Obsah (8)

§ 70§ 212§ 492§ 250l§ 250k§ 246c§ 137§ 151

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/4/2019 Identifikačné číslo spisu: 1012201803 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zrušil rozhodnutie odporkyne zo 06. februára 2012, Číslo: XXX XXX XXXX a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa

§ 70ods.

1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od

1. augusta 2011 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 568,10 eur mesačne s tým, že počnúc
2. januárom 2012 bola táto suma zvýšená na sumu 586,90 eur mesačne. O trovách konaniach rozhodol krajský súd s prihliadnutím na § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP a v súlade s § 250k OSP, a to tak, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, a to ani procesne úspešnému navrhovateľovi, ktorý si v konaní nevyčíslil žiadne trovy konania v zmysle ustanovenia § 137 OSP. II. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal najvyšší súd priznať náhradu trov konania vo výške 3.746,75 eur. V odvolaní navrhovateľ poukázal na neadekvátne dlhú dobu sporu, a to viac ako 6 rokov.

navrhovateľa je nevyhnutné brať na zreteľ, že po celú dobu vzhľadom na dĺžku konania musel čeliť a znášať viaceré negatívne okolnosti, ktoré mali negatívny vplyv na jeho integritu. V zmysle § 137 OSP je potrebné do trov konania zahrnúť aj trovy konania, ktoré vyplývajú s navrhovateľom predloženého dôkazu súvisiaceho s porušeniu zákona č. 211/2000 Z.z. K odvolaniu vo forme prílohy doložil vyčíslenie trov konania obsahujúce výdavky navrhovateľa vo výške 1.938,00 eur, trovy dôkazov vo výške 1.733,75 eur a odmena notára a trovy za úkony vo výške 75,00 eur, celkovo 3.746,75 eur. III. Odvolanie navrhovateľa bolo zaslané odporkyni dňa 05. februára 2019 na vedomie. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací [§ 10 ods. 2 OSP a § 492 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“)], prejednal vec

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 1,2 SSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

§ 492ods.

1 SSP, konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 492ods.

2 SSP, odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval

OSP.

§ 250lods.

2 veta prvá OSP

§ 250kods.

1 veta prvá OSP

§ 246cods.

1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 137

OSP

§ 151ods.

1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V správnom súdnictve má navrhovateľ v zmysle § 250k ods. 1 OSP O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Pre účastníka, ktorý sa o svoje procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 OSP Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že navrhovateľ na pojednávaní dňa

1. novembra 2018, t. j. na pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie krajského súdu, na otázku krajského súdu či si uplatňuje trovy konania uviedol, že si trovy konania uplatňuje a na následnú otázku krajského súdu z čoho pozostávajú trovy konania uviedol, že vo viacerých podaniach sú uvedené vzniknuté trovy konania a nároky, s ktorými súvisí vznik týchto trov. Náhradu trov konania si navrhovateľ na predmetnom pojednávaní nevyčíslil. Krajský súd na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým jeho druhým výrokom rozhodol, cit.: „Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva“. V písomných dôvodoch tohto rozsudku, vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedol, že žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, a to ani procesne úspešnému navrhovateľovi, keďže tento si v konaní nevyčíslil žiadne trovy konania v zmysle ustanovenia § 137 OSP. V zmysle § 151 ods. 1 OSP Najvyšší súd má za to, že krajský súd postupoval nesprávne, keď aj napriek tomu, že procesne úspešný navrhovateľ na pojednávaní dňa
2. novembra 2018 uviedol, že si trovy konania uplatňuje, krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým okrem iného vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva, pričom v následnom písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ si trovy konania nevyčíslil. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení mal navrhovateľ v konaní pred súdom úspech, z čoho mu vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Nakoľko navrhovateľ na predmetnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania, mal možnosť trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku krajským súdom, nakoľko aj stručná požiadavka navrhovateľa na predmetnom pojednávaní, že si trovy konania uplatňuje predstavovala relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Preto mal krajský súd buď nepriznanie trov konania navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi konania riadne odôvodniť, a nie s poukazom na ich nevyčíslenie, keď navrhovateľ tieto nevyčíslil vzhľadom na vyhlásenie rozhodnutia o nepriznaní trov konania, alebo mal vyhlásiť prisudzujúci výrok o trovách konania a následne v prípade nevyčíslenia trov konania navrhovateľom, respektíve v prípade, ak by trovy konania nemal za preukázané, mal v písomnom vyhotovení rozsudku uviesť výrok o nepriznaní trov konania V preskúmavanej veci došlo

názoru najvyššieho súdu uvedeným postupom krajského súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, teda účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.