Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3ECdo/2/2018 Identifikačné číslo spisu: 6116208533 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2020 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6116208533.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Dopravný podnik mesta L. so sídlom v Žiline, KvaP., advokátom v Žiline, K., proti povinnému Z. K., s evidovaným trvalým pobytom v G. G., o vymoženie 40,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. XEr/XXXX/XXXX., o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- januára 2017 sp.zn. XXCoE/XXX/XXXX, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Banská Bystrica (ďalej tiež len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie) uznesením z
- mája 2016 č.k. XEr/XXXX/XXXX-X zamietol žiadosť súdneho exekútora (JW.) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov predchádzajúceho (tzv. základného) konania vo výške 61,61 €. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 38 ods. 2, § 44 ods. 2 a § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení platnom a účinnom v čase jeho rozhodovania (t.j. do
- júna 2016) a ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom tým, že vykonaniu exekúcie v celom oprávnenou požadovanom rozsahu bránila úprava brániaca vymoženiu príslušenstva prisúdenej pohľadávky na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného viac ako tri roky nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu s výnimkou predloženia už s návrhom dohody o tzv. splátkovom kalendári, uzavretej s povinným pred uplynutím vyššie uvedenej trojročnej lehoty a skutočnosť, že aj v tejto veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný viac ako tri roky po vykonateľnosti exekučného titulu (
- mája 2016 pri vykonateľnosti rozsudku majúceho sa vykonať už
- júla 2008) a oprávnená dohodu s povinným o postupnom splnení pohľadávky nepredložila.
- Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie oprávnenej v záhlaví označeným uznesením napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z., dnes už aj v znení zákonov č. 87/2017 Z.z. a č. 350/2018 Z.z., ďalej tiež len „C.s.p.“) potvrdil. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou napadnutého uznesenia, stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.
- Proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t.j. tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Odvolaciemu súdu i súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne právne posúdenie veci v otázke správnej interpretácie a aplikácie ustanovení § 61b ods. 3 a § 243c ods. 1 Exekučného poriadku, majúc za to, že v prípade týchto ustanovení nebol vzatý zreteľ na ich neprípustné retroaktívne pôsobenie, potrebným je tu rešpektovanie a ochrana nadobudnutých práv a následok zániku právoplatne priznaných práv môže nastať nanajvýš u práv priznaných exekučnými titulmi, ktoré sa stali vykonateľnými po nadobudnutí účinnosti príslušnej novely Exekučného poriadku (po
- máji 2014), pričom ani pojem príslušenstvo pohľadávky uvedený v § 61 ods. 3 Exekučného poriadku zákonodarca nepoužíva vo význame jeho všeobecnej definície podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhla preto zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Povinný dovolací návrh nepodal.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C.s.p.), na to oprávneným subjektom (§ 424 C.s.p.), zastúpeným v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., sa následne bez nariadenia pojednávania (§ 443, čas vety pred bodkočiarkou C.s.p.) zaoberal aj ďalšími podmienkami prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej je potrebné odmietnuť.
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
- Vzhľadom na skutočnosť, že novelizáciou Exekučného poriadku, vykonanou zákonom č. 2/2017 Z.z., nadobudlo dňom
- apríla 2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné, dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či má posudzovať prípustnosť dovolania podľa novelizovanej právnej úpravy alebo podľa právneho stavu platného do
- marca 2017 (vrátane). Zákon č. 2/2017 Z.z. totiž k úpravám účinným od
- apríla 2017 v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vety prvej stanovil, že ak v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
- aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do
- marca 2017, vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, však neurčil žiadne pravidlo.
- V prejednávanej veci bolo dovolacie konanie začaté doručením dovolania
- apríla 2017 (§ 156 v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.), teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Ak by sa prípustnosť dovolania posudzovala podľa nej, bolo by bez ďalšieho neprípustné. Vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu pri riešení tejto otázky, a teda vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania, ako aj dôvery v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných prostriedkov, považoval dovolací súd za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napádaného rozhodnutia.
- Keďže dovolaním napádané rozhodnutie bolo vydané ešte
- januára 2017, posudzoval dovolací súd prípustnosť dovolania podľa právnej úpravy platnej v tomto čase, teda podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení do
- marca 2017 vrátane a podľa príslušných ustanovení C.s.p. Aj podľa takejto právnej úpravy však prípustnosť dovolania bola vylúčená.
- Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Týmto uplatneným dovolacím dôvodom bol dovolací súd v zmysle § 441 C.s.p. viazaný.
- Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je síce dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, no podľa § 422 ods. 1 rovnakého zákona dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ a napokon podľa § 422 ods. 2 C.s.p. na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby (tu rozumej i návrhu na vykonanie exekúcie) na súde prvej inštancie.
- V prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania len suma trov tzv. základného konania 61,61 €, ktorá je bez ohľadu na prístup k interpretácii práve citovaného § 422 C.s.p. (a ním dané možnosti považovania vymáhanej sumy za príslušenstvo, či za samostatné peňažné plnenie a veci samej buď za vec s ochranou slabšej strany alebo vec bez takejto ochrany) príliš nízkou, aby u nej šlo dovodiť prípustnosť dovolania. Minimálna mzda už od
- januára 2016, a teda i v máji rovnakého roka (v čase začatia exekučného konania v prejednávanej veci) totiž bola 405 € (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 279/2015 Z.z.) a ak suma dotknutá uzneseniami súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu ani zďaleka neprevyšovala dvojnásobok minimálnej mzdy (sumu 810 €), ale bola v skutočnosti na úrovni necelých 10% (presne 7,6%) takéhoto dvojnásobku, i za použitia argumentu právnej logiky „a minori ad maius“ (od menšieho k väčšiemu) muselo byť tým skôr vylúčené, aby mohla prevýšiť desaťnásobok minimálnej mzdy (nutný pre spory a veci bez ochrany slabšej strany).
- So zreteľom na práve uvedené preto najvyššiemu súdu neostávalo iné, než dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako neprípustné odmietnuť.
- O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. tak, že povinnému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila oprávnená (§ 256 ods. 1 C.s.p.), povinnému v tomto dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.