Obsah (14)

§ 191§ 84§ 46§ 129§ 167§ 98§ 116§ 455§ 2§ 6§ 9a§ 44§ 4§ 462

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžsk/79/2019 Identifikačné číslo spisu: 5018200368 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 191ods.

1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

§ 84ods.

4 písm. a/ zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) posúdilo odvolanie proti rozhodnutiu odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ zo dňa 15. marca 2017, ktorým sa žalobkyni (D. K.)

§ 46písm.

b/ v súlade s § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. nepriznal vdovský výsluhový dôchodok odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil . 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 46, § 50 ods. 1, 2, 3, 4, 5, a § 129 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe

Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. 4. Krajský súd mal za preukázané, že nárok na vdovský výsluhový dôchodok žalobkyňa odôvodňovala splnením zákonných podmienok uvedených v § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. a

§ 46písm.

b/ uvedeného zákona, pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone služby a v tom čase sa starala o ich nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky jej s poukazom na § 50 ods. 1,2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. trvalo aj po uplynutí jedného roka. Podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu spĺňa

§ 46písm.

b/ s poukazom na §50 ods. 1, ods. 2 písm. g/ zákona č. 328/2002 Z.z., pretože jej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu (

1. augusta 1997 poznámka kasačného súdu). Tvrdila, že nemôže byť na ujmu jej práv ani to, že Železničná polícia nemala v čase rozhodovania o vdovskom dôchodku zriadený vlastný orgán sociálneho zabezpečenia, preto sa na ňu vzťahuje aj ustanovenie § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
2. Krajský súd vyhodnotil správnu žalobu za dôvodnú. V podrobnostiach poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/226/2016 zo dňa
3. novembra 2018, v ktorom bol vyslovený právny názor , že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom za nesprávny považoval krajský súd záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že príslušník Železničnej polície SR sa považuje za policajta až s účinnosťou zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Krajský súd však nemal dôvod odchýliť sa od vysloveného právneho názoru v označenom rozsudku, nakoľko sa nezmenili skutkové okolnosti posudzovanej veci. Splnenie podmienok pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku bolo potrebné posúdiť v intenciách § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu
4. júl 2002 z dôvodu, že nárok žalobkyne na vdovský dôchodok trval. Z dôvodu, že k rozhodnej skutočnosti, teda k úmrtiu manžela žalobkyne, došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z., žalobkyňa nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský dôchodok

§ 46písm.

b/ zákona č. 328/2002 Z.z. ako „nového“ nároku. Vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu možno uvažovať o transformácii nároku

§ 129ods.

3 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 40 a § 50 uvedeného zákona. 6. O trovách konania krajský súd rozhodol

§ 167ods.

1 SSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému práv na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

1. Opravným uznesením č.k. 29Sa/35/2018-138 zo dňa
2. mája 2019 opravil zrejmé nesprávnosti v písaní rozsudku sp.zn. 29Sa/35/2018 zo dňa
3. apríla
6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok žiadal zrušiť vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
7. V dôvodoch kasačnej sťažnosti podrobne poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, že manžel žalobkyne P. K., L.. XX. C. XXXX zomrel následkom úrazu utrpeného pri výkone zamestnania dňa X. S. XXXX. V čase úmrtia bol príslušníkom Železničnej polície Slovenskej republiky. Sociálne zabezepenie pozostalých po príslušníkoch Železnicnej polície v čase úmrtia zomrelého bolo upravené ustanoveniami zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezepčení. Vdovský dôchodok bol žalobkyni priznaný rozhodnutím Sociálnej posiťovne, ústredie, číslo XXXXXXXXXX zo dňa
8. októbra
9. Nárok na výplatu vdovského dôchodku trval do
10. apríla 2016, kedy Sociálna poisťovňa, ústredie výplatu vdovského dôchodku zastavila rozhodnutím zo dňa
11. marca
12. To znamená, že vdovský dôchodok zostal žalobkyni naďalej zachovaný. Zastavenie výplaty vdovského dôchodku neznamená aj zánik nároku na túto dávku dôchodkového zabezpečenia. Po splnení niektorej z podmienok stanovených v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa výplata tejto dôchodkovej dávky opätovne obnoví. Na základe zisteného skutkového stavu bola žiadosť žalobkyne o priznanie vdovského výsluhového dôchodku

§ 46písm.

b/ zákona č. 328/2002 Zb. zamietnutá. 10. Dôchodkové nároky príslušníkov Železničnej polície sa posudzovali

II. časti zákona č. 100/1988 Zb. Vecná príslušnosť na konanie a rozhodovanie o dôchodkových nárokoch žalobkyne bola a je daná iba Sociálnej poisťovni, ústredie. Skutočnosť, že žalobkyni bola

§ 98zákona č.

410/1991 Zb. priznaná pozostalostná renta, nemá žiadny vplyv na vecnú príslušnosť v konaní o pozostalostných dávkach dôchodkového zabezpečenia

ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 116 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.

ktorého o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142. Vzhľadom na skutočnosť, že zomrelý manžel žalobkyne nebol ani vojakom z povolania a nebol ani príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, prípadne príslušníkom policajného zboru uvedeného v § 177 zákona č. 100/1988 Zb., vecná príslušnosť

V. časti zákona č. 100/1988 Zb. na konanie a rozhodnutie o pozostalostných dávkach bola a je naďalej

§ 116ods.

2 zákona č. 100/1988 Zb. vecne príslušná rohodovať len Sociálna posiťovňa. Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, pod ktorého bola začlenená Železničná polícia po svojom zriadení, nemalo určenú vecnú príslušnosť na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach

V. časti zákona č. 100/1988 Zb.

1. Zákonom č. 73/1998 Z.z. s účinnosťou od
2. apríla 1998 bol zrušený zákon č. 410/1991 Zb, pričom

zákona č. 410/1991 Zb. sa dávka výsluhového zabezpečenia, tzn. prídavok k vdovskému dôchodku v čase účinnosti zákona č. 410/1991 Zb. nepriznávala vzľadom na to, že tento zákon takúto dávku ani nedefinoval. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ku ktorým bol zároveň priznaný útvarom sociálneho zabezpečenia prídavok k vdovskému dôchodku

zákona č. 73/1998 Zb. Z dôvodu, že žalobkyni nebol priznaný prídavok k vdovskému dôchodku

zákona č. 73/1998 Z.z. neexistoval ani právny dôvod na preskúmanie vdovského dôchodku žalobkyne

§ 129ods.

3 zákona č. 328/2002 Z.z.

2. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti trvala na správnosti rozsudku krajského súdu. Kasačnú sťažnosť navrhla zamietnúť a priznať náhradu trov kasačného konania.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania

§ 455SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

14.

§ 2ods.

1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15.

§ 2ods.

2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16.

§ 6ods.

1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17.

§ 6ods.

2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného o nepriznaní vdovského výsluhového dôchodku a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie transformácie vdovského dôchodku žalobkyne

§ 129ods.

3 zákona č. 328/2002 Z.z. 19.

článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 20.

článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 21. Z citovaného článku 152 ods. 4 Ústav SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva Európskej únie. 22.

článku 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nerzušiteľné. 23.

článku 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 24. Krajský súd v odôvodnení rozsudku s odkazom na § 129 zákona č. 328/2002 Z.z. poukázal na zámer zákonodarcu, ktorý bol prejavený v dôvodovej správe, osvetľujúceho dôvody novej právnej úpravy vo vzťahu k uvedenému zákonnému ustanoveniu. Tiež uvádza, že nevyplýva, že by určité „doterajšie“ dávky plynúce zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktoré vznikli za pôvodnej právnej úpravy a ich nárok ku dňu účinnosti zákona č. 28/2002 Z.z. trvá, by mali byť z transformácie vyňaté. Krajský súd považoval za rozhodujúce posúdenie, cit.: „(...) z gramatického výkladu citovaného § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. neplynie nad všetku rozumovú pochybnosť, že predmetom transformácie nie sú tie vdovské dôchodky, na výplatu ktorých je príslušná Sociálna poisťovňa, na ktoré nárok vznikol

právnych predpisov účinných do 30.06.2002, ktoré neboli priznané spolu s príplatkom k vdovskému dôchodku. Pokiaľ žalovaný dôvodí potrebu posudzovať

§ 129ods.

3 citovaného zákona len tie vdovské dôchodky, ku ktorým bol súčasne priznaný aj prídavok k vdovskému dôchodku a uvedenú potrebu zdôvodňuje poukazom na odkaz na poznámku pod čiarou k § 129 ods. 3 zákona, správny súd uvádza, že odkaz j uvedenému zákonnému ustanoveniu na poznámku pod čiarou nie je súčasťou normatívneho text zákona. Naviac v danom prípade ide len o príkladný výpočet zákonov, na ktorý sa uvedený odkaz vzťahuje“. Krajský súd v spojení s vyššie uvedeným dospel k záveru, že niet legitímneho dôvodu vylúčiť vdovský dôchodok žalobkyne, na ktorý je vznikol nárok

právnej úpravy účinnej do 01.07.2008

zákona č. 100/1988 Zb. a jej nárok trval k 01.07.2008 z prieskumu správneho orgánu z hľadiska splnenia podmienok, ktoré má na mysli ust. § 46 až 53 a § 57 zákona č. 328/2002 Z.z.

1. Na úvod najvyšší súd uvádza, že právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón sedem výkladových kritérií, a to 1/ jazykovo-gramatický výklad, 2/ historický výklad, 3/ systematický výklad, 4/ teleologický výklad, 5/ výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom, 6/ výklad na základe konformity s ústavou a 7/ výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“ (EconomicAnalysis of Law). V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. ... jazykový, systematický, historický, teleologický, aj porovnávací výklad má spoločný menovateľ vo formách logickej argumentácie. Základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck,
2. s. 131, 133). V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že teleologický výklad (e rationelegis), teda výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy (skúmajúci teda úmysel zákonodarcu a účel rozoberanej právnej normy) prichádza do úvahy tam, kde cit.: „(...) zklamoujiné výklady v pořadí gramatický, logický, systematický a historický.“ (Kubů, L., Hungr, P., Osina, P. Teorie práva. Praha: Linde,
3. s. 123). Rovnako aj

rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z

1. marca 2009, č.k. 4As/1/2008-220 cit.: „Jazykový výklad - jakkoli je pro právn íinterpretaci naprosto nezbytný (conditiosinequanon) - je pouze jednou z více metod, které má interpret právního textu k dispozici. Vzbuzuje-li výsledek jazykové interpretace pochybnosti, je třeba, aby byl přezkoušen jinými výkladovými metodami a v jejich světle potvrzen jako správný a vystihující smysl práva, resp. přirozené chápání spravedlnosti (commonsense), nebo zavržen jako chybný, tomuto smyslu se příčící.“ Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je teda nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. O to viac uvedené platí v prípade úplne jasného a jednoznačného vyjadrenia právnej normy. Pri výklade právnej normy sa musí rešpektovať zjavný a presný význam tých výrazov, ktoré ho jednoznačne bez potreby ich ďalšieho výkladu alebo doplnenia majú a definujú. Treba však zdôrazniť, že tak ako je rizikový príliš formalistický a reštriktívny výklad, rovnako aj extenzívny výklad právnych noriem prináša so sebou značné riziká, nakoľko by mohol byť zárodkom zneužitia práva. Slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky cit.: „Extenzívny výklad právnych noriem možno uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy, ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť“ (PL. ÚS 9/04).
2. Vo svetle vyššie uvedenom najvyšší súd uvádza, že Zbor ochrany železníc bol zriadený dňom
3. januára 1975

§ 9azákona č.

51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.

§ 44ods.

1 zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, ktorý nadobudol účinnosť dňom 29. mája 1992, Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený

doterajších predpisov, sa považuje dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú políciu. Železničná polícia Slovenskej republiky bola zriadená zákonom č. 61/1993 Z.z. Nebohý manžel žalobkyne P. K. bol v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od

1. mája 1992, od
2. marca 1993 bol policajtom Železničnej polície Slovenskej republiky) až do
3. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície.
4. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku. V danej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa
5. augusta 1997, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1980 Zb. Nárok na vdovský dôchodok žalobkyne vznikol

§ 46ods.

1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O zastavení výplata vdovského dôchodku od

1. apríla 2016 bolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, ústredie z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna žalobkyne P. K. nar. XX. C. XXXX.
2. Zastavenie výplaty vdovského dôchodku neznamená súčasne aj zánik nároku na túto dávku dôchodkového zabezpečenia. Po splnení niektorej z podmienok uvedených v ustanovení § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa výplata tejto dôchodkovej dávky opätovne obnoví. 29.

§ 4ods.

2 zákona č. 61/1993 Z.z. služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento zákon v ust. § 117 až § 122 upravoval výsluhové zabezpečenie policajtov po tom, ako skončili služobný pomer. V ustanovení § 123 upravoval nároky pozostalých po policajtovi a to dávku úmrtné. Nároky pozostalých na dôchodkové dávky po policajtovi, ktorého služobný pomer skončil počas trvania služobného pomeru v dôsledku úmrtia, upravovali výlučne ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. 30. Rozhodnou skutočnosťou v súvislosti s určením vecnej príslušnosti správneho orgánu, ktorý bol o pozostalostnej dávke v danom prípade vdovského výsluhového dôchodku rozhodnúť

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bolo zistenie, či sa nárok na dôchodkovú dávku, na ktorú by mal poistenej nárok v čase smrti posudzoval

II. alebo V. časti zákona č. 100/1988 Zb. Z tejto dávky sa následne vypočítava dávka pozostalostná - vdovský a sirotský dôchodok. Dôchodkové dávky príslušníkov Železničnej polície sa posudzovali

II. časti zákona č. 100/1988 Zb. Príslušníci Železničnej polície neboli považovaní v zmysle § 129 a ani v zmysle § 177 zákona č. 100/1988 Zb. za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania. Na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach preto bola oprávnená Sociálna poisťovňa, ústredie.

1. Zo spisov vyplynulo, že Žiadosť vdovský výsluhový dôchodok bola Ministerstvu vnútra SR doručená až dňa
2. novembra
3. O priznanie vdovského výsluhového dôchodku žiadateľa žiadala po zomretom manželovi P. K., ktorý zomrel následkom úrazu utrpeného pri výkone zamestnania dňa X. S. XXXX. 32.

§ 129ods.

3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 1. septembra 2002, vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku na ktoré vznikol nárok

doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské dôchodky

§ 46, 50, 51, 52, 53 a 57.

Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú sa za vdovecké výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky

tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Vdovský dôchodok by sa žalobkyni preskúmal z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok

§ 46zákona č.

328/2002 Z.z. len v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., tzn. ku dňu

1. júl 2002 vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Vdovský dôchodok priznaný a vyplácaný žalobkyni Sociálnou poisťovňou, ústredie tak ako to správne žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že nespĺňal základné podmienky transformácie zakotvené v ustanovení § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.
2. Kasačný súd vyhodnotil za nesprávny právny názor krajského súdu, že

§ 129ods.

3 zákona č. 328/2002 Z.z. mal žalovaný posúdiť splnenie podmienok na transformáciu vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne do osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyni nebol vdovský dôchodok priznaný spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to vyžaduje predmetné zákonné ustanovenie. Prídavok k vdovskému dôchodku zákon č. 100/1988 Zb.,

ktorého žalobkyňa uplatnila po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok, nepoznal. Prídavok k vdovskému dôchodku, ktorý bol upravený zákonom č. 73/1998 Zb. (účinnosť nadobudol dňa

1. apríla 1998, t.j. takmer rok po smrti manžela žalobkyne) priznával príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva aj v prípade, že vdovský dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie.
2. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 462ods.

1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

1. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu vo svetle najvyšším súdom konštatovaných záverov a vo veci opätovne rozhodnúť.
2. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
3. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.