Obsah (6)

§ 172§ 380§ 80§ 386§ 388§ 71

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/14/2020 Identifikačné číslo spisu: 5819010093 Dátum vydania rozhodnutia: 21.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 172ods.

1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T/24/2019, o dovolaní obvineného K.. Y. F. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z

1. augusta 2019, sp. zn. 1To/64/2019, na neverejnom zasadnutí konanom
2. mája 2020 v Bratislave o väzbe obvineného, takto rozhodol:

§ 380ods.

2 Trestného poriadku a z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku obvineného K.. Y. F., nar. XX. novembra XXXX v H. V., trvale bytom Y. č. XXX, okres W., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina, berie do väzby . Lehota väzby obvineného začína plynúť od vyhlásenia tohto rozhodnutia, teda od 21. mája 2020 od 10,10 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina.

§ 80ods.

1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzbu obvineného n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odôvodnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací,na podklade dovolania obvineného rozsudkom z

1. mája 2020, sp. zn. 5 Tdo 14/2020 vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
2. augusta 2019, sp. zn. 1To/64/2019, bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3, § 322 ods. 3, § 37 ods. 1 písm. c), § 119 ods. 2, § 258 ods. 4 Trestného poriadku a § 125 ods. 1, § 172 ods. 2 písm. e) Trestného zákona v neprospech obvineného K.. Y. F..

§ 386ods.

2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Žiline z

1. augusta 2019, sp. zn. 1To/64/2019, zrušil. Zrušil aj rozsudok Okresného súdu Námestovo z
2. júna 2019, sp. zn. 6T 24/2019, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 388ods.

1 Trestného poriadku Okresnému súdu Námestovo prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. V dôsledku uvedeného zanikol zákonný podklad pre ďalší výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol obvinenému K.. Y. F. právoplatne uložený už spomenutým rozsudkom krajského súdu z 27. augusta 2019, sp. zn. 1To/64/2019, vo výmere 10 rokov.

§ 380ods.

2 Trestného poriadku, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.

§ 380ods.

3 Trestného poriadku dĺžka trvania väzby

odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní. Vyššie citované ustanovenie § 380 ods. 2 Trestného poriadku, ako je zrejmé z jeho samotného znenia, teda predpokladá obligatórne rozhodnutie dovolacieho súdu o väzbe po zrušení rozhodnutia, na podklade ktorého obvinený vykonáva trest odňatia slobody. Aj pri takomto rozhodovaní o väzbe (až) v dovolacom konaní sa postupuje v zmysle § 72 ods. 2 Trestného poriadku, pričom tam uvedený postup bol zachovaný. Predovšetkým, obvinený K. F. bol pred rozhodnutím o väzbe vypočutý, a to za prítomnosti svojho obhajcu, keď v rámci výsluchu sa tento vyjadril k väzobným dôvodom a v danej súvislosti i k svojim osobným, rodinným či majetkovým pomerom.

§ 71ods.

1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest. Dovolací súd preskúmal predložený spisový materiál a s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že u obvineného K.. Y. F. sú prítomné formálne, ako i materiálne podmienky potrebné pre vzatie do väzby. Konkrétne sú u neho, popri dôvodnom podozrení zo spáchania žalovaného trestného činu, dané dôvody tzv. útekovej väzby

§ 71ods.

1 písm. a) Trestného poriadku. Dovolací súd v prvom rade konštatuje splnenie základnej materiálnej podmienky väzby spočívajúcej v tom, že i v aktuálnom štádiu konania, keď sa vec opäť dostala do fázy konania pred súdom prvého stupňa, naďalej existuje dôvodné podozrenie, že obvinený K.. Y. F. mal spáchať stíhaný skutok, vykazujúci znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uvedené konštatovanie má pritom zrejmý podklad v konkrétnej dôkaznej situácii aktuálnej v čase rozhodovania oboch skôr konajúcich súdov, ktorú aj dovolací súd (pre potreby rozhodovania o väzbe) považuje za indikujúcu pre vyššie charakterizovaný záver o dôvodnom podozrení. S ohľadom na dôvod zrušenia skorších meritórnych rozhodnutí (viď odôvodnenie dovolacieho rozsudku) a z toho vyplývajúci rozsah prerokovania veci súdom prvého stupňa nie je pre ďalší priebeh konania vylúčené, že napokon dôjde k zmene dôkaznej situácie vo vzťahu k obvinenému K.. Y. F.. Rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine či nevine obvineného, preto existencia dôvodného podozrenia zo spáchania činu je v uvedenom smere nielen dostačujúca, ale priamo určujúca a limitujúca (rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu).

čl. 17 ods. 5 Ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 Ústavy uviedol, že vo vzťahu k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00 , I. ÚS 100/04 ). Z čl. 17 ods. 2 Ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia všeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú (I. ÚS 187/07 , III. ÚS 16/09 ). Zákonnosť väzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva

čl. 17 ods. 5 Ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti väzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (III. ÚS 271/07 ). Aj so zreteľom na v tomto smere uplatnené námietky obvineného považuje dovolací súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného. Súdy sa pri rozhodovaní o väzbe preto nezameriavajú na hodnotenie viny obvineného, jeho obhajoby alebo dôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ale skúmajú to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia o väzbe (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. augusta 2016, sp. zn. II. ÚS 626/2016). Vzhľadom na dramatický vplyv pozbavenia slobody na základné práva jedinca konanie

čl. 5 ods. 4 Dohovoru musí v zásade spĺňať základné požiadavky spravodlivého konania

čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozsudok ESĽP z

1. februára 2001 vo veci Garcia Alva v. Nemecko, č. 23541/94), pričom princíp spravodlivosti („fairness") v zmysle označeného článku zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné dôvody (rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti sťažnosti z
2. februára 2002 vo veci Bufferne v. Francúzsko, č. 54367/00) Obvinenému K.. Y. F. bol pôvodne právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, z ktorého si doposiaľ vykonal rok a osem mesiacov. Na osobnej slobode bol v danej veci nepretržite obmedzený od
3. septembra 2018 o 10.15 hod do
4. mája
5. V súvislosti s dôvodom tzv. útekovej väzby

§ 71ods.

1 písm. a) Trestného poriadku v prípade jeho prepustenia na slobodu, táto má základ predovšetkým v samotnom charaktere a povahe stíhanej trestnej činnosti, keď je obvinenému kladené za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorý je zaradený v osobitnej časti Trestného zákona, a to v rámci

1. hlavy s názvom „Trestné činy proti životu", keď je zrejmé, že v
2. hlave sa chránia hodnoty, na ktorých ochrane má spoločnosť obzvlášť vysoký záujem. V tomto smere je potrebné opätovne poukázať na konkrétne dôvody zrušenia pôvodného právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia, ktorým bol obvinenému v odvolacom konaní uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, a z neho vyplývajúci rozsah ďalšieho prerokovania veci, keď je úlohou súdu nižšieho stupňa v podstate zopakovať, v potrebnom rozsahu dokazovanie a z tohto vylúčiť nezákonné dôkazy a vec správne právne posúdiť, a to pri zastúpení obvineného zákonným spôsobom ustanoveným alebo momentálne zvoleným obhajcom, JUDr. Richardom Karkóm. Dovolací súd v naznačenej súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ako aj ESĽP,

ktorej hrozba vysokého trestu je sama osebe postačujúcou pre naplnenie dôvodu na vzatie do väzby na podklade § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Hrozba vysokým trestom zakladá dôvodnosť obavy pred vyhýbaním sa trestnému stíhaniu, pričom sa musí jednať o hrozbu podloženú špecifickými okolnosťami konkrétneho skutku, v spojení s ďalšími aspektmi danej trestnej veci. Takáto hrozba je dostatočnou motiváciou, aby obvinený maril trestné stíhanie (I. ÚS 162/2016). V danej veci je zákonom stanovené rozpätie sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno uložiť pre skutok nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. a),

1. c)a d), ods. 2 písm.
2. e)Trestného zákona, za ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie, od desať do pätnásť rokov, je takouto kvalifikovanou skutočnosťou. Ústavný súd v rozhodnutí z 1. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 348/2016, zdôraznil, že pri útekovej väzbe

§ 71ods.

1 písm.

1. a)Trestného poriadku je pri rozhodovaní o nebezpečenstve úteku potrebné zvažovať dĺžku hroziaceho trestu, charakter a morálku obvineného, mravy, domov, majetok, zamestnanie, rodinné vzťahy a ďalšie druhy väzieb. Z hľadiska dôvodov pre útekovú väzbu, nie je podstatná typová výška trestu pre daný trestný čin, ale uloženie akej výšky trestu možno reálne predpokladať pre konkrétneho obvineného, vzhľadom na okolnosti daného prípadu, musí sa tak jednať o individualizovanú hrozbu vysokého trestu. Záverom vo vzťahu k otázke možného nahradenia väzby u obvineného miernejším prostriedkom, a to konkrétne dohľadom probačného a mediačného úradníka [§ 80 ods. 1 písm.
2. c)Trestného poriadku], ktorú možnosť je súd rozhodujúci o väzbe povinný skúmať ex offo, uvádza dovolací súd iba toľko, že v súlade s § 80 ods. 1 písm.
3. c)Trestného poriadku na použitie uvedeného inštitútu je potrebné zohľadniť osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu, pričom však dovolací súd dospel k záveru, že okolnosti týkajúce sa obvineného alebo trestnej veci, na podklade ktorých by bolo možné pristúpiť k nahradeniu väzby v posudzovanej veci súdom zistené neboli. Tieto nevyplývajú z obsahu predloženého spisu a nevyplynuli ani z vykonaného výsluchu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania znalkyne z odboru psychiatrie, ktorá okrem iného uviedla, že osobnostná štruktúra obvineného potvrdzuje, že nie je vhodná pre reálne nahradenie dôvodov väzby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že osobu obvineného K.. Y. F. je nevyhnutné i naďalej obmedzovať na osobnej slobode [§ 71 ods. 1 písm.
4. a)Trestného poriadku]. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.