Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžk/14/2019 Identifikačné číslo spisu: 6018200225 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

ž 5, pretože výrok rozhodnutia o umiestnení stavby bol podľa neho ako celok nezrozumiteľný, nakoľko z neho nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom (jej jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov) v území. Z rovnakého dôvodu bolo podľa správneho súdu zmätočné aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Podľa § 39 ods. 1 a § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel, určí stavebný pozemok a umiestni stavbu na ňom, pričom umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Rozhodnutie o umiestnení stavby podľa § 4 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona obsahuje druhy a parcelné čísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje. Pokiaľ bola MVE Žiar nad Hronom umiestnená ako líniová stavba (ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 4 zákona), postačoval opis územia. Z označenej právnej úpravy tak vyplynul záver, že ak ide o určenie stavebných pozemkov, na ktorých má byť umiestnená líniová stavba, tieto pozemky sa určujú opisne. Umiestnenie stavby MVE Žiar nad Hronom bolo, vzhľadom na obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, nezrozumiteľné, pretože rozhodnutie neobsahoval taký opis územia, ktorým by bez pochybností o tom, kde sa predmet územného konania (MVE Žiar nad Hronom) umiestňuje, toto konkrétne územie na navrhovaný účel vymedzilo. Opis územia kde sa líniová stavba umiestnila musí byť vymedzený jednoznačnou a zrozumiteľnou formuláciou, obsahom ktorej je informácia o určení stavebných pozemkov, na ktorých bola stavba umiestnená (§ 39a ods. 1 stavebného zákona). Stavebný pozemok alebo pozemky sa pri líniovej stavbe určujú opisne, tzn. bez uvedenia ich druhov a parcelných čísel, avšak za pomoci grafickej prílohy územného rozhodnutia, kde sa umiestnenie stavby vyznačí. Z účelu umiestenia stavby, z ktorého má byť nepochybné kde bola stavba umiestnená, vyplynulo, že prípadný nedostatok identifikačných prostriedkov v území, prostredníctvom ktorých by bolo možné umiestnenie líniovej stavby opisom bezpečne ohraničiť, je potrebné odstrániť práve vyznačením umiestnenia stavby v grafickej prílohe, ktorá je obligatórnou prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby (§ 39a ods. 1 stavebného zákona veta druhá). V administratívnom spise stavebného úradu (č.l. 11/5) sa nachádzal výkres „Situácia širších vzťahov“, o ktorého oznámení (vyvesení, resp. zverejnení) spolu s prvostupňovým rozhodnutím (č.l. 22) nie je v spise žiadna zmienka, a ktoré neobsahuje žiadne údaje o stavebných pozemkoch, riečne kilometre vyznačuje len za každých 100 metrov ani inak nespresňuje výrok o umiestnení stavby. Vnútorný rozpor výroku rozhodnutia o umiestnení stavby ohľadom riečneho kilometra a tiež nedostatok opisu územia, na ktorom bola MVE Žiar nad Hronom umiestnená, tak nebol odstránený grafickou prílohou, ani vymedzením záujmového územia vodnej stavby, ktoré z povahy veci nemožno stotožňovať so stavebnými pozemkami, na ktorých sa stavba umiestnila. 6. Určenie riečneho kilometra, na ktorom sa stavba MVE Žiar nad Hronom umiestnila (pokiaľ by aj bol jednoznačne a bez dôvodných pochybností určený), vzhľadom na charakter stavby pozostávajúcej z niekoľkých stavebných objektov (Skupiny 1 až 4) a prevádzkových súborov stavby (PS 01.1, 01.

02.01) MVE situovaných na ploche niekoľkých desiatok až stoviek metrov, taktiež nemožno podľa správneho súdu považovať za opis územia, kde má byť stavba umiestnená. Územný plán mesta Žiar nad Hronom v záväznej časti bod 4/ Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia, konkrétne v bode 4,2 (V oblasti vodných tokov a vodných diel) ods.

1. stanovil, že: „Realizovať VD - MVE Žiar nad Hronom na toku Hron v rkm 130,137“, pričom bližšie nevymedzil spôsob umiestnenia stavby. Preto bolo úlohou stavebného úradu v územnom konaní a v rozhodnutí o umiestnení stavby na základe záväzného regulatívu vyplývajúceho z platnej územnoplánovacej dokumentácie, spôsobom neodporujúcim platnému územnému plánu a zákonu, vymedziť príslušné územie a vhodným spôsobom v ňom umiestniť stavbu. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ale aj z úkonov prvostupňového konania nebolo možné podľa správneho súdu zistiť, aký stavebný objekt Skupiny 1 až 4 alebo prevádzkový súbor stavby MVE Žiar nad Hronom (posúdenej ako líniová stavba) a akým spôsobom mal byť umiestnený v r.km. 130,137 alebo r.km. 130,113 na rieke Hron, v k.ú. Ž. U. T., a v akých r.km. boli umiestnené ďalšie stavebné objekty, pričom jednoznačné umiestnenie stavby nebolo zrejmé ani pre absenciu dostatočne konkrétneho opisu územia. O určení bodu staničenia obežného kolesa osi turbíny v niektorom z uvedených r.km., na čo sa žalovaný vo svojich vyjadreniach odvolával, v územnom rozhodnutí zmienka nie je. Preto bolo toto rozhodnutie vo výroku o umiestnení stavby nezrozumiteľné a tým v tejto časti (nie ako celok) nepreskúmateľné, čo však podľa krajského súdu nebránilo jeho preskúmateľnosti v rozsahu ďalších žalobných bodov. Vzhľadom na to, že vada nezrozumiteľnosti nebola odstránená ani v odvolacom konaní, kde žalovaný bez ďalšieho prevzal len tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá bez bližšej identifikácie spôsobu umiestnila stavbu MVE Žiar nad Hronom na rieke Hron v r.km. 130,137, nezákonnosťou trpelo aj napadnuté rozhodnutie.
2. Krajský súd ďalej dôvodil, že určenie umiestnenia stavby je účelom konštitutívneho rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré situáciu plánovanej stavby autoritatívne určuje na základe projektovej dokumentácie. Konečné umiestnenie stavy teda nie je výsledkom projektovej dokumentácie, ktorú stavebný úrad len overuje postupom podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona. Projektová dokumentácia nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), iba prostredníctvom ktorého možno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o umiestnení stavby. Pokiaľ je zrejmé, že účelom rozhodnutia o umiestnení stavby je určiť kde má byť táto stavba umiestnená (v zmysle - následne zhotovená alebo postavená), nemožno pochybovať o tom, že esenciálnou náležitosťou tohto rozhodnutia je jednoznačne určitým alebo určiteľným a hlavne zrozumiteľným spôsobom definovať polohu budúcej stavby v konkrétnom území, bez potreby ďalších projektových alebo iných technických podkladov zo strany stavebníka alebo iných osôb (s výnimkou nevyhnutných geodetických úkonov). Dôležité je to najmä z toho dôvodu, že o umiestnení stavby sa má konečným a záväzným spôsobom v celom rozsahu rozhodnúť v územnom konaní, pretože v stavebnom konaní, ktoré sa zaoberá najmä stavebno-technickými aspektmi stavby, sa táto otázka už nerieši. Tento záver nepochybne vyplýva aj z ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Z uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť námietky, resp. názoru ďalšieho účastníka - Hydro Compny, s.r.o., že môže ísť o prípadné posunutie umiestnenia stavby na rieke Hron o 24 metrov, ktoré je vzhľadom na dosah vzdutia vodnej hladiny rieky bezvýznamné.
3. V súvislosti s konštatovaním žalovaného k odvolacej námietke posunu umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom vo vzťahu k umiestneniu na príslušnom riečnom kilometri, že nie je možné sa týmto dôvodom zaoberať v dôsledku koncentračnej zásady upravenej v § 42 ods. 5 stavebného zákona, ktorá na túto námietku neumožňuje prihliadať, správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu 1, že koncentračná zásada sa môže vzťahovať len na skutočnosti, ktoré mohli byť účastníkom konania zrejmé už pred vydaním rozhodnutia, avšak v danom prípade sa o zmene riečneho kilometra dozvedeli až z rozhodnutia o umiestnení stavby, pretože dovtedy bol na dokumentoch uvádzaný iba riečny kilometer 130,
4. Nie je možné, aby zákonné obmedzenia vyplývajúce z uplatňovanej zásady koncentrácie územného konania (§ 36 ods.

§ 42ods.

5 stavebného zákona) dopadali na účastníka územného konania, ktorý namieta vady, o ktorých sa nemohol dozvedieť pred vydaním rozhodnutia, ktorého zákonnosť v odvolacom konaní namieta. Žalovaným prezentovaný neprimerane zužujúci výklad podľa krajského súdu nebol v súlade s účelom a významom koncentračnej zásady územného konania, pretože obral účastníkov konania o možnosť účinne sa brániť pred účinkami územného rozhodnutia, ktoré považovali za nezákonné práve v dôsledku vád, o ktorých sa mohli dozvedieť až po jeho oznámení. Právne posúdenie uplatňovania koncentračnej zásady v územnom konaní (v štádiu odvolania) tak bolo zjavne nesprávne. 9. K námietkam žalobcu 1 ako aj žalobcov

ž 5 (spolu ďalej len „žalobcovia“) spočívajúcim v tom, že rozhodnutie o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom neobsahuje výpočet všetkých pozemkov, na ktorých má byť postavená, resp. ktoré budú stavbou dotknuté, na základe čoho bol nedostatočne zistený skutkový stav, resp. že stavba bola umiestnená do iného územia ako bolo navrhované, je považoval správny súd za potrebné uviesť, že tento namietaný nedostatok obsahu územného rozhodnutia, resp. nedostatok riadne zisteného skutkového stavu veci v konaní, ktoré mu predchádzalo, nespôsobil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. K inému záveru nebolo možné podľa krajského súdu dospieť, vzhľadom na predchádzajúce časti napadnutého rozsudku zaoberajúce sa tým, že stavba MVE Žiar nad Hronom bola stavebným úradom posúdená ako líniová stavba, pri umiestnení ktorej nie je potrebné v územnom rozhodnutí uviesť čísla a druhy všetkých pozemkov, na ktorých sa umiestňuje. Odhliadnuc od toho platí, že pokiaľ z rozhodnutia o umiestnení stavby plynie, že stavba sa umiestnila na konkrétnych pozemkoch, bude môcť byť reálne umiestnená, resp. postavená len na tých pozemkoch, ktoré sú v jeho výroku uvedené a na žiadnych iných. Pokiaľ by rozsah stavebných pozemkov, s ktorými počítalo územné konanie a rozhodnutie bol v rámci ďalšej etapy, ktorou je stavebné konanie (o vydanie stavebného povolenia stavby) prekročený, bol by to dôvod na zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona. Správne konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby sa riadi dispozičnou zásadou, tzn. stavebný úrad mohol vydať a vydal rozhodnutie len v intenciách žiadosti navrhovateľa Hydro Company, s.r.o., ktorej obsahom a rozsahom vrátane jej príloh, jednou z ktorých bol aj zoznam pozemkov dotknutých stavbou, bol viazaný. Rozsah žiadosti, ktorý bol obmedzený na takto vymedzený okruh pozemkov nebol stavebný úrad oprávnený svojvoľne meniť. Pokiaľ sa teda žalobcovia domnievali, že na účely umiestnenia stavby MVE Žiar nad Hronom bolo potrebné (opisne) určiť aj ďalšie pozemky, budú mať možnosť namietať to v konaní o vydanie stavebného povolenia stavby MVE Žiar nad Hronom, pokiaľ k jeho začatiu na základe ďalšieho postupu konajúcich orgánov, resp. navrhovateľa dôjde.

1. K námietke žalobcov o nedostatku vlastníckeho práva k stavebným pozemkom, resp. nedostatku súhlasu ich vlastníkov so stavbou MVE Žiar nad Hronom na týchto pozemkoch v súvislosti s porušením § 38 stavebného zákona, správny súd konštatoval, že k takejto námietke žalobcovia neboli v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia aktívne procesne legitimovaní s poukazom na § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, pretože neosvedčili porušenie alebo priame dotknutie na ich právach alebo právom chránených záujmoch, naopak dôvodili aj s poukázaním na ústavnoprávnu ako aj zákonnú ochranu vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov, ktorí sú osobami odlišnými od žalobcov. Opak z podaných správnych žalôb žalobcov nevyplýva. Vzhľadom na uvedené správny súd opodstatnenosť tejto námietky v danom konaní nemohol posudzovať.
2. Správny súd tiež uviedol, že nebol oprávnený posudzovať ani namietanú nezákonnosť postupu v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZH-OSZP-2016/002265 z 03.02.2016, pretože označené rozhodnutie a postupu predchádzajúci jeho vydaniu, žalobcovia nepožadovali samostatne preskúmať v zmysle podaných správnych žalôb. Súd môže v správnom súdnictve čiastočne postupovať mimo zásady ultra petitum len vo výnimočných prípadoch (napr. pri žalobe v sociálnych veciach alebo v oblasti správneho trestania za stanovených podmienok), avšak vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu je to úplne vylúčené. Aj v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo v žalobe označené ako požadovaný predmet prieskumu, nemohol by ho správny súd preskúmať pre márne uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty od jeho oznámenia, resp. nadobudnutia právoplatnosti (ktorá je vyznačená dňom 01.03.2016) podľa § 181 ods. 1, 3 SSP. Do úvahy nepripadal ani prieskum zákonnosti označeného rozhodnutia v rámci postupu podľa § 27 ods. 1 SSP, jednak opätovne v dôsledku nepodania takého návrhu žalobcom (súd nie je oprávnený na tento postup bez návrhu žalobcu), ktorý by však ani nemohol byť účinne podaný, pretože toto rozhodnutie bolo spôsobilé na samostatný prieskum správnym súdom podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, čo je podľa zákona v rámci tohto postupu neprípustné. Správny súd preto rovnako ako stavebný úrad a žalovaný bol povinný rešpektovať účinky právoplatného rozhodnutia zo zisťovacieho konania bez ohľadu na to, že jemu predchádzajúce obdobné rozhodnutie bolo súdom pre nezákonnosť zrušené a bez prihliadnutia na všetky ďalšie námietky smerujúce proti nemu alebo proti jeho akceptácii v územnom konaní. Pokiaľ teda z označeného rozhodnutia so zisťovacieho konania jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „MVE Žiar nad Hronom“ sa nebude posudzovať, tento záver platí v celom rozsahu aj v tom zmysle, že neboli zistené také vplyvy, ktoré by si to vyžadovali, čím aj v negatívnom zmysle vyjadril konajúci orgán autoritatívny záver ohľadom posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Námietky spočívajúce v nedostatočnom posúdení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v dôsledku, že proces posudzovania vplyvov (EIA) sa vôbec neuskutočnil (uskutočnilo sa „len“ zisťovacie konanie), sú preto v rozpore s účelom právnej úpravy zákona č. 24/2006 Z.z., ktorej úlohou nie je „donekonečna“ skúmať otázku, ktorá bola právoplatne vyriešená, a to, či je potrebné vplyv na životné prostredie posudzovať alebo takáto potreba nie je. Pokiaľ sa rozhodlo, že takáto potreba vzhľadom na okolnosti nie je, aj takýto záver nevyhnutne musel zahŕňať posúdenie vplyvov na životné prostredie v miere umožňujúcej jeho prijatie, ktorý súčasne uzatvoril túto otázku v tom zmysle, že posudzovanie v celom rozsahu nie je potrebné. Podľa § 65e zákona č. 24/2006 Z.z. zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté a právoplatne neukončené pred
3. januárom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
4. decembra
5. Ak uvedené platí pre neskončené zisťovacie konania z podstaty veci možno rovnako akceptovať rozhodnutia už vydané podľa predpisov platných do 31.12.2016, ako tomu bolo aj v danom prípade. Opak z príslušných intertemporálnych noriem zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva a v súlade so zásadou retroaktivity ani vyplývať nemôže. Preto nemôže mať právnu relevanciu ani námietka žalobcov

ž 5, že MVE s parametrami ako MVE Žiar nad Hronom od 01.01.2017 musí byť povinne posúdená v komplexnom procese EIA. Z námietky, že právna úprava zákona EIA účinná do 31.12.2014 (za účinnosti ktorej bolo zisťovacie konanie začaté a v súlade s § 65d ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. sa malo podľa nej aj dokončiť) ustanovila, že zisťovacie konanie prebiehalo mimo režimu správneho poriadku, na základe čoho neboli výstupy zákona EIA pre následný povoľovací proces záväzné, nemožno abstrahovať zrozumiteľný právny záver, ktorý by bol spôsobilým podkladom na prieskum napadnutého rozhodnutia. V rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia bola aj námietka, že stavebný úrad podľa § 39 ods. 2 stavebného zákona v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 24/2006 Z.z.) neuviedol informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby takéto informácie obsahuje na str.

1. Napokon nebola dôvodná ani námietka ďalšieho účastníka - OZ Hron pre slobodné rieky, spočívajúca v poukázaní na prehliadnutú existenciu skôr vydaného právoplatného rozhodnutia z roku 1995, z ktorého vyplýva, že obdobný projekt MVE mal byť posudzovaný ohľadom jeho vplyvov na životné prostredie, a ktoré vydaniu nového rozhodnutia zo zisťovacieho konania bránilo. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený predmetom konania vyplýva z rovnakých skutkových okolností veci, čo v danom prípade splnené nebolo, pretože sa posudzoval iný zámer (iná projektová dokumentácia), predložený inými osobami a nepochybne za zmenených okolností životného prostredia (nie je potrebné dokazovať skutočnosť, že od oku 1995 stav životného prostredia na uvedenom úseku nemôže byť totožný) a dokonca išlo o posúdenie podľa iného zákona (v roku 1995 bol účinný zákon č. 127/1994 Z.z.).
2. K námietke žalobcov, že návrh nebol dostatočne preskúmaný z pohľadu starostlivosti o životné prostredie, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania a záväzné stanoviská dotknutých orgánov ochrany prírody nestačia na posúdenie vplyvov stavby MVE Žiar nad Hronom a že posúdením vplyvov sa mal zaoberať aj stavebný úrad správny súd uviedol, že taká námietka bola v tomto konkrétnom prípade nekonkrétna, pretože zo žalôb nevyplývalo aký konkrétny negatívny vplyv na životné prostredie, resp. na ochranu prírody a krajiny nebol v danom prípade posúdený alebo bol posúdený nedostatočne a z akých dôvodov. Žalobca 1 síce namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj čo sa týka opatrení ohľadne starostlivosti o životné prostredie, avšak bez bližšej konkretizácie. Žalobcovia

ž 5 túto námietku rozviedli v bode III. 1.2 správnej žaloby (str. 9 až 13), kde s odkazom na povinnosti vyplývajúce stavebnému úradu z ust. § 37 ods.

§ 39ods.

1 stavebného zákona poukázali na tam vymenované dopady MVE na životné prostredie, ktoré namietali vo svojich podaniach v územnom konaní, tiež poukázali na reakciu stavebného úradu v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý mal za to, že tieto pripomienky boli riešené v postupe podľa zákona č. 24/2006 Z.z., čo považovali za neakceptovateľné, pretože proces EIA sa vôbec neuskutočnil. Námietka absencie „komplexného zistenia“ predpokladaných vplyvov na životné prostredie v procese EIA vzhľadom na obsah predchádzajúceho bodu napadnutého rozsudku dôvodná nebola. V ďalšom bola formulovaná žalobcami tak, že predstavuje len všeobecný nesúhlas s postupom a rozhodnutím stavebného úradu a žalovaného, bez odôvodnenia jej opodstatnenosti, a teda bez identifikácie a zdôvodnenia právnych alebo skutkových záverov žalovaného, v ktorých sa mýlil a tiež bez vlastných právnych argumentov a skutkových tvrdení žalobcov podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, na základe ktorých by mohol správny súd dospieť k odlišným záverom ako žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Všeobecná námietka nestačí a nestačí ani odkaz na predchádzajúce podania, alebo úkony žalobcov v územnom konaní, pretože správny súd je viazaný len žalobnými dôvodmi, resp. žalobnými bodmi obsiahnutými v správnej žalobe. Pre úplnosť je však potrebné doplniť, že žalovaný sa mýli, pokiaľ povinnosť posúdiť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby v územnom konaní predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona a následnú povinnosť určiť podľa § 39 ods. 1, § 39a ods. 2 písm. a/ stavebného zákona podmienky ich zabezpečenia, spája výlučne s posúdením podkladov na základe stanovísk dotknutých orgánov (§ 37 ods. 3, § 39a ods. 2 písm. d/ stavebného zákona). Ak tieto vopred zabezpečené stanoviská nereagujú na všetky otázky, ktorých potreba riešiť v priebehu územného konania vyvstane (napríklad na základe odôvodnených námietok alebo vyjadrení účastníkov konania alebo zainteresovanej verejnosti), na ich zákonné zodpovedanie stavebný úrad v týchto stanoviskách nemá oporu pričom nejde o postup podľa § 140b ods. 5, 6 stavebného zákona. Z toho vyplýva, že je to práve stavebný úrad, ktorý musí takéto situácie posúdiť, pričom spôsob, akým to zabezpečí, je na ňom. Uvedená nedostatočná konkrétnosť sa obdobne týka niektorých ďalších námietok žalobcu 1, napríklad, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami vôbec, resp. v celom rozsahu, že nespĺňa požiadavky podľa § 39, § 39a stavebného zákona, § 3, § 4 ods. 2, § 32 až § 34, § 46 a § 47 správneho poriadku, čl. 2 ods. 2, čl. 20, čl. 44 a 45 Ústavy SR (na str. 3 až 5, ale aj na str. 13 až 15 žaloby), nakoľko z takto formulovaných námietok nemožno zistiť, aký mali mať tieto vytýkané nedostatky konkrétny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody preto neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

1. Z argumentácie správneho súdu ďalej vyplynulo, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
2. Žalobca 1 podľa správneho súdu dôvodne namietal, že žalovaný sa nedostatočne, resp. nesprávne vysporiadal s námietkou negatívneho vplyvu MVE Žiar nad Hronom na už dostavanú MVE Lutila, konkrétne vo vzťahu k jej prevádzkovej hladine a nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom koordinácie stavieb oboch MVE v stavebnom povolení MVE Žiar nad Hronom, resp. v manipulačných poriadkoch MVE. Žalobca 1 tvrdil negatívne vplyvy plánovanej MVE Žiar nad Hronom už v rámci ústneho pojednávania, kde mimo svojho vyjadrenia obsahujúceho tvrdenia ohľadom negatívneho vplyvu MVE Žiar nad Hronom na MVE Lutila a iných početných príloh predložil aj list B.. W. a B.. K.. R. (odborne spôsobilý inžinier a architekt) z 20.01.1998 označený ako „MVE Lutila, upresnenie údajov“, z ktorého vyplynuli údaje týkajúce sa kót výšok hladiny vzdutia vody. K odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca 1 na podporu svojej argumentácie k negatívnemu vplyvu vzdutia hladiny MVE Žiar nad Hronom na prevádzku MVE Lutila predložil list projektanta B.. W. z 13.09.2017 označený ako „Vyjadrenie k prevádzkovej hladine MVE Lutila“, z ktorého v nadväznosti na list z 20.01.1998 vyplynuli závažné závery spočívajúce v konštatovaní projektanta, že prevádzková hladina MVE Lutila bola stanovená v rámci projektu stavby a stavebného povolenia, že pri povoľovaní stavby do užívania sa prevádzkové hladiny už nestanovujú, nakoľko vyplývajú zo stavebného povolenia, resp. jeho príloh, že výškové parametre hladín MVE Lutila, ktoré uviedol, sú nemenné, že MVE Lutila je vybudovaná, že sa musia natrvalo zmeniť parametre hornej vzdutej hladiny pripravovanej MVE Žiar nad Hronom, že v prípade prevádzky MVE Žiar nad Hronom iba na krátky čas na kóte hornej hladiny 245,50 m.n.m., budú spodné časti vývaru a strojovne MVE Lutila zanášané sedimentmi a bahnom, že negatívne dôsledky na MVE Lutila bude mať v zimnom období aj zamŕzajúca vzdutá horná vodná hladina MVE Žiar nad Hronom spôsobená znížením rýchlosti prúdenia vody. V závere vyjadrenia konštatoval, že ak dôjde k postaveniu MVE Žiar nad Hronom s parametrami, aké sú uvedené v žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, tak stavba MVE Lutila nebude môcť slúžiť účelu, ktorý má napĺňať. Z uvedeného bolo zrejmé, že nebol dôvod neprihliadať na tieto námietky s odkazom na § 36 ods.

§ 42ods.

5 stavebného zákona pre zákonné obmedzenia v dôsledku uplatňovanej zásady koncentrácie územného konania, čím sa bránil žalovaný. Naopak, k včas uplatneným odôvodneným námietkam bolo potrebné zaujať zrozumiteľné vecné stanovisko o dôvodoch ich neakceptovania v celom rozsahu alebo ich akceptovať, a v takom prípade primerane procesne reagovať. Stavebný úrad ako aj žalovaný v tejto súvislosti nenáležite (bez ďalšieho) reagovali odkázaním na projektovú dokumentáciu stavby MVE Žiar nad Hronom. Žalovaný argumentoval aj nepredložením dôkazov (čo je v rozpore so obsahom spisu - prílohy k vyjadreniu v rámci ústneho konania a k odvolaniu), nedokončenosťou výstavby MVE Lutila, resp. jej neodbornou výstavbou a nedodržaním termínov (s odkazom na ohliadku, resp. štátny stavebný dohľad, o ktorých v spise nie je zmienka), bez odôvodnenia relevancie týchto záverov. Stavebný úrad v územnom konaní tak bez bližšieho odôvodnenia prijal závery projektanta MVE Žiar nad Hronom (ako odborne spôsobilej osoby, ktorý zodpovedá za to, že jeho autorské názory vyjadrené v projektovej dokumentácii sú v súlade s príslušnými zákonmi, normami a predpismi, v ktorých je vyjadrený verejný záujem) o tom, že jej prevádzka podľa projektovaných technických parametrov nebude negatívne ovplyvňovať MVE Lutila, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že projekt a stanovisko projektanta umiestňovanej stavby sú pre všetkých účastníkov konania, dokonca aj pre stavebný úrad záväzné, alebo majú vlastnosti záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona, ktoré stavebný úrad musí akceptovať a na ktoré musí bez ohľadu na iné stanoviská prihliadať. Tým, že stavebný úrad sa v tejto otázke jednostranne sústredil len na hodnotenie podkladov predložených navrhovateľom (Hydro Company, s.r.o.) nezistil, skutočný stav veci v rozsahu dostatočnom na vydanie územného rozhodnutia, pretože nezohľadnil predostreté odborné podklady a námietky ďalších účastníkov konania (najmä žalobcu 1) a to nielen stanoviská odborne spôsobilých osôb, ale aj ďalšie podklady, ku ktorým sa nijako nevyjadril. V ďalšom konaní bude preto potrebné stavebným úradom zohľadniť všetky včas predložené stanoviská, námietky a podklady predložené účastníkmi konania, prípadne vykonať nimi navrhnuté dôkazy (ak vykonané nebudú ich nevykonanie zdôvodniť) a na základe takto zisteného skutočného stavu veci rozhodnúť o návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby MVE Žiar nad Hronom, s dostatočným a zrozumiteľným odôvodnením územného rozhodnutia.

1. V osobitných podmienkach (bod 4.
2. prvostupňového rozhodnutia), bez toho, aby sa stavebný úrad čo i len vecne vyjadril k odôvodneným námietkam žalobcu 1, ktoré boli podložené taktiež závermi odborne spôsobilej osoby navyše vo vecnej rovine nezlučiteľnými so závermi projektanta MVE Žiar nad Hronom, určil, že v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, t.j. v stavebnom konaní je potrebné zohľadniť a skoordinovať realizáciu stavby MVE Žiar nad Hronom s existujúcou rozostavanou stavbou MVE Lutila (stanovením prevádzkových hladín oboch MVE v manipulačných poriadkoch). Takýto postup stavebného úradu bol nesprávny, pretože neriešil vzniknutý rozpor v názoroch oprávnených odborne spôsobilých osôb v zásadnej otázke, či je možné následne koordinovať prevádzky oboch MVE. Jeho postup tak bol v nesúlade so zásadou rovnosti procesných práv a povinností všetkých účastníkov správneho konania v nadväznosti na ich rovnaké právo a povinnosť navrhovať dôkazy, ktoré hodnotí podľa svojej úvahy správny orgán (§ 4 ods. 1, § 33 a § 34 správneho poriadku), s požiadavkou na riadnom zistení skutočného stavu veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku) a bez vyrovnania sa s námietkami žalobcu 1 (§ 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku). Žalovaný bol podľa § 59 ods. 1, § 60a správneho poriadku povinný nielen dostatočným spôsobom sa vysporiadať s odvolacími dôvodmi účastníkov konania a odstrániť zistené vady prvostupňového konania (viď. predchádzajúce body tohto rozsudku), čo žalovaný neurobil, ale tiež bol rovnako ako stavebný úrad povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na napadnuté rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Na zvládnutie týchto úloh nestačí odkaz na projektovú dokumentáciu stavby hoci aj spracovanú odborne spôsobilou osobou, ktorá však nie je orgánom verejnej správy povinným konať v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) a povinným zabezpečovať verejné záujmy chránené stavebným zákonom (§ 37 až § 39, § 39a, § 126 stavebného zákona), a iným zákonmi (napr. vodný zákon), ako aj chrániť práva fyzických a právnických osôb a postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a použiť na to najvhodnejšie prostriedky a postupy (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 46 správneho poriadku). Napriek tomu, že oprávnená osoba má určitú všeobecnú povinnosť chrániť verejné záujmy, orgánmi verejnej správy (správnymi orgánmi) boli stavebný úrad a žalovaný, iba ktorí boli oprávnení a povinní právne záväzným spôsobom regulovať právne vzťahy subjektov územného konania tak, aby boli zachované všetky uvedené práva a právom chránené záujmy. Pokiaľ stavebný úrad a žalovaný neposkytli právnu ochranu žalobcovi 1, ktorý riadne a včas od stavebného úradu požadoval ochranu svojich práv vzťahujúcich sa k vlastníctvu MVE Lutila, ktorej budúca prevádzka má byť podľa jeho tvrdení stavbou MVE Žiar nad Hronom ohrozená alebo poškodená, pretože na jeho návrhy, vyjadrenia a podklady spôsobom zodpovedajúcim ich obsahu a povahe nereagovali, svoj postup a rozhodnutia zaťažili nezákonnosťou (§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32, § 33, § 34, § 46, § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku). Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe bránil tým, že stavebný úrad nebol oprávnený zasahovať do projekčnej činnosti a nariaďovať iné projekčné riešenia ako boli navrhnuté projektantom, pretože by išlo o neoprávnený zásah do projekčnej činnosti projektanta. Takýto postup nikto nežiadal. Z ust. § 37 ods. 2 stavebného zákona však zreteľne vyplýva, že stavebný úrad posúdi návrh na vydanie územného rozhodnutia z viacerých hľadísk ochrany verejných záujmov, so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, ako aj v súvislosti s ochranou práv fyzických a právnických osôb, ktorých práva by mohli byť stavbou poškodené alebo nepriaznivo dotknuté (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Pokiaľ zistí, že návrh a projektové dokumentácia nie sú v súlade s uvedenými zákonom požadovanými hľadiskami, podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona návrh zamietne.
3. Žalobcovia

ž 5 ďalej namietali, že potom ako prejavili pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu, nemal stavebný úrad právomoc urobiť si vlastný úsudok o otázke, či ide alebo nejde o líniovú stavbu a mal v zmysle § 139 ods. 4 stavebného zákona vec postúpiť na rozhodnutie orgánu štátnej správy príslušnému na povolenie stavby (o povolení vodnej stavby rozhoduje špeciálny stavebný úrad, ktorým je príslušný okresný úrad). Z obsahu vyjadrenia Občianskeho združenia Hereditas HH predloženého už v rámci ústneho pojednávania (bod 7) vyplýva odôvodnená námietka, že nejde o líniovú stavbu s poukázaním na postup podľa § 139 ods. 4 stavebného zákona, pričom takáto námietka bola aj predmetom podaného odvolania. Žalovaný na túto námietku reagoval tým, že nemal pochybnosť o tom, že ide o líniovú stavbu, čo odôvodnil rozsiahlosťou stavby pozostávajúcej z jednotlivých stavebných objektov a neuzavretým (demonštratívnym) výpočtom líniových stavieb podľa § 139 ods. 3 stavebného zákona. Žalovaný a stavebný úrad označené zákonné ustanovenie vyložili príliš zužujúco, pretože pripustili jeho použiteľnosť len v prípade, ak samotný stavebný úrad má pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť. Takáto interpretácia nie je v súlade so znením ust. 139 ods. 4 stavebného zákona ani s účelom zákona, pretože nezaručuje, že o povahe stavby pri rozdielnych názoroch nestranne rozhodne orgán oprávnený na jej povolenie, čo je obzvlášť vypuklé pri stavbách (napríklad vodných), o ktorých umiestnení a povolení rozhodujú rôzne orgány (stavebný úrad rozhoduje o umiestnení stavby, špeciálny stavebný úrad o povolení stavby) na odbornej úrovni zaručujúcej rešpektovanie osobitných zákonov pri výstavbe. Pokiaľ účastník konania alebo aj zainteresovaná verejnosť v územnom konaní odôvodnene spochybní (líniovú) povahu stavby a stavebný úrad takejto námietke nevyhovie, logickým dôsledkom toho je skutočnosť, že rozdielnosťou ich názorov, resp. ich neodstráneným stretom, vzniká o tom pochybnosť, vyriešením ktorej je zo zákona poverený orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad mal vec predložiť na rozhodnutie príslušnému špeciálnemu stavebnému úradu oprávnenému na povoľovanie vodných stavieb, ktorý by vec konečným spôsobom posúdil a uzavrel. Neuplatnením zákonného postupu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).

1. Žalobcovia samotné posúdenie MVE Žiar nad Hronom ako líniovej stavby priamo nenamietali (§ 134 ods. 1 SSP) a ďalší účastník - Združenie domových samospráv vo vyjadrení k žalobe namietal, len že MVE Žiar nad Hronom je vodnou stavbou a preto nejde o líniovú stavbu, na ktorú sa vzťahuje osobitný vodný zákon, pre ktorú stavbu je v stavebnom konaní príslušný špeciálny stavebný úrad štátnej vodnej správy. Z takto formulovanej argumentácie ďalšieho účastníka konania nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by sa povaha vodnej stavby s líniovou stavbou mali vzájomne vylučovať ani iné dôvody nesprávneho právneho posúdenia záveru o líniovej povahe stavby MVE Žiar nad Hronom. Správny súd nie je oprávnený relevantnú právnu argumentáciu poskytovať sám a prisvojovať si tak oprávnenia a povinnosti účastníkov konania, a nie je ani ďalšou inštanciou v konaní oprávnenou nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy. Na základe takto všeobecne formulovanej námietky ďalšieho účastníka konania preto nebolo možné preskúmať zákonnosť právneho posúdenia líniovej stavby MVE Žiar nad Hronom.
2. V nadväznosti na predchádzajúce body napadnutého rozsudku je zrejmé, že nebola dôvodná námietka žalobcu 1 týkajúca sa oznamovania úkonov stavebného úradu a žalovaného a doručovania, nakoľko v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby, ktorej (líniová) povaha žalobami nebola spochybnená, sa uplatňuje postup podľa § 36 ods. 4 a 42 ods. 2 stavebného zákona (oznamovanie úkonov verejnou vyhláškou). Žalobca 1 sa mýli pokiaľ namieta, že rozhodnutie vydané v odvolacom konaní sa neoznamuje spôsobom ustanoveným pre oznamovanie rozhodnutia o umiestnení stavby alebo úkonov, ktoré jeho vydaniu prechádzali a malo sa účastníkom konania doručiť do vlastných rúk. Územné konanie o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby je správnym konaním, ktoré je skončené právoplatným rozhodnutím odvolacieho orgánu o odvolaní (pokiaľ nedôjde k podaniu odvolania právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby). Uvedené správne konanie predstavuje jeden celok, ktorý sa vnútorne člení na štádium prvostupňového konania a štádium druhostupňového konania o odvolaní, pričom však nie je žiadny zákonný dôvod na jednotlivé štádiá konania uplatňovať rozdielny právny režim oznamovania úkonov konajúcich orgánov stavebnej správy. Naopak v rozpore s princípom právnej istoty a legitímneho očakávania by bolo očakávať rozdielny prístup. Akceptovateľný dôvod na prekonanie tohto zaužívaného názoru žalobca 1 v podanej správnej žalobe nepredostrel.
3. Žalobcovia namietali nesúlad napadnutého rozhodnutia s územnými plánom mesta Žiar nad Hronom, ktorý má vyjadrovať problematickú efektívnosť využitia Hydroenergetického potenciálu z dôvodu negácie s MVE Lutila (žalobca 1), resp. s územným plánom Vyššieho územného celku Banskobystrického kraja v znení zmien a doplnkov z roku 2014 (žalobcovia

ž 5), konkrétne so záväznými regulatívmi vyjadrenými v bodoch 3.1.6, 7.2.13 a 7.2.14 umožňujúcimi za priority zachovania vodnej turistiky a podmienok plavby na vodných cestách MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadnení environmentálnych aspektov a iných oprávnených záujmov v území, a MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné organizmy. Stavebný úrad k týmto námietkam uplatneným v rámci územného konania uviedol, že stavba je uvedená v dokumente „Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030“ schváleného uznesením vlády č. 12 z 11.01.2017 (AKHEP) a súčasťou projektovej dokumentácie MVE je aj opatrenie pre zachovanie splavnosti (výstavba športového priepustu - vodáckeho sklzu). Ďalej argumentoval, že stavba je umiestnená na zregulovanom úseku rieky Hron s umelými brehmi - existujúca vodohospodárska stavba a návrh rybovodu je v súlade