náhradu škody

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/221/2019 Identifikačné číslo spisu: 8815201419 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8815201419.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866 proti žalovanej U., bývajúcej vo B., o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7C/93/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. februára 2018, sp. zn. 6Co/27/2017, 6Co/70/2017, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie
2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
3. októbra 2016, č. k. 7C/93/2015-89 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,49 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 6 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. b/, § 22, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, § 415, § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 185 ods. 1, § 184 ods. 1, § 191 ods. 1, 2, § 194 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.) mal za preukázané, že žalovaná svojím protiprávnym konaním dňa
4. marca 2013, ktoré smerovalo proti služobnému zákroku vykonávaného poškodeným policajtom, spôsobila tomuto príslušníkovi policajného zboru poškodenie zdravia, ktoré bolo posúdené ako služobný úraz s tým, že žalovaná bola za uvedený skutok trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou z
5. marca 2013, sp. zn. 0T/8/2013 uznaná vinnou zo spáchania útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona a mal preto za to, že tento skutok sa stal tak, ako je uvedené v tomto trestnom rozkaze. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi v dôsledku vyššie uvedeného protiprávneho konania žalovanej vznikla škoda vo výške 770,49 eur, ktorá pozostávala z náhrady bolestného vyplateného poškodenému policajtovi, vyplateného služobného platu poškodenému policajtovi a z odvodov služobného platu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z
7. februára 2018, sp. zn. 6Co/27/2017 I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 100,-eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil; II. v prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol; III. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal; IV. vo vzťahu k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu z
8. novembra 2016, č. k. 7C/93/2015-96, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku sumu 46,-eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, vec vrátil súdu prvej inštancie ako nedôvodne predloženú. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 420 a § 450 Občianskeho zákonníka, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná je zodpovedná za škodu na zdraví príslušníka policajného zboru a túto je žalobcovi povinná nahradiť. Ako ďalej odvolací súd uviedol, výška náhrady škody bola stanovená a preukázaná vo výške 770,49 eur, odvolací súd však vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobných pomeroch žalovanej (paranoidná schizofrénia) a závažnosti spôsobenej škody, využijúc moderačné právo dospel k záveru, že primeranou výškou náhrady škody je v danom prípade suma 100,-eur. Záverom s poukazom na § 355 ods. 2, § 357, § 239 ods. 1 a § 248 C.s.p. odvolací súd uviedol, že vec bola vo vzťahu k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu z
9. novembra 2016, č. k. 7C/93/2015-96 bezdôvodne predložená, nakoľko o sťažnosti voči uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom je príslušný rozhodnúť súd prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.
10. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.
12. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec, alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
13. V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí žalovanú riadne poučil podľa § 428 C.s.p. o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom.
14. Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolateľka podala dovolanie prostredníctvom Q., ktorej udelila plnú moc na zastupovanie, okrem iného aj v konaní pred súdom, ktorá však nie je advokátkou, súd prvej inštancie uznesením z
15. februára 2019, č. k. 7C/93/2015-138 (doručeným do vlastných rúk zástupkyni žalovanej
16. februára 2019) vyzval dovolateľku na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi. Zároveň ju poučil o nutnosti zastúpenia v dovolacom konaní advokátom a o následku neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia advokátom. Na základe uvedeného žalovaná podaním z
17. marca 2019 označeným ako „Žiadosť o spätné vzatie mojej žiadosti a odvolania na ústavný súd“ o. i. požiadala, aby rozsudok odvolacieho súdu ostal v platnosti. Žalovaná však v lehote určenej súdom vadu dovolania, na odstránenie ktorej bola vyzvaná súdom prvej inštancie, neodstránila.
18. I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu, ako aj okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľka nepreukázala zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázala zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).
19. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
20. Najvyšší súd považuje záverom za potrebné uviesť, že na podanie žalovanej z
21. marca 2019, ktoré možno, vychádzajúc z jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 C.s.p.), považovať za späťvzatie dovolania (§ 446 C.s.p.), neprihliadol vzhľadom na neodstránený nedostatok procesnej podmienky podľa § 429 ods. 1 C.s.p., a to absenciu zastúpenia advokátom pri podaní dovolania a v dovolacom konaní, ako aj vykonaním tohto podania bez jeho spísania advokátom.
22. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania mu však najvyšší súd nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).
23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
24. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.