1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/75/2016, zo dňa 15. novembra 2016, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného V. M. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/44/2016, zo dňa 30. mája 2016 bol obvinený V. M. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výške 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o treste, podal obvinený odvolanie, pričom Krajský súd v Žiline, rozsudkom, sp. zn. 1To/75/2016, zo dňa 15. novembra 2016
1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/44/2016, zo dňa 30. mája 2016 v časti výroku o treste a o zaradení na výkon trestu. Obvineného V. M. odsúdil
1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
2 písm.
jeho názoru bol odsúdený nezákonným spôsobom najmä z dôvodu, že bolo u neho porušené právo na obhajobu a bola ustálená nesprávna právna kvalifikácia. Ustanovený obhajca JUDr. Ľubomír Cisarík z Advokátskej kancelárie Čadca vyšpecifikoval dôvod dovolania
1 písm. d) Tr. por. a síce, že verejné zasadnutie Krajského súdu v Žiline, ktoré sa konalo
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvody dovolania
1 písm. c), písm. d) Tr. por. nie sú splnené. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
por. a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por., alebo zamietne
1 Tr. por. bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Vo všeobecnosti k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd poukazuje na to, že právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu a je potrebné ho chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Tento dôvod môže byť naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné (teda nie akékoľvek, resp. nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu zakladá daný dovolací dôvod). V danej súvislosti pritom najvyšší súd upozorňuje na skutočnosť, že pod zásadným porušením práva na obhajobu možno rozumieť stav, ak došlo v trestnom konaní k pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania. Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako i vo vzájomných súvislostiach. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) najvyšší súd v prvom rade uvádza, že obhajobné práva obvineného boli zachované a niet pochýb o ich zákonnom uplatnení. Dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. preto splnený nebol. Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por., tu sa dovolací súd plne stotožňuje s názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý svoj postup riadne a zákonným spôsobom odôvodnil ako i s názorom prokurátora Okresného súdu Čadca Mgr. Romanom Lendócim vyjadreným k dovolaniu. I najvyšší súd je toho názoru, že pri vykonaní verejného zasadnutia bolo správne aplikované ustanovenie § 293 ods. 5 Trestného poriadku, ktoré umožňuje jeho vykonanie v prípade, že o verejnom zasadnutí bol obvinený riadne a včas upovedomený a bol upozornený na možnosť vykonania a verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, obvinený svoju neúčasť ospravedlnil až v deň konania verejného zasadnutia, hoci o prekážke účasti vedel už dňa 31. októbra 2016, kedy obdržal predvolanie. Ustanovenie § 293 ods. 8 Tr. por. dáva súdu možnosť odročiť verejné zasadnutie v prípade, že obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti. Vtedy súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Pokiaľ ide o hodnoverným spôsobom ospravedlnenú neúčasť obvineného na verejnom zasadnutí, tak krajský súd zákonne poukázal na ustanovenie § 120 ods. 2 Tr. por.,
ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Prokurátor správne poznamenáva, že uvedené znamená, že súd musí akceptovať neúčasť obvineného na úkone bez použitia sankcie, či nutnosti predvedenia v prípade, ak je lekársky verifikované, že obvinený je tak vážne chorý, že by účasťou na úkonoch trestného konania ohrozil svoj život, resp. by vážne negatívne ovplyvnil svoj zdravotný stav, prípadne by bol rizikom pre súd, orgány činné v trestnom konaní, prípadne iných účastníkov ako nositeľ nákazlivej choroby. Vtedy je logické, že úkon v trestnom konaní by sa nemohol uskutočniť a jeho zmarenie je akceptovateľné z uvedených dôvodov. K takejto situácii došlo pri nariadenom termíne
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.