiť uvedenými inštitútmi ani z materiálneho hľadiska s ohľadom na už uvedené skutočnosti týkajúce sa predošlej kriminálnej minulosti obvineného s poukazom na to, že obvinenému bol uložený okresným súdom viacročný trest odňatia slobody. Dovolací súd pripomína, že dĺžka trvania väzby sa v prípade vzatia obvineného do väzby v dovolacom konaní posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní (§ 380 ods. 3 Tr. por.), takže poukazovanie obvineným na predošlú vykonanú väzbu, resp. vykonaný trest odňatia slobody je v tomto ohľade irelevantné. Napokon dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle ustálenej súdnej praxe týkajúcej sa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa väzba obvineného po verejnom vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, neposudzuje v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) uvedeného Dohovoru (a z toho vyplývajúcimi atribútmi na to sa vzťahujúcimi vyplývajúcimi z čl. 5 ods. 3 uvedeného Dohovoru), ale
čl. 5 ods. 1 písm. a) uvedeného Dohovoru, teda väzba sa po neprávoplatnom odsudzujúcom rozsudku prvostupňového súdu posudzuje ako zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom, na ktoré sa vzťahuje nie čl. 5 ods. 3, ale čl. 5 ods. 4 uvedeného Dohovoru a vzhľadom na výmeru uloženého trestu odňatia slobody, resp. na zákonnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody ustanovenú za trestné činy, z ktorých je obvinený neprávoplatne uznaný za vinného, možno túto okolnosť považovať za konkrétnu skutočnosť v zmysle návetria § 71 ods. 1 Tr. por., z ktorej vyplýva hrozba vysokým trestom
1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.