4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane") č. 101500766/2014 z 07.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol
5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určený na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň" alebo „DPH") za zdaňovacie obdobie september 2014 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 26.629,56 eura tým, že nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní podanom 23.10.2014 znížil zo sumy 104.526,69 eura na sumu 77.897,13 eura.
správcu dane žalobca porušil § 49 ods. 1 a následne ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry.
1 písm. c), d),
krajského súdu teda spočíval v len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty. 7. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom žalobcu od spoločnosti TEXALO ako dodávateľa za zdaňovacie obdobie september 2014, z vykonaného dokazovania nebola preukázaná žalobcom deklarovaná dodávka medeného drôtu
faktúry zo dňa 09.09.
ust. § 190 S.s.p. III. Obsah kasačnej sťažnosti / vyjadrenia
11. Sťažovateľ poukázal na nesprávnosť zvoleného zjednodušeného postupu
krajským súdom, nakoľko nesúhlasil so záverom krajského súdu, že jedinými rozdielmi medzi uvedenými konaniami sú rozdiely v inom zdaňovacom období a inom rozdiele dane.
názoru sťažovateľa nejde o totožné skutkové stavy uvedených konaní. V reťazci dodaní v kontrolovanom období november 2014 bola správcom dane za „prvotného dodávateľa" označená spoločnosť Astacus Trade, s.r.o., naproti tomu v mesiaci september 2014 iná spoločnosť, a to VAVLUX s.r.o. To znamená, že nejde o totožné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ako deklaruje krajský súd.
zistení správcu dane spoločnosť Astacus Trade, s.r.o bola v mesiaci november kontaktná (predkladá doklady správcovi dane a konateľ svedčí) a v mesiaci september bola nekontaktná. Priebeh reťazca dodaní v mesiaci september 2014 bol nasledovný: (Aurubis AG ›Manex Sp. z.o.o. › (možno ďalšie do reťazca zapojené spoločnosti) ›Astacus Trade, s.r.o.› NEDOS s.r.o.› spoločnosť TEXALO ›sťažovateľ. Priebeh reťazca dodaní v mesiaci november 2014 bol nasledovný: MKM Mansfelder Kupfler › (možno ďalšie do reťazca zapojené spoločnosti) ›VAVLUX s.r.o. › Astacus Trade, s.r.o.› NEDOS s.r.o. › spoločnosť TEXALO › sťažovateľ. 14.
sťažovateľa nie je totožná ani procesná situácia daných konaní pred správcom dane. V septembri 2014 bola konštatovaná správcom dane nekontaktnosť dodávateľa Astacus Trade, s.r.o. na podklade zaslanej výzvy bez toho, aby správca dane využil všetky prostriedky vrátane predvedenia konateľa v zmysle Daňového poriadku.
sťažovateľa neboli úplne totožné ani dôkazné prostriedky predložené v daňovom konaní a pred krajským súdom. V mesiaci september bol vykonaný aj výsluch svedka - žeriavnika.
sťažovateľa iba poukázanie na rozsudok z iného obdobia za podmienky, že nie sú predložené totožné dôkazy v konaniach, nespĺňa požiadavku riadneho vyhodnotenia všetkých predložených dôkazov.
sťažovateľa dostatočne preukázali skutočnú realizáciu dodania tovaru pre sťažovateľa. Krajský súd aj žalovaný sa len obmedzili na to, že celé dôkazné bremeno prisúdili sťažovateľovi a prisúdili dôkaznú núdzu ohľadne dokazovania v predchádzajúcich častiach reťazca dodaní. Túto chybu prostredníctvom aplikácie ustanovenia § 140 S.s.p. znovu zopakoval vo vzťahu k dokladom predloženým za mesiac september 2014. Krajský súd sa sám odklonil od skutkových zistení správcu dane a žalovaného, keď konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bola spochybnená existencia tovaru, pričom toto žalovaný nespochybnil. 16.
sťažovateľa krajský súd opomenul to podstatné zo svedeckých výpovedí a to, že zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby potvrdil dodanie medi nákladným vozidlom identifikovaným v dodacích listoch a mýtnych záznamoch. Nielen správca dane, žalovaný, ale dokonca aj krajský súd sa izolovane vyjadrili k jednotlivým svedeckým výpovediam bez toho, aby medzi nimi hľadali súvislosti a určitý prienik toho, čo mu ako celok dokazujú (existenciu zdaniteľného plnenia a jeho použitie na uskutočňovanie zdaniteľných plnení). Krajský súd tieto dôkazy odmietol bez toho, aby ich riadnym spôsobom vyhodnotil. Sťažovateľ namietal aj nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede skladníčky pani K. (bod 34 rozsudku). 17.
sťažovateľa sa krajský súd riadne nezaoberal a nijakým relevantným spôsobom nevyhodnotil správcom dane zabezpečený dôkaz - záznam Národnej diaľničnej spoločnosti. To znamená vykonaným dokazovaním potvrdil prepravu z Košíc, sklad Golianova do Nitry do spoločnosti sťažovateľa dňa 09.09.2014, t.j. prepravu tovaru z prenajatého skladu spoločnosti TEXALO do priestorov spoločnosti sťažovateľa vozidlom s uvedeným evidenčným číslom. Prostredníctvom ďalšieho výpisu z mýtneho systému boli potvrdené čas aj trasa žeriavu patriaceho tretej nezávislej osobe, ktorý uskutočnil v priestoroch sťažovateľa vykládku fakturovaného tovaru. 18.
sťažovateľa je potom prekvapujúci záver krajského súdu o nepreukázaní prepravy sťažovateľom prijatého tovaru a že spoločnosť TEXALO nepredložila žiadny relevantný dôkaz o preprave, a ani dôkaz o prevzatí tovaru, čo nekorešponduje s vykonaným dokazovaním (dodací list, výpis z mýtneho systému, doklad vyhotovený spoločnosťou TEXALO obsahujúcim údaje o čase a mieste nakládky a vykládky tovaru).
sťažovateľa sa krajský súd sa vo svojom odôvodnení nesprávne a nedôvodne zameral najmä na predchádzajúce prepravy vykonané v predchádzajúcich článkoch reťazca, a vyhodnocoval to, ako jedno dodanie bez prekládky, pričom z listinných dokladov aj zo svedeckých výpovedí je zrejmá skutočnosť, že tovar bol prekladaný v skladových priestoroch spoločnosti TEXALO. 19. Z uvedeného dôvodu, výsledky dokazovaní ohľadne prepravy v predchádzajúcich článkoch reťazca a formálne nezrovnalosti v na ne sa vzťahujúcich dokladoch, nemôžu mať väčší dôkaznú silu/relevanciu ako prepravné doklady týkajúce sa prepravy od spoločnosti TEXALO sťažovateľovi. 20.
sťažovateľa je rozsudok krajského súdu zmätočný a arbitrárny. Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že krajský súd sa riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi a kontrolnými zisteniami, keď opomenul vyhodnotiť, rovnako ako žalovaný, dôkazný prostriedok - výpis mýtneho systému týkajúceho sa vozidla, ktoré prepravovalo tovar od spoločnosti TEXALO k sťažovateľovi, ako aj výpis mýtneho systému na vykládku použitého žeriavu. Nezákonnosť rozsudku vyplýva jednak z tej skutočnosti, že podkladom pre jeho vydanie je nezákonné rozhodnutie žalovaného a správcu dane, ale aj z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu, nedoplnenia nevyhnutného dokazovania, hoci krajský súd bol oprávnený tak urobiť. V prípade, že krajský súd neúplne zistí skutkový stav, nie je potom správna ani následná aplikácia právnych predpisov a následné právne odôvodnenie. Za naplnenia tohto predpokladu dochádza na strane sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Nezákonnosť rozsudku vyplýva aj zo skutočnosti, že bol krajským súdom uplatnený postup v zmysle ustanovenia § 140 S.s.p., hoci na to
názoru sťažovateľa neboli dané podmienky.
sťažovateľa správca dane nešetril celý reťazec (nezačal šetriť u výrobcu medi) a svoje šetrenie skončil u prvého nekontaktného dodávateľa v reťazci. Keď mu sťažovateľa sám predložil doplňujúce dôkazy k certifikátu kvality priamo od výrobcu (a to pred vydaním rozhodnutia žalovaného), ani sa nimi riadne nezaoberal, hoci predložené doklady jednoznačne preukazujú, že sa tovar od výrobcu dostal na územie Slovenskej republiky, konkrétne do Košíc. Už certifikát kvality a sťažovateľom získané informácie preukazujúce časť reťazca o dodaní predmetného tovaru (t.j. ďalšie spoločnosti v reťazci: Aurubis AG a MANEX Sp.z.o.o.) sú v rozpore so skutkovými zisteniami a záverom správcu dane a žalovaného v rozhodnutiach, keď tvrdili, že šetril celý dodávateľský reťazec, ktorý mali tvoriť spoločnosti Astacus Trade, s.r.o.- NEDOS, s.r.o.- spoločnosť TEXALO - sťažovateľ. 23. Sťažovateľ namietal, že vytknutie údajného nevykonania náležitých opatrení bolo prvýkrát uvedené a konštatované až v rozsudku, a tým boli sťažovateľovi hrubo upreté jeho procesné práva, keď sa nemohol k tejto skutočnosti vyjadriť počas výkonu daňovej kontroly a predložiť správcovi dane a žalovanému relevantné dôkazy. Krajský súd išiel nad rámec zistení a argumentácie žalovaného a svojím spôsobom nahrádzal a suploval povinnosti žalovaného uviesť všetky dôkazné prostriedky, vyhodnotiť ich a použiť správne právne posúdenie a odôvodnenie, čím bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov konania. 24.
názoru sťažovateľa sa krajský súd v konaní a rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, rozsudok nenapĺňa princíp predvídateľnosti práva. Krajský súd nevzal pri právnom vyhodnotení rozloženia dôkazného bremena do úvahy sťažovateľom už viac krát poukazovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.03.2011 sp.zn. 3Sžf/1/2011, aj keď ide o takmer zhodný skutkový stav a Najvyšší súd sa ním vo svojej rozhodovacej činnosti riadi. Sťažovateľ namietal aj nesprávne použitie rozsudku Najvyššieho súdu 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011 sp.zn. III. ÚS 78/2011 krajským súdom, a to v nadväznosti na dôkazné bremeno daňového subjektu, nakoľko skutkový stav nie je obdobný. V týchto rozsudkoch išlo o nepreukázanie zdaniteľného výstupu, čo v prípade sťažovateľa ako výrobcu káblov a vodičov nebolo sporné. 25. Sťažovateľ poukázal taktiež na nekonzistentnosť rozsudku sp.zn. 11S/144/2017, keď na jednej strane krajský súd tvrdil, že všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že sťažovateľ bol jedným z účastníkom obchodného reťazca, v rámci ktorého prebiehala fakturácia tovaru v tuzemsku, avšak bez reálneho dodania (bod 37 rozsudku), teda sťažovateľ bol spoločnosťou v reťazci dodania, ktorá bola poznačená podvodom a následne krajský súd nelogicky trvá na tom, že daňový subjekt musí preukazovať neexistenciu dôvodu pre neuznania nároku na odpočet. V prípade, že krajský súd dospel na základe vyhodnotenia dôkazov, že sťažovateľa bol súčasťou reťazca bez reálneho dodania t.j. osoba dotknutá daňovým podvodom, v takom prípade povinnosť dokazovania - dôkazné bremeno prechádza na správcu dane a žalovaného prípadne aj na krajský súd, ktorý je oprávnený doplniť dokazovanie 26.
sťažovateľa sa krajský súd sa v rozsudku taktiež nevysporiadal s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor"), na ktoré poukazoval vo svojich podaniach. Zároveň krajský súd špecificky poukazuje aj na záväznosť zásady proporcionality a oprávnenie členských štátov stanoviť osobitné podmienky na zabránenie daňovým podvodom. V tejto súvislosti uviedol najmä rozsudky Súdneho dvora Kittel, C-439/04 a C-440/04, ako aj Mahagében a Dávid a Optigen, z ktorých vyplýva, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. 27. Krajský súd nezohľadnil ani rozsudok Súdneho dvora C- 18/13 Maks Pen, kde je podaný výklad Smernice Rady 2006/112/ES ohľadne povinnosti odbornej starostlivosti/povinnosti vykonania potrebných opatrení na vyhnutie sa účasti na podvode spôsobom. V rozpore s výkladom príslušných článkov Smernice, ktorý podáva v rámci svojej činnosti Súdny dvor, najmä s poukazom na rozpor s článkami 167, 220, 226 ako aj s čl. 242 krajský súd vyslovil právny názor, že nie je možné priznať právo na odpočítanie dane v prípade nepreukázania reálneho dodania tovaru sťažovateľovi deklarovaným dodávateľom. 28. Priamym porušením nielen slovenských právnych predpisov, ale aj predpisov Európskej únie (nesprávny výklad a následná aplikácia na zistený skutkový stav) sa odráža v bode 34 v spojení s bodom 47 rozsudku sp.zn. 11S/144/2017, keď súd vyhodnotil z vykonaného dokazovania, že sťažovateľa si bol jednoznačne povinný zabezpečiť aj formálnymi dôkazmi, akým spôsobom sa medený drôt, ktorý mal byť vyrobený v SRN dostal do reťazca dodávateľov a odberateľov a mal byť povinný si overiť aj miesto dodania u predchádzajúcich stupňov dodania v reťazci a celú vykonanú prepravu a podobne. Následne si krajský súd sám odporuje v bode 49 rozsudku 2, keď uvádza, že dôkazná povinnosť sťažovateľa je obmedzená len na preukázanie skutočností vymedzených v § 49 ods. 2 písm.
ktorého ak niekto neprizná daňovú povinnosť, nepodá daňové priznanie, tak v takom prípade nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru (prípadne služby). Takto aplikovaný názor žalovaného by znamenal, že v rozpore so zák. č. 222/2004 Z. z. a Smernicou o DPH dôkazom pre dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti je podanie daňového priznania a priznanie vzniku daňovej povinnosti, a nie reálne dodanie tovaru, tzn. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/39/2011 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/2007 z 18. septembra 2008 týkajúci sa zásady zákonnosti v daňovom konaní. 33. Sťažovateľa trval na svojom tvrdení, že žalovaný odmietol odpočet DPH v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 písm.
2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
6 Daňového poriadku v cit. znení pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov, 2)
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
o veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
správcu dane žalobca porušil § 49 ods. 1 a následne ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom a závermi správcu dane
správcu dane počas výkonu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o realizovaných zdaniteľných plneniach v reťazci dodávateľov, a preto pristúpil k preverovaniu zdaniteľných plnení v celom reťazci. Nákup, dodanie a uskutočnenie zdaniteľného obchodu, a to medeného drôtu za kontrolované zdaňovacie obdobie september 2014 od spoločnosti TEXALO v zmysle spornej faktúry bolo preverované formou dožiadaní v zmysle § 21 Daňového poriadku, miestnymi zisťovaniami a vypočutím svedkov.
vyjadrenia daňového subjektu vykonalo vykládku tovaru uvedeného na spornej faktúre; z vypočutia navrhovaných svedkov potvrdila, že dodávateľom dovezeného tovaru dňa 09.09.2014 bola spoločnosť TEXALO len P.. P. K.. 46. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s zisteniami a závermi správcu dane, že nebolo preukázané dodanie medeného drôtu v celom dodávateľskom reťazci. Všetky zistené skutočnosti
žalovaného preukázali, že bol dodaný tovar, v žiadnom prípade však nepreukazujú, že ide o tovar deklarovaný dokladmi v preverovanom dodávateľskom reťazci. Sťažovateľ predložil certifikát kvality, no žiadny z vypočúvaných konateľov spoločností TEXALO a NEDOS s.r.o. nepredložil dôkaz preukazujúci súvislosť tovaru uvedeného na certifikáte zo dňa 01.07.2014 a posledný zistený dodávateľ, spoločnosť Astacus Trade, s.r.o., nekomunikuje a v podanom daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2014 nedeklaruje vykonanie dodania tovaru, resp. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a daňový subjekt deklaruje ako dodávateľa tovaru uvedeného na spornej faktúre.
žalovaného ani správcu dane sťažovateľ nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané dodanie medeného drôtu výrobcom, resp. objednávateľom uvedeným na predloženom certifikáte spoločnosti Astacus Trade, s.r.o., ktorá je
zistení správcu dane jedným z dodávateľov (na začiatku) v preverovanom reťazci.
žalovaného daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť zistenia správcu dane. 47. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal nesprávnosť zvoleného zjednodušeného postupu
krajským súdom. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom krajského súdu, že jedinými rozdielmi medzi uvedenými konaniami sú rozdiely v inom zdaňovacom období a inom rozdiele dane a mal preto za to, že neboli splnené podmienky na aplikáciu § 140 S.s.p., a to s ohľadom na iné dodávateľsko-odberateľské vzťahy - iného prvotného dodávateľa (Astacus Trade, s.r.o./VAVLUX s.r.o.), iný pôvod tovaru - výrobcovia (Aurubis AG a MKM Mansfelder Kupfler) ako aj nezrovnalosťou v zistených skutkových stavoch v daných mesiacoch, a to kontaktnosť/nekontaktnosť spoločnosti Astacus Trade, s.r.o v mesiacoch september a november 2014.
sťažovateľa neboli úplne totožné ani dôkazné prostriedky predložené v daňovom konaní (výsluch svedka - žeriavnika). Kasačný súd vyhodnotil tieto námietky sťažovateľa ako dôvodné. 48. Krajský súd sa napadnutom rozsudku obmedzil na konštatovanie, že rozdiel medzi konaním vo veci sp. zn. 11S/144/2017 a týmto konaním spočíval len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie a inú sumu rozdielu dane a mal za to, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná deklarovaná dodávka medeného drôtu, preto pristúpil k aplikácii tzv. skráteného odôvodnenia
11S/147/
kasačného súdu z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, či bola v týchto zdaňovacích obdobiach vykonaná jedna kontrola alebo boli vykonané samostatné kontroly a ani, či bol podkladom vydaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného jeden protokol (z obsahu administratívneho spisu sa môže kasačný súd iba domnievať, že to tak nebolo). Posudzovanie reálnosti konkrétneho zdaniteľného obchodu (konkrétneho dodania tovaru daňovému subjektu konkrétnym dodávateľom) na základe prebratia záveru týkajúceho sa iného zdaniteľného obchodu, hoc aj medzi tými istými subjektmi, je možné výnimočne, a to ak vychádza z rovnako vyhodnoteného právneho problému, nie zo skutkového stavu. Kasačný súd má za to, že využitie § 140 S.s.p. vzhľadom na rôznorodosť zdaniteľných plnení v zdaňovacích obdobiach sa javí preto v daňových veciach skôr ako výnimka. Súčasne kladie na krajský súd omnoho vyššie nároky na odôvodnenie záveru o totožnosti predmetu konania. 53. Aplikáciu § 140 S.s.p. v uvedenej veci krajským súdom nemožno považovať za správnu a súladnú s právom účastníka na spravodlivé súdne konanie. Nesprávny procesný postup krajského súdu znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda je naplnený kasačný dôvod
1 písm. f) S.s.p. Odkaz na rozsudok sp. zn. 11S/144/2017 neposkytuje dostatočný podklad na vyhodnotenie záveru nepreukázaní sťažovateľom deklarovanej dodávky medeného drôtu a potrebe zamietnutia žaloby sťažovateľa v tomto konaní. 54. Sťažovateľ mal v kasačnej sťažnosti námietky aj voči odôvodneniu rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 11S/144/2017, na ktorý krajský súd v napadnutom rozsudku odkázal. Poukazoval najmä na arbitrárnosť rozsudku krajského súdu, ktorý len mechanicky prebral zistenia a konštatovania žalovaného spočívajúce v spochybnení uplatnenia práva na odpočet, bez adekvátneho hodnotenia, a nevysporiadal sa s dostatočne s argumentmi a judikatúrou, na ktoré poukazoval sťažovateľ. Sťažovateľ namietal aj nekonzistentnosť rozsudku najmä čo sa týka dôkazného bremena sťažovateľa a nepreukázanie jeho účasti na daňovom podvode.
sťažovateľa neboli ním predložené dôkazy náležite zohľadnené a namietal nesprávne rozloženie dôkazného bremena, keď mal sťažovateľ preukazovať aj skutočnosti mimo jeho dispozície.
1 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a
povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.