1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.
1 Trestného poriadku sa poškodený - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Kukorelliho 1, 066 70 Humenné, IČO: 30794536, s nárokom na náhradu škody odkazuje na správne konanie. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, rozsudkom z 25. júla 2019, sp. zn. PK-1T/12/2019,
1 Trestného zákona uznal obžalovaného K. H., za vinného z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že obv. K. H. konajúci za spoločnosť DD Trading, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava (do 13.02.2017 Komenského 2776/23, 069 01 Snina, ďalej aj „DD Trading, s. r. o."), po podaní žiadosti o poskytnutie finančných príspevkov na podporu pracovných miest v rámci národného projektu „Cesta z kruhu nezamestnanosti" s prílohami dňa 06.04.2016, uzatvoril dňa 25.05.2016 s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom Dohodu č. 16/35/054/101 o poskytnutí finančných príspevkov na podporu vytvárania pracovných miest v rámci národného projektu „Cesta z kruhu nezamestnanosti"
1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Dohoda č. 16/35/054/101"), na základe ktorej sa v zmysle článku II. bodov 2, 9 a 11 článku IV. bodu 9 zaviazal vytvoriť a udržať dve pracovné miesta po dobu najmenej 15 mesiacov, t. j. najmenej do 31.08.2017, pričom tieto dve pracovné miesta po dohodnutú dobu neudržal, k
1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a v zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
H. uložil povinnosť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Kukorelliho 1, 066 70 Humenné, IČO: 30 794 536, nahradiť škodu vo výške 1.955,58 eura. Obžalovaný K. H. podal proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu 13. augusta 2018 odvolanie. Obžalovaný na výzvu súdu na zaslanie písomných dôvodov odvolania
októbra 2019, oznámil, že obhajca obžalovaného - JUDr. Miroslav Korch dňa 15. septembra 2019 zomrel a z tohto dôvodu nemôže písomne odôvodniť odvolanie proti napadnutému rozsudku. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril, na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť
por. Poškodený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril. Najvyšší súd ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaného preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým podal obžalovaný odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Najvyšší súd po vykonaní prieskumu zistil, že v konaní boli dodržiavané procesné pravidlá v súlade s Trestným poriadkom, a že v tomto smere neboli porušené obhajobné práva obžalovaného. Naopak, trestné konanie bolo vykonané tak, aby bolo naplnené ich právo na spravodlivý proces v súlade s princípmi kontradiktórneho konania. Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
názoru odvolacieho súdu všetky dôkazy v predmetnej veci boli získané zákonným spôsobom a prvostupňový súd ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom sa dôsledne riadil ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, v intenciách § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a preto nepovažuje vykonávanie ďalších dôkazov za potrebné. Prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku dostatočne dôkladne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázkach ich viny a uloženého trestu. Z uvedených dôvodov sa najvyšší súd s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožnil, tam uvedené závery si osvojil a v podrobnostiach na tieto odkazuje. Odvolací súd má povinnosť preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť len tých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, ako porušenie ustanovení o konaní mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2). Odvolací súd nebude preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť tých výrokov rozsudku, ktoré nikto nenamieta, okrem prípadu uvedeného v § 317 ods. 2 Trestného poriadku, kedy musí preskúmať aj výrok o treste a ďalšie na výrok o vine nadväzujúce výroky, hoci odvolaním podaným len v prospech obžalovaného bol napadnutý iba výrok o vine. Na také chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne odvolací súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Je jedným zo základných práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a zásada práva na obhajobu je upravená aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé konanie, a preto jeho porušenie je aj dôvodom na podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu). V súvislosti s eventuálnym porušením dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd poukazuje na to, že obvinený v prípravnom konaní 17. augusta 2018 udelil plnú moc na zastupovanie v trestnom konaní pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
Miroslavovi Korchovi. Odvolací súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych služieb, ani nemôže v tomto smere do výkonu obhajoby zasahovať, pretože ide výlučne o vzťah medzi advokátom ako obhajcom na strane jednej a klientom ako obžalovaným na strane druhej, čo sa vzťahuje aj na prípady, keď obžalovanému je obhajca ustanovený súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že právo na obhajobu obžalovaného bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obžalovaný mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu prípravného konania aj na hlavnom pojednávaní aktívne využíval. Z uvedeného vyplýva, že v celom trestnom konaní bol obžalovaný zastúpený obhajcom, teda jeho práva boli v plnom rozsahu zabezpečené. Pokiaľ ide o absenciu odôvodnenia odvolania obžalovaného proti prvostupňovému rozsudku, zo súdneho spisu je zrejmé, že obžalovaný bol súdom opakovane vyzvaný na odôvodnenie podaného odvolania
septembra 2019, sp. zn. PK-1T/12/2019, bolo odvolateľovi oznámené vyhovenie požiadavke na predĺženie lehoty na zaslanie dôvodov odvolania, a to v lehote do
1 písm. b) zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne, ak splnomocnenec zomrie s tým, že tak má možnosť zvoliť si iného advokáta na poskytovanie právnych služieb. Splnomocnenec usmernil odvolateľa, že všetky finančné práva a povinnosti z poskytovania právnych služieb prechádzajú na dedičov nebohého, pričom všetky doklady a písomnosti zverené zomrelému obhajcovi v súvislosti s poskytovaním právnych služieb budú obžalovanému vydané označeným dedičom, a to JUDr. Richardom Korchom, LL.M., synom nebohého obhajcu. Obžalovaný si napriek predmetnému oznámeniu splnomocneného likvidátora ďalšieho obhajcu na zastupovanie v trestnom konaní nezvolil, ustanovenie obhajcu nežiadal a odvolanie podané pôvodne zvoleným zosnulým obhajcom doposiaľ nezdôvodnil. Možno tak konštatovať, že nedošlo k zásadnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 Trestného zákona v znení účinnom od
Trestného zákona sú v odseku 1 tohto ustanovenia popísané tri možné alternatívy konania páchateľa („použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu", „neposkytnutie povinných údajov" a „použitie prostriedkov" spojené s ďalšími okolnosťami), ako aj dva rôzne následky, ktoré páchateľ môže takým konaním spôsobiť (jednak „spôsobenie sprenevery" a jednak „protiprávne zadržanie prostriedkov"). Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predchádzajúcom odseku, „spôsobenie sprenevery" v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona nie je zadefinovaním ďalšieho konania páchateľa (ako kumulatívne požadovaného skutku), ktoré by nadväzovalo na „použitie alebo predloženie výkazu, resp. dokladu", „neposkytnutie povinných údajov" alebo „použitie prostriedkov"
predchádzajúcej časti formulácie dotknutého ustanovenia. Ide o definíciu jednej z alternatív následku vyvolaného konaním páchateľa (súčasť popisu tzv. objektívnej stránky). Na účel aplikácie § 261 ods. 1 Trestného zákona: „spôsobenie sprenevery" obsahovo zodpovedá následku trestného činu sprenevery
1 Trestného zákona (ako trvalé prisvojenie si poskytnutých prostriedkov); „protiprávne zadržanie prostriedkov" obsahovo zodpovedá následku trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci
1 Trestného zákona (ako neoprávnené prechodné užívanie prostriedkov, neskôr refundovaných poskytovateľovi alebo dodatočne použitých na pôvodne určený účel). Rozhodujúcim kritériom rozdielu medzi oboma druhmi následku je špecifikácia úmyslu páchateľa v čase jeho konania. Použitím poskytnutých prostriedkov na iný než pôvodne určený účel (následok spôsobený páchateľom) v úmysle vyvolať taký stav trvale (nie len prechodne „zapožičať" prostriedky sebe alebo inému), teda dochádza k spáchaniu - pri splnení aj ostatných zákonných znakov - trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
Na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný než pôvodne určený účel; prijatie, resp. ponechanie si takto vyplatených prostriedkov je porušením účelovo určeného zverenia finančných prostriedkov, a to zverenia len na oprávnenú spätnú úhradu (ide teda o spôsob „prisvojenia si" určitej peňažnej hodnoty). II. Jednočinný súbeh trestných činov je charakterizovaný jedným konaním páchateľa, ktorým sú (v rámci dotknutého skutku) vyvolané dva rôzne následky. Také následky teda nie sú totožné právne ani fakticky (z hľadiska faktických okolností, ktoré sú kvalifikačným podkladom). Jednočinný súbeh trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
Trestného zákona a trestného činu subvenčného podvodu
Trestného zákona je možný pri kumulácii rôznych následkov zodpovedajúcich škode; škoda ako kvalifikačný moment sa delí medzi obe právne kvalifikácie
pôvodného zdroja finančných prostriedkov, ktorých sa týka následok vyvolaný konaním páchateľa (jednak prostriedky poskytnuté Slovenskej republike Európskou úniou - § 261 Trestného zákona a jednak prostriedky z iných verejných zdrojov pokrytých § 225 Trestného zákona (R 98/2018). Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že prvostupňový súd založil uznanie obžalovaného za vinného z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1 Trestného zákona na skutkovom zistení, že obžalovaný ako štatutár zamestnávateľa dňa
Trestného zákona tým, že vylákal príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je
zákona o štátnych službách zamestnanosti viazané na podmienky, ktoré nespĺňa tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia a
Trestného zákona tak, že použil alebo predložil falšovaný, nesprávny, alebo neúplný výkaz, alebo doklad, alebo neposkytol povinné údaje, alebo použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu EU, z rozpočtu spravovaného EU alebo v zastúpení EÚ na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožnil spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu. Obžalovaný bol zo strany úradu práce taktiež vyzývaný na vrátenie alikvótnej čiastky príspevku vo výške 2.300,68 eura (č. l. 45, 46, 47), pričom predmetná suma zodpovedá výpočtu alikvótnej sumy príspevku z (č. l. 52). Zo skutkového stavu, ako aj z predložených dôkazov, je
názoru odvolacieho súdu zrejmé, že obžalovaný protiprávnym konaním spôsobil škodu aj nevrátením prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, ako táto skutočnosť plynie aj z relevantných ustanovení o skladbe poskytnutého prostriedku z hľadiska použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskych spoločenstiev v zmysle uzatvorenej Dohody č. 16/35/054/101, zo 6. apríla 2016, ako aj z oznámenia úradu práce o podozrení z trestnej činnosti, ktorá skutočnosť by
názoru odvolacieho súdu mala za následok kvalifikáciu spáchaného trestného činu aj
1 Trestného zákona ako spáchanie subvenčného podvodu, a to v jednočinnom súbehu zo spáchaným prečinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
1 Trestného zákona v zmysle vyššie citovanej judikatúry najvyššieho súdu, aj keď len v rozsahu spáchania malej škody (R 98/2018). V nadväznosti na uvedené by spáchanie viacerých trestných činov v jednočinnom súbehu bolo potrebné zohľadniť aj pri ukladaní trestu, a to úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná kvalifikácia nebola v odvolacom konaní namietaná ako aj s poukazom na to, že odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného a s tým súvisiacu zásadu zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peius) vyjadrenú v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, ovládajúcu odvolacie konanie, odvolací súd predmetné skutočnosti konštatuje len nad rámec odvolacieho konania, tak ako bol vymedzený a určený nekvalifikovaným odvolaním obžalovaného K. H.. Nakoľko vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym takým procesným chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa skutok, ustálený v odsudzujúcej výrokovej časti napadnutého rozsudku stal spôsobom tam popísaným a že tento spáchal obžalovaný K. H., by nezostalo odvolaciemu súdu nič iné, ako nekvalifikované odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Avšak odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím o náhrade škody. Tunajší súd zatiaľ nezmenil svoj názor zhrnutý v stanovisku 1 TPJ 30-60/2017 a následnými rozhodnutiami, ktoré vzťahovali toto stanovisko aj k otázke náhrady škody v súvislosti s trestným činom
Trestného zákona, nakoľko takto uplatnený nárok má administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu. Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom ostatné výroky zostali nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.