Obsah (8)

§ 72§ 293a§ 2§ 202§ 201§ 175§ 195§ 462

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sk/4/2020 Identifikačné číslo spisu: 1017200546 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 72ods.

1 zákona o sociálnom poistení. Žalobcovi bola už v minulosti rozhodnutím zo dňa 16.04.2010 zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity, od

2. 2010 nezískal potrebný počet 10 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku ďalšou žiadosťou zo dňa
4. 2016, ktorá bola posúdená preskúmavanými rozhodnutiami. Medicínska podmienka nároku bola dňa
6. 2016 posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca bol v roku 2006 uznaný invalidným, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %, ktorá bola v roku 2010 zvýšená na 75 %, pričom dôchodok sa nevyplácal. Žalobca bol liečený psychiatrom od roku 1987, z tohto obdobia však chýba dokumentácia. Pre mentálnu retardáciu a poruchy správania bol už posudzovaný v rokoch 2006 a 2010.

doloženej zdravotnej dokumentácie je jeho ochorenie trvalé, bez tendencie k zlepšeniu. Posudkový lekár dospel k názoru, že žalobca spĺňa podmienky na uznanie invalidity a jeho zistenia neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Dátum vzniku invalidity je určený v súlade so žiadosťou žalobcu

§ 293ax zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) od

4. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienku kumulatívne vyžadovanú pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to 10 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, t. j. pred
5. januárom
6. Sociálna poisťovňa zisťovala a prešetrovala celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, zhodnotila obdobie poistenia získané v Českej a Slovenskej republike. Orgány verejnej správy postupovali

názoru správneho súdu správne, keď opätovne zamietli jeho žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nezískania potrebnej doby dôchodkového poistenia

§ 72ods.

1 písm. f) zákona, keďže pred vznikom invalidity získal iba 4 roky a 347 dní obdobia dôchodkového poistenia.

1. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca opravný prostriedok v zákonom určenej lehote. Na výzvu krajského súdu o doplnenie podania uviedol, že bol v nemocnici, nestihol vybaviť dôležité doklady a tieto doložil dodatočne. Svoju kasačnú sťažnosť, označenú ako odvolanie, neopravil v zmysle výzvy súdu zo dňa
2. 10.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti (označenej ako odvolanie), je potrebné vyhovieť. 6.

§ 2ods.

1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bola zákonnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok. 8.

§ 202ods.

2 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 9.

§ 201

SSP žalobcovi, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, správny súd ustanoví procesného opatrovníka, ak neurobí iné opatrenia. 10.

ust. § 203 ods. 2 SSP, v spojitosti s ust. § 452 SSP, kasačný súd nebol viazaný žalobnými bodmi. 11.

ust. § 72 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

1. a)do 20 rokov je menej ako jeden rok,
2. b)nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
3. c)nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
4. d)nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
5. e)nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
6. f)nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
7. g)nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 12.

§ 175ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z., vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu. 13.

§ 195ods.

1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 14.

§ 293ax ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume

zákona účinného od

1. januára
3. V danom prípade kasačný súd zistil, že sťažovateľ podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku opakovane, a to žiadosťami zo dňa 28.11.2002, 23.08.2006, 27.01.2010, 14.09.
4. Z obsahu lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 15.02.2010, ako i Odborného posudku o invalidite zo dňa 04.11.2016 vyplýva, že posudzovaná osoba je psychiatricky liečená od roku 1987 pre úzkostnú poruchu a syndróm mentálnej retardácie. Sťažovateľ bol na základe predloženej zdravotnej dokumentácie,

Lekárskej správy zo dňa 12.09.2016 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% od 23.08. 2006, t. j. odo dňa, od ktorého žiadal priznať invalidný dôchodok. Ako najzávažnejšie bolo určené ochorenie

Prílohy 4, kapitola V, Duševné poruchy a poruchy správania, položka 6.a - ľahká mentálna retardácia -50%, a za iné zdravotné postihnutie bola táto miera zvýšená o 10%. Následným posudkom zo dňa 15.02. 2010 bola u sťažovateľa zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75% a určený dátum vzniku invalidity ku dňu 01.01.2010

§ 293ax zákona č.

461/2003 Z. z.

1. Kasačný súd zároveň zistil, že orgány verejnej správy oboch stupňov nezamerali svoje dokazovanie na presné stanovenie obdobia - dátumu, od ktorého bolo možné sťažovateľa považovať za invalidného. Invalidita sťažovateľa bola na základe vydaných rozhodnutí orgánov Sociálnej poisťovne rozporne stanovená najskôr od 23.08.2006, potom od 01.01.2010, t. j. od dátumov, od ktorých žiadal priznať invalidný dôchodok napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že bol liečený psychiatrom od roku
2. Stanovenie presného dátumu, od ktorého sa stal žiadateľ invalidným, je nevyhnutným predpokladom pre zákonné rozhodnutie o vzniku nároku na invalidný dôchodok.
3. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že príslušným organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodovala o žiadostiach žalobcu o priznanie invalidného dôchodku bola z lekárskych správ a posudkov vyhotovených posudkovými lekármi známa skutočnosť, že sťažovateľ trpí duševným ochorením, pre ktoré bol uznaný za invalidného a ktoré odôvodňuje postup

§ 175ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. Napriek tejto okolnosti mu vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní opatrovníka neustanovila. 18. Krajský súd v Bratislave neprihliadol na uvedené pochybenie orgánov verejnej správy, pričom ani sám nepostupoval

§ 201

SSP a neustanovil účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou poruchou opatrovníka v správnom súdnom konaní. 19. Krajský súd v Bratislave vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na charakter invalidizujúceho ochorenia sťažovateľa, a žalobu žalobcu, ktorý mal byť už v správnom konaní zastúpený opatrovníkom, ako nedôvodnú zamietol. 20.

§ 462ods.

2 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

1. Na základe dôvodov uvedených vyššie, kasačný súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/21/2017-50 zo dňa
2. septembra 2019, ktorým tento žalobu zamietol tak, že zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
3. marca 2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
4. O trovách konania rozhodol kasačný súd v súlade s ust. § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) nepriznal náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
5. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.