Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžrk/4/2019 Identifikačné číslo spisu: 3015200525 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 9ods.

4 označeného zákona (§ 9 Prerokovanie námietok). 48. V etape schválenia projektu pozemkových úprav postupom podľa § 10 a § 14 zákona č. 64/1997 Z.z. príslušný správny orgán v súčinnosti s účastníkmi konania zabezpečuje podklady pre spracovanie projektu, súčasťou ktorého sú poklady pre určenie náhrady za pozemky v záhradkovej osade. Po schválení projektu Obvodný pozemkový úrad nariadi rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky v samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Geometrický plán spolu s rozhodnutím, ktorým sa schváli vykonanie projektu (§ 16 ods. 1) je verejnou listinou, na základe ktorej sa vykonávajú zmeny v katastri nehnuteľností. Vykonanie projektu sa nenariaďuje, ak sa náhrada poskytuje len v peniazoch a v konaní nebol určený samostatný obvod náhradných pozemkov (§ 15 ods. 2, 3). Vykonanie projektu Obvodný pozemkových úrad schváli rozhodnutím. V rozhodnutí podľa § 15 ods. 1 Obvodný pozemkový úrad -

1. a)určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na poskytnutie náhrady v peniazoch vlastníkom uvedených v § 12 ods. 1 písm. a/ v bode 4/ a 5/ bode;
2. b)uvedie pozemky a podiely, ktorých užívatelia nezaplatili v určenej lehote (§ 12 ods. 1 písm. a/ tretí bod) náhradu a hodnotu podielu (§ 16 ods. 1, 2). Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo pozemkov v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov. Pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade podľa ods. 1 katastrálny úrad zapíše do katastra nehnuteľností aj povinnosť užívateľa zachovať doterajší spôsob užívania pozemku v zriadenej náhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom využití (§ 17 ods.

2). Uvedenou etapou sa konanie o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom zriadených v záhradkových osadách končí, právoplatným schválením vykonania projektu. Na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v prípade Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, o sťažnosti č. 74258/01, v ktorom rozhodol rozsudkom dňa 27.11.2007, došlo následne k novele záhradkového zákona, ako aj zákona č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Účelom novely záhradkového zákona bolo, v rámci výkonu uvedeného rozsudku ESĽP, vo vnútroštátnej úrovni vykonať všeobecné opatrenia, ktoré spočívajú v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite a ďalej odstrániť všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom vyskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Nová právna úprava mení spôsob určovania výšky aj ročného nájomného za užívanie pozemkov, a tiež spôsob určovania výšky peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade. Okrem toho definuje aj charakter náhradného pozemku za pozemok zriadený v záhradkovej osade. Novela záhradkového zákona v právnej norme ust. § 18b ods. 2 stanovuje, že účastník konania, o ktorého právach bolo právoplatne rozhodnuté schválením vykonania projektu pozemkových úprav do 31.03.2011, má právo na finančnú náhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajúcej rozdielu náhrady v peniazoch podľa tohto zákona a náhrady v peniazoch účastníkovi v poskytnutej, ak o poskytnutie finančnej náhrady požiada do 31.12.2011 na Obvodnom pozemkovom úrade, ktorý schválil vykonanie projektu pozemkových úprav, inak toto právo zaniká.

1. Kasačný súd konštatuje, že predmetom prieskumu boli rozhodnutia vydané v etape prerokovania námietok upravenej v §
2. Samotné schválenie projektu pozemkových úprav, ktoré v sebe subsumuje aj konanie o náhradných pozemkoch alebo poskytnutie náhrady v peniazoch je upravené v § 10 Schválenie projektu pozemkových úprav, čo znamená, že v tomto štádiu konania a v rozhodovaní podľa § 10 sa bude rozhodovať aj o náhradných pozemkoch, resp. o výške peňažnej náhrady za pozemky vlastníkov záhradkárskej osady. Ako súd konštatoval vyššie a potvrdzuje to aj súčasná judikatúra. Zákon č. 64/1997 Z.z. za účelom zabezpečenia, aby vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkových osadách dostali za tieto pozemky náhradu, ktorá zodpovedá trhovej cene ku dňu prevodu stanovil, že výška náhrady sa určuje na základe znaleckého posudku vykonávaného podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorej úprava je obsiahnutá v § 8 ods. 1 v spojení s § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. To znamená, hodnota náhradných pozemkov alebo náhradných peňazí bude určovaná až v postupe podľa § 10 podľa uvedených kritérií.
3. Čo sa týka ocenenia pozemkov v záhradkárskych osadách, ktoré bolo obligatórnou náležitosťou postupu podľa § 8 ods. 2 v spojení s § 9 zákona č. 64/1997 Z.z. je taktiež vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je súčasťou registra pôvodného stavu, ktorý určuje výšku náhrady za pozemok zriadený v záhradkárskej osade v peniazoch podľa osobitného predpisu. Takýto posudok bol správnym orgánom predložený a je súčasťou administratívneho spisu, jedná sa o znalecký posudok č. 25/2015 znalca U.. Ľ. B., ktorého podkladom bol geometrický plán č. 60/2010 zo dňa 24.05.2010, overený pod č. 150/2010 zo dňa 14.06.2010 Správou katastra Partizánske, ktorý ohodnocoval časti pôvodných parciel, z ktorých boli vytvorené podľa registra parcely E, ktoré boli súčasťou doručeného výpisu z registra pôvodného stavu, doručovaného aj žalobkyni. Znalecký posudok ohodnocoval pozemky časti pôvodných parciel, resp. celú pôvodnú parcelu pri súčasnom právnom stave, teda aj pôvodnú parcelu ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku p.č. 4189/
4. Ohodnotenie vykonal ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku 15.08.2012, a to postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004, pri aplikovaní prípustnej metódy, ktorou je metóda polohovej diferenciácie.
5. Tak ako konštatoval kasačný súd vyššie, závery ohodnotenia pozemkov žalobkyňa síce napadla tvrdením, že existuje znalecký posudok, ktorého závery sú odlišné, avšak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu, takýto znalecký posudok nepredložila tak, aby sa mohli s jeho obsahom oboznámiť správne orgány alebo boli súčasťou súdneho prieskumu, preto nie je možné konštatovať, že by hodnoverným spôsobom, okrem tvrdenia, že nesúhlasí so záverom znalca a stanovenou hodnotou pozemkov, žalobkyňa v správnom konaní závery znalca, obsiahnuté v znaleckom posudku reálne spochybnila, a teda aj reálne spochybnila všeobecnú hodnotu posudzovaných pozemkov. Znalecký posudok bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou a aplikoval pri stanovení všeobecnej hodnoty ohodnocovaných pozemkov účinnú právnu normu - vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom pri určovaní hodnoty majetku postupoval metódu polohovej diferenciácie, ktorá sa bežne aplikuje v obdobných prípadoch, aj v postupe ohodnocovania pozemkov podľa zákona č. 64/1997 Z.z. Kasačný súd poukazuje na znenie ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a konštatuje, že nie je možné pri určení všeobecnej hodnoty pozemku porovnávať pozemky s rôznym účelom využitia, tak ako sa možno domnieva žalobkyňa, teda porovnávacím kritériom môžu byť iba porovnateľné pozemky, ktoré sa využívajú rovnakým spôsobom. Účel využitia pozemkov je, podľa názoru kasačného súdu, podstatným faktorom pre určenie jeho ceny. Keďže v správnom konaní žalobkyňa relevantne nespochybnila znalecký posudok, a teda spôsob, metódu a závery v znaleckom posudku, ktoré oceňovali pôvodné pozemky a novovytvorené, ktoré boli a sú súčasťou posudzovanej záhradkovej osady, a ani kasačný súd nezistil, že by predložený znalecký posudok nebol relevantným podkladom pre vydanie rozhodnutí žalovaného postupom podľa § 9 ods.

§ 9ods.

4 zákona č. 64/1997 Z.z. vo vzťahu k žalobkyni.

1. Podľa názoru kasačného súdu, až v nasledujúcich etapách pozemkových úprav a postupom podľa ust. § 10 a nasl. zákona č. 64/1997 Z.z. sa opätovne rieši otázka hodnoty náhradných pozemkov alebo náhradných peňazí a je potrebné v tomto štádiu konania opätovne oceniť pôvodné nehnuteľnosti a náhradné nehnuteľnosti postupom podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., a to aj metódou polohovateľnej diferenciácie, ku dňu prevodu, ktorý nastáva v súlade s ust. § 17 zákona č. 64/1997 Z.z., kedy sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkárskej osady a samostatnom obvode náhradných pozemkov. Tento aspekt nového ohodnotenia je určujúci pre stanovenie výšky náhrady v peniazoch, ohodnotenia pôvodných pozemkov v samostatnom obvode záhradkárskej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.
2. K sťažnostnému bodu žalobkyne, v ktorom namietala okruh účastníkov, a to existenciu spoluvlastníckeho podielu U. Y., na pôvodnej parcele č. XXXX/XX, kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správne orgány ako aj správny súd konal s uvedenou osobou U. Y., tak postupoval v súlade so znením zákona č. 64/1997 Z. z. (§ 6), keď okruh účastníkov správneho konania stanovil správny orgán správne, keď konal aj s osobou, U. Y., čo je zrejmé aj z doručovania rozhodnutia žalovaného tejto osobe a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia žalovaného, vydaného podľa § 9 ods. 4 zákona č. XX/XXXX Z.z., teda rozhodnutia žalovaného z 28.05.2015, pod č. OU-TN-OOP4-2015/016517-007 Kov a prvostupňového správneho rozhodnutia zo dňa 16.02.2015, pod č. OU-PD-PLO-2015/0791-
3. Keďže správne orgány s touto osobou konali, postupoval správny súd v súlade so zákonom, keď z okruhu účastníkov správneho konania, ktorý určil správny orgán, vychádzal a aj so všetkými účastníkmi správneho konania, s ktorými konal správny orgán, konal aj správny súd, s poukazom na § 32 ods. 3 písm. a/ a nasl. SSP, preto táto námietka žalobkyne o nesprávnosti okruhu účastníkov súdneho prieskumu pred správnym súdom nie je dôvodná a nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného
5. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačné námietky nespochybňujú vecnú správnosť kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, aplikujúc § 461 SSP.
6. Žalobkyňa nemala v kasačnom konaní úspech, nevzniká jej právo na náhradu trov kasačného konania s poukazom na § 467 ods.

§ 167ods.

1 SSP a contrario, pričom neboli preukázané dôvody, na základe ktorých by náhradu trov kasačného konania kasačný súd priznal žalovanému a účastníkom konania s poukazom na § 168 a § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.