1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
1, ods. 2, § 388 ods. 1, § 380 ods. 2 Trestného poriadku takto rozhodol: I. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2019, sp. zn. 5To/39/2019, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku záruka dôveryhodnej osoby F. Ž. sa neprijíma. VIII.
1 písm. b), ods. 2 Trestného poriadku písomný sľub obvineného C. V. sa neprijíma. IX.
1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzba obvineného C. V. sa nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 18. marca 2019, sp. zn. 10T/85/2018, bol obvinený C. V. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov v I. NVS. Za to mu prvostupňový súd uložil
2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia vecí, a to 1 ks plastovej digitálnej váhy striebornej farby, 2 ks plastových samozatvárateľných sáčkov, 1 ks tlačítkového mobilného telefónu zn. Samsung čiernej farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou a finančnej hotovosti vo výške 639,04 eur.
2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na jeden rok. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní prokurátora a obvineného C. V. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu rozsudkom z 21. mája 2019, sp. zn. 5To/39/2019,
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
3 Trestného poriadku uznal obvineného C. V. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času až do 14.45 h dňa
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečný vo výmere dvoch rokov v I. NVS. Za to mu krajský súd
1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona krajský súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to: - 1 ks plastová digitálna váha striebornej farby, - 2 ks plastové samozatvárateľné sáčky, - 1 ks mobilný telefón zn. Samsung čiernej farby IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou, - finančnej hotovosti vo výške 639,04 eur.
2 písm. d) Trestného zákona, § 74 Trestného zákona krajský súd obvinenému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal 4. novembra 2019 dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) z dôvodu uvedeného v § 371 písm.
Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.
generálneho prokurátora vyplýva, že osoba, ktorej páchateľ zveril (dal alebo predal) omamnú a psychotropnú látku, nemusí mať procesné postavenie poškodeného a nemusí jej byť v dôsledku konania páchateľa spôsobená ujma na zdraví tak, ako to vyžaduje krajský súd v napadnutom rozhodnutí. Takouto osobou môže byť aj spolupáchateľ trestného činu, resp. osoba v procesnom postavení obvineného. Generálny prokurátor poukázal na to, že obdobný záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach zo
generálneho prokurátora možné súhlasiť s argumentáciou krajského súdu o tom, že predmetný trestný čin nie je možné spáchať na viacerých osobách. Zavedením nového kvalifikačného znaku skutkovej podstaty trestného činu zákonodarca
generálneho prokurátora sledoval potrestanie páchateľov, ktorí distribuujú omamné alebo psychotropné látky viacerým osobám, čím je ohrozený život a zdravie týchto osôb. S poukazom na uvedené
názoru generálneho prokurátora skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia zodpovedá spáchaniu činu na viacerých osobách. Krajský súd v napadnutom rozsudku prevzal závery dokazovania vykonaného okresným súdom a mal za preukázané, že obvinený C. V. viackrát predal omamné a psychotropné látky A. S., V. V. N., W. M., A. X. a jedenkrát P. N.. Vykonaným dokazovaním preukázaný skutkový stav je teda
generálneho prokurátora taký, že obvinený C. V. svojím úmyselným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
zistených skutkových okolností najmenej 5 osobám, vymenovaným priamo v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu, páchal tento trestný čin závažnejším spôsobom konania, t.j. na viacerých osobách.
generálneho prokurátora ide o porušenie zákona, ktoré zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, keďže spočíva v nesprávnom posúdení zisteného skutku, v dôsledku čoho nebol obvinenému C. V. uložený trest odňatia slobody vo výmere predpokladanej kvalifikovanou skutkovou podstatou ustanovenia § 172 ods. 2 Trestného zákona, čo zakladá dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Na základe uvedeného generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2019, sp. zn. 5To/39/2019, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), § 322 ods. 3, § 319 Trestného poriadku a v ustanoveniach § 127 ods. 12, § 138 písm. j) a § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v prospech obvineného C. V.. Zároveň navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2019, sp. zn. 5To/39/2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a
2 Trestného poriadku rozhodol o väzbe obvineného C. V.. K dovolaniu generálneho prokurátora sa podaním zo 7. februára 2020 vyjadril obvinený C. V. prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Denisy Veselej. Vo svojom vyjadrení uviedol, že generálny prokurátor podal dovolanie z dôvodu
i) Trestného poriadku a nie z dôvodu
1 písm.
obvineného týkalo prípadu, keď konzumentmi, ktorým obvinený predal drogy, boli samotní spolupáchatelia. V predmetnej veci však z výsluchov samotných svedkov, ktorí v konaní neboli v postavení poškodených, nebolo zrejmé (a súdy to ani nezisťovali), či samotnú sušinu použili pre vlastné účely alebo ju ďalej distribuovali iným osobám, teda nebolo preukázané, že by došlo k ohrozeniu ich života alebo zdravia. Generálnym prokurátorom uvedený pohľad na danú problematiku považuje obvinený za príliš formalistický, pretože je možné uvažovať len o tom, že spáchaním uvedeného skutku došlo k ohrozeniu sekundárneho objektu tohto trestného činu, a to záujmu na ochrane spoločnosti pred ohrozením vyplývajúcim zo zneužívania uvedených návykových látok. Obvinený v ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázal na to, že ak by aj dovolací súd mal za to, že rozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia,
jeho názoru uvedené porušenie zákona zásadným spôsobom neovplyvnilo jeho postavenie a preto dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku nie je možné, s poukazom na § 371 ods. 5 Trestného poriadku, použiť. Obvinený bol uznaný za vinného a bol mu uložený zákonný nepodmienečný trest, ktorý
jeho názoru plne korešponduje so zásadami ukladania trestov
1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona tak, aby týmto spôsobom bola zachovaná represívna funkcia, ako aj individuálna a generálna prevencia. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne i vo vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Uvedené
obvineného plne korešponduje aj so závermi krajského súdu,
ktorých obvinený drogy z vlastnej iniciatívy nepredával, ale naopak týmito osobami bol sám oslovený, teda nepôsobil ako dealer. Marihuanu užíval v drvivej väčšine pre vlastnú potrebu, čo
jeho názoru vyplýva aj z množstva tejto sušiny, keď hodnota dávok predstavovala sumu len 497,45 eur. Obvinený taktiež poukázal na to, že tresty odňatia slobody uložené krajským a okresným súdom nie sú diametrálne odlišné a aj z tohto dôvodu by konštatovanie porušenia zákona v jeho prípade zásadne neovplyvnilo jeho postavenie. Na základe uvedených skutočností obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby na neverejnom zasadnutí uznesením dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky
c) Trestného poriadku odmietol. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané generálnym prokurátorom ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodov dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) postupom
Trestného poriadku opätovne predbežne preskúmal predložený spisový materiál i dovolanie generálneho prokurátora podané v neprospech obvineného C. V. a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom dovolací súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať ani meniť. Pri rozhodovaní, ktoré sa opiera o tento dôvod dovolania, preto dovolací súd hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu potom posudzuje aj to, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47/2008). Dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014 - II.). Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku generálny prokurátor odôvodnil nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku krajským súdom, keďže krajský súd skutok právne kvalifikoval len
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. K tomu najvyšší súd uvádza, že nevidí dôvod na to, aby sa odchýlil od svojho uznesenia z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15, roč. 2015, na ktoré poukázal aj generálny prokurátor v podanom dovolaní a v zmysle ktorého „Pri trestnom čine
Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.
Trestného zákona je možné spáchať aj závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách [ods. 2 písm.
1 písm. c), písm. d) Trestného poriadku, s vypustením kvalifikovanej skutkovej podstaty
2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. j), § 127 ods. 12 Trestného zákona. Z tohto dôvodu najvyšší súd vyslovil, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil v tejto časti zákon, zrušil napadnutý rozsudok a vec krajskému súdu vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. Po vrátení veci sa krajský súd pri úvahách o právnej kvalifikácii skutku bude musieť držať konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, prezentovanej v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. K námietkam obvineného, uvedeným vo vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora možno uviesť, že ak obvinený v podanom dovolaní namietal, že generálny prokurátor nešpecifikoval v dovolaní konkrétny dovolací dôvod, pretože dovolací dôvod
i) Trestného poriadku neexistuje, dovolací súd mu dáva do pozornosti, že na str. 7 podaného dovolania generálneho prokurátora je jasne uvedené, že ním popísaná nesprávna právna kvalifikácia skutku zakladá dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku. Táto námietka obvineného je tak v predmetnej veci bez právneho významu. Pokiaľ obvinený vo svojom vyjadrení k dovolaniu tvrdí, že ani prípadné zistenie porušenia zákona spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení skutku by zásadným spôsobom neovplyvnilo jeho postavenie, s poukazom na § 371 ods. 5 Trestného poriadku, ani toto tvrdenie nie je pravdivé, a to z dôvodu, že v prípade právnej kvalifikácie použitej krajským súdom, teda právnej kvalifikácie
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona sa trestná sadzba pohybuje v rozpätí 3 - 10 rokov, pričom v prípade správnej právnej kvalifikácie (ktorú použil aj okresný súd) aj
2 písm. c) Trestného zákona sa trestná sadzba pohybuje v rozpätí 10 - 15 rokov. Už len z tohto základného porovnania týchto dvoch trestných sadzieb (aj bez prípadného následného zvyšovania alebo znižovania ich horných alebo dolných hraníc) je zrejmé, že zistené porušenie zákona spočívajúce v nesprávnej právnej kvalifikácii skutku zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného, keďže odlišná právna kvalifikácia má za následok rozdiel 7 rokov v rámci dolnej hranice trestnej sadzby a 5 rokov v rámci hornej hranice trestnej sadzby, čo je pri treste odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol obvinenému uložený, výrazný rozdiel. Z tohto dôvodu nebolo v predmetnej veci možné postupovať
5 Trestného poriadku, pretože dovolacím súdom zistené porušenie zákona zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného. V dôsledku vysloveného porušenia zákona a zrušenia napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zanikol zákonný podklad pre ďalší výkon trestu odňatia slobody uložený obvinenému C. V. rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo výmere troch rokov. Z tohto dôvodu bol najvyšší súd povinný po vyslovení porušenia zákona rozhodnúť aj o väzbe obvineného
2 Trestného poriadku. Na účely posúdenia prípadného väzobného stíhania obvineného ho najvyšší súd na verejnom zasadnutí vypočul. Obvinený v rámci svojho výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o protitoxikomanické liečenie, toto absolvoval a čaká na oficiálny výsledok. Nechce už v budúcnosti užívať drogy, nepotrebuje ich, v minulosti ich užíval asi po dobu štyroch rokov, než bol zadržaný. V súčasnosti sa necíti byť závislý na drogách. V prípade, ak by nebol vzatý do väzby, má trvalé bydlisko, má kde bývať, či už u brata, ktorý mu zabezpečil prácu a s ktorým by chodil do práce alebo u iných príbuzných, ako aj v mieste svojho trvalého pobytu. Pre prípad, že by nebol vzatý do väzby sľúbil, že sa dostaví na akékoľvek predvolanie súdu a podrobí sa úkonom v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré je proti nemu vedené. Na otázku obhajkyne uviedol, že v minulosti bol trikrát súdom trestaný, všetky tieto tri odsúdenia boli zahladené. Na otázku predsedu senátu odpovedal, že odsúdenia mu boli zahladené aj keď sudca, ktorý o zahladení odsúdenia rozhodoval vedel o tom, že
1 písm. c) Trestného poriadku. Existencia tohto dôvodu väzby je aj v tomto štádiu konania daná najmä s poukazom na obvineným deklarovanú dĺžku užívania omamných látok (4 roky), ich predaja viacerým osobám, ako aj jeho sklonom k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti, ktorú mal súd preukázanú odpisom registra trestov pri posudzovaní osoby obvineného. Z týchto dôvodov existuje aj v tomto štádiu konania obava, že v prípade prepustenia na slobodu by obvinený mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Pre úplnosť je potrebné dodať, že dôvod väzby
1 písm. a) Trestného poriadku (ktorý bol u obvineného zistený v konaní pred okresným i krajským súdom) najvyšší súd pri rozhodovaní o väzbe obvineného v tomto štádiu konania nezistil, keďže obvinený by
vlastného vyjadrenia na verejnom zasadnutí v prípade prepustenia z väzby na slobodu mal zabezpečené stále bydlisko, ako aj prácu. Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby, najvyšší súd poukazuje na to, že na obvineného bola podaná obžaloba a bol prvostupňovým súdom uznaný za vinného za obzvlášť závažný zločin, pri ktorom je možné väzbu nahradiť len za existencie výnimočných okolností prípadu (§ 80 ods. 2 Trestného poriadku). Keďže existenciu žiadnych takýchto skutočností najvyšší súd v predmetnej veci nezistil, nemohol väzbu obvineného nahradiť ani zárukou dôveryhodnej osoby, ani predloženým písomným sľubom obvineného, ani dohľadom probačného a mediačného úradníka. IV. Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia Keďže najvyšší súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, bude úlohou krajského súdu po vrátení veci opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného i prokurátora, pričom pri svojom rozhodovaní bude
1 Trestného poriadku viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd. Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.