Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/95/2019 Identifikačné číslo spisu: 7114220050 Dátum vydania rozhodnutia: 21.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8/

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9/

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10/ Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11/ Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalovaná 2/ podala dovolanie (
4. aj)z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f/ CSP). 12/ Citované ustanovenie § 420 písm.
5. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces

tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 13/ V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Ide o vadu spočívajúcu v nedostatočnom, zmätočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení rozhodnutí súdov v základnom konaní. Z ustanovenia § 387 ods. 3 C.s.p. vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Vytýkaný nedostatok bol založený jednak nezrozumiteľnosťou, vnútornou rozpornosťou odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vo vzťahu k výroku jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal z riadne zisteného skutkového stavu vyvodiť jasný, jednoznačný právny záver vyplývajúci z citovaných príslušných zákonných ustanovení. Okrem opisu, čo vyplýva z jednotlivých listinných dôkazov, vyjadrenia strán sporu a citácií zákonných ustanovení, nie je v ňom uvedené, aký jednoznačný skutkový záver z opísaných dôkazov vlastne zistil a následne už vôbec nie, aký právny záver a z akého skutkového stavu vyvodil vo vzťahu k právnemu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Teda na základe akého skutkového stavu a z neho vyvodeného akého právneho posúdenia dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcov v rozsahu vyplývajúceho z výroku rozsudku. Napokon na základe akých skutkových zistení ustálil, že práve predmetným rozhodnutím došlo k odstráneniu pochybností o tom, ktorým zo spoluvlastníkov vlastnícke právo skutočne svedčí, na základe akého právneho titulu vlastnícke právo nadobudli a ako sa vlastne ustálili spoluvlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam na základe jeho rozhodnutia. Dovolací súd musí konštatovať, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal podstatnou odvolacou námietkou vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam, keď poukázala (na úvod odvolania) na fakt, že „základom jej procesnej obrany v predmetnom konaní bola právna argumentácia vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“, charakter ktorého inštitútu následne podrobne rozviedla a konkretizovala dôvod jej presvedčenia o jej vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je v podstate opisom rozhodnutia súdu prvej inštancie a nedáva odpoveď na podstatné argumenty žalovanej 2/ týkajúce sa jej tvrdení o postupnom nadobúdaní vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a to na základe tvrdených právnych titulov. Odvolací súd sa nevyjadril ani k ďalším podstatným námietkam vo vzťahu k skutkovým okolnostiam danej veci a vo vzťahu z nich vyplývajúcemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. 14/ Označené nedostatky sú pritom zásadné, pretože bez ich odstránenia nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami, a to bez vysporiadania sa s tvrdeným vlastníckym právom žalovaných a napokon samotnej žalovanej 2/ na základe prezentovaných právnych titulov. 15/ Porušením procesného práva dovolateľky na riadne odôvodnenie odvolacieho súdu bolo porušené jej základné právo na spravodlivý proces vyplývajúce z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo nesporne zakladá vadu

§ 420písm.

f) C.s.p. 16/ Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a aj rovnakou vadou postihnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.). 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.