← Slovensko

sociálne poistenie

Obsah (5)§ 13§ 9§ 10§ 6§ 18

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Nds/13/2020 Identifikačné číslo spisu: 1018200600 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v Správnom súdnom poriadku, citujúc právnu úpravu § 6 ods. 1, 2 písm. c/, § 9 ods. 1, 2, § 18 ods. 3 a § 97 konštatoval, že v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 SSP a na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

  1. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ani miesto podnikania a na území Slovenska sa ani nezdržuje a samotné sídlo zamestnávateľa žalobcu na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Nesúhlasil s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu určenia miestnej príslušnosti súdu v preskúmavanej veci.
  2. Krajský súd v Žiline konštatoval, že miestnu príslušnosť nie je možné určiť ani

§ 13ods.

1 SSP, keď

tohto ustanovenia sa miestna príslušnosť určuje len v prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak. SSP práve v ustanovení § 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods. 1. Výklad prezentovaný Krajským súdom v Bratislave považoval za odporujúci účelu právnej normy § 9 ods. 2 SSP. Krajský súd v Žiline záverom zdôraznil, že

ust. § 13 ods. 1 SSP sa určuje miestna príslušnosť len v tých prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak, ide o ustanovenie miestnej príslušnosti ako lex generalis. SSP práve v ust. § 13 ods. 3 stanovuje iné podmienky na určenie miestnej príslušnosti, ako sú zakotvené v § 13 ods.

  1. Úprava § 13 ods. 3 je teda výnimkou zo všeobecnej miestnej príslušnosti (lex specialis). V právnej teórii je označená ako výlučná príslušnosť, čo znamená, že od začiatku neprichádza do úvahy všeobecná miestna príslušnosť a výlučná príslušnosť sa použije namiesto nej. V danej súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súd SR v obdobných veciach sp. zn. 5Nds/5/2018 z 28.06.2018, 5Nds/6/2018 z 28.06.2018, 5Nds/8/2018 z 27.09.2018, 2Nds/6/2018 z 25.07.2018, 2Nds/7/2018 z 27.09.2018 a 5Nds/13/2018 z 20.8.
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP), po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že v danom prípade bola vec Krajskému súdu v Žiline postúpená správne a na konanie a rozhodnutie danej veci je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
  3. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobkyňa žalobou, podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa
  4. apríla 2018 sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16427-4/2018-BA zo dňa 09.02.2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a jej zamestnávateľa MANION, s.r.o. a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni pobočka Čadca č.: 44424-1/2014-CA z 03.09.2014, žiadajúc rozhodnutie žalovanej a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovni pobočka Čadca zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa je fyzickou osobou, občanom V. s trvalým pobytom v V. a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká. 8.

§ 9ods.

2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť

§ 10až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

9.

§ 13ods.

1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť

odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci

osobitného predpisu, v konaniach

§ 6ods.

2 písm.

  1. c)a
  2. d)a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania

§ 6ods.

2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd

odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. 10.

§ 18ods.

2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 11.

§ 18ods.

3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

  1. Z obsahu predloženého spisu krajského súdu je zrejmé, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, na území Slovenskej republiky nepodniká a ani sa tu nezdržuje.
  2. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne, potrebné považovať sídlo jej pobočky. Citované ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky nemá adresu trvalého pobytu, na území Slovenskej republiky nepodniká a ani sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a právna úprava § 13 ods. 3 SSP stanoví miestnu príslušnosť v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c/ SSP) za predpokladu, že v obvode krajského súdu má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje a súčasne v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť

§ 10až 13 SSP.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
  2. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie v danej veci.
  3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
  4. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 :
  5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.