Dohovoru o právach dieťaťa a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako je potrebné prihliadať na prejavené prianie dieťaťa a ponechať záznam z pohovoru ako dôvernú listinu. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver, avšak na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku v spojení s čiastočným rozsudkom len v časti úpravy styku otca s maloletou počas sviatkov a školských prázdnin. Výrok rozsudku, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alternatívne do starostlivosti otca považoval za správny. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že maloletá je v domácnosti matky zastabilizovaná a neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečení jej starostlivosti matkou. Rovnako správne prihliadol na záujem maloletej a ňou vyjadrený názor. V danom prípade je však nevyhnutne potrebné prihliadať na názor maloletej vyjadrený pred súdom prvej inštancie, Komisárkou pre deti a napokon aj pred kolíznym opatrovníkom v odvolacom konaní. Uviedol, že v prvom rade je potrebné konštatovať, že maloletá K. je aktuálne vo veku takmer XX rokov (naposledy sa vyjadrila vo veku 9 rokov), kedy dokáže vyjadriť svoj názor, dokáže prejaviť a vysloviť svoje želanie a predstavy a vie zadefinovať svoj vzťah k tomu-ktorému rodičovi. Z jej prejavov a vyjadrení je nesporné, že k obom má vytvorený blízky vzťah, avšak nechce meniť domácnosť matky, má záujem v nej zotrvať a s otcom chce tráviť čas cez víkendy, aby sa v priebehu pracovného týždňa mohla venovať príprave do školy v kľude, keďže s otcom chodia na tréningy aj cez týždeň, je unavená a musí sa ešte venovať školským povinnostiam. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca, že z vyjadrenia maloletej možno vyvodiť jej záujem byť u oboch rodičov rovnako a skutočnosť, že pôvodné status quo jej vyhovuje, nakoľko ide len o domnienky otca. Stanovisko maloletej bolo jasne prezentované pred kolíznym opatrovníkom aj v odvolacom konaní. Odvolací súd nepovažoval za potrebné aktualizovať zisťovanie názoru maloletej pred rozhodnutím o odvolaní z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci postačujú podklady zabezpečené na základe vykonaného dokazovania a zisťovanie názoru dieťaťa. Rovnako nariadenie znaleckého dokazovania by zbytočne predĺžilo konanie, pričom názor dieťaťa je jednoznačný. Odvolací súd po vyhodnotení a preskúmaní všetkých dôkazov v konaní dospel k záveru, že v záujme maloletej je zabezpečiť jej stabilitu prostredia a režimu, ktorý zverením do osobnej starostlivosti matky bude zachovaný. Súd prvej inštancie správne prihliadal na vek a záujem maloletého dieťaťa. Odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Rovnako považoval návrhy otca na nariadenie znaleckého dokazovania, na vykonanie lustrácie na Okresnom úrade v súvislosti s priestupkovým konaním matky, preverenie jej majetkových pomerov, výsluchy ním navrhovaných svedkov, za neopodstatnené, nehospodárne a zbytočne predlžujúce konanie, keďže výsledky vykonaného dokazovania sú dostatočné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, kde správne vyhodnotil záujem maloletej a upravil styk otca s maloletou tak, aby bol zabezpečený širší kontakt otca s maloletou, keď na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti neboli dané podmienky. Správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou každý pondelok a v stredu kalendárneho roka od 14.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 14.00 hod. do pondelka v párnom týždni do 08.00 hod. s výnimkou školských prázdnin a sviatkov. Takýto rozsah úpravy styku počas pracovného týždňa považoval aj odvolací súd za súladný so záujmom maloletej s prihliadnutím aj na ňou vyjadrený názor a neochotu u otca v priebehu týždňa prespávať. Odvolací súd nepovažoval za vhodné tento rozsah styku redukovať v zmysle návrhu matky alebo rozširovať v zmysle návrhu otca na styk s prespaním u neho. Odvolací súd zdôraznil, že nie je vhodné maloleté dieťa zaťahovať do rodičovského konfliktu, keď z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá svojím správaním nechce ublížiť ani jednému z rodičov. Rodičia, a v tomto prípade najmä matka, majú viesť dieťa k budovaniu vzťahu s druhým rodičom a k jeho rozširovaniu. Rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností rovnoprávni. V konaní nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo možné ponechať súdom prvej inštancie nastavený styk maloletej s otcom počas školského roka. Maloletá prespanie u otca počas pracovného týždňa jednoznačne odmietala a zároveň sa vyjadrila, že krúžkové a športové aktivity, ktoré jej otec zabezpečuje počas týždňa ju zaťažujú, keďže má aj školské povinnosti. Odvolací súd dospel k záveru, že určený rozsah styku počas školského roka súdom prvej inštancie je správny a zohľadňuje vek dieťaťa, jeho potreby a jej vzťah k otcovi. Odvolací súd zároveň apeloval na otca, aby nenaliehal na maloletú a snažil sa vyplniť program počas styku s ňou cez pracovný týždeň rešpektujúc jej želania a tak, aby sa maloletá na stretnutia tešila a bez problémov sa súčasne pripravila do školy. Odvolací súd vyhovel čiastočne odvolacím námietkam otca vo vzťahu k úprave styku počas sviatkov a školských prázdnin nespochybňujúc právo otca podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, právo stretávať sa s maloletou, tráviť s ňou čas, organizovať si spoločný program a budovať si spoločné väzby. Súd prvej inštancie správne rozhodol o úprave styku otca s maloletou počas letných školských prázdnin a Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku s poukazom na jeho vyváženosť. Odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru o potrebe zmeny úpravy styku počas jarných, veľkonočných a jesenných školských prázdnin majúc za to, že otec má právo využiť čas prázdnin v celom rozsahu a maloletú si prevziať v deň ukončenia vyučovania pred začiatkom školských prázdnin a odovzdať ju matke v posledný deň daných školských prázdnin. Nie je dôvod na krátenie času týchto prázdnin, ktorý môže otec s maloletou využiť plnohodnotne. Pokiaľ ide o zimné školské prázdniny v nepárnom kalendárnom roku odvolací súd z rovnakého dôvodu vyhovel a zmenil výrok napadnutého rozsudku v tejto časti tak, že otec odovzdá maloletú matke v posledný deň zimných školských prázdnin v danom roku, avšak nevyhovel návrhu otca na prevzatie dieťaťa počas vianočných a zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku v deň ukončenia vyučovania z dôvodu poskytnutia priestoru maloletej a matke zorganizovať si čas Vianoc v domácnosti matky, keďže v danom roku počas Vianočných sviatkov by maloletá nemala možnosť byť s matkou. Správne súd prvej inštancie rozhodol o odovzdaní a preberaní maloletej počas pracovného týždňa v školskom zariadení a v pondelok a stredu odovzdanie dieťaťa v mieste bydliska matky, redukujúc tak vzájomný kontakt rodičov a s tým súvisiace nezhody a konflikty. Aj napriek návrhu otca zmeniť čas odovzdávania a preberania maloletej na styk počas školských prázdnin a sviatkov za účelom odstránenia príležitosti pre konflikt rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že pre maloletú bude vhodnejšie preberanie na prázdniny o 17.00 hod. tak, aby sa mala možnosť pripraviť na styk s otcom, aj v prípade vycestovania. Odvolací súd neakceptoval návrh otca na úpravu styku s maloletou dňa 01.05. a 08.05., keďže tieto dni sú zohľadnené v rámci bežnej úpravy styku. V zmysle uvedeného preto rozhodol tak, ako je vyššie špecifikované. 4. Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o úprave styku s maloletou podal otec maloletej (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Súd
jeho tvrdenia záujem dieťaťa nezisťoval vhodným spôsobom, nenariadil znalecké dokazovanie napriek tomu, že sám poukázal na potrebu jeho vykonania, oprel sa len o výsluch maloletej a nepovažoval za potrebné aktualizovať názory maloletej. Následne uviedol, že maloletá bola vypočutá na súde a úradom komisárky pre deti, ktorá súdu predložila záver z tohto vypočutia, avšak čo sa týkalo vypočutia maloletej na súde nie je o tom
názoru dovolateľa žiaden zvukový záznam, ktorý by si on mohol vypočuť a vyjadriť sa k nemu, obsah pozná len z vyjadrenia osôb, ktoré sa zúčastnili tohto výsluchu. Zároveň záznam z výsluchu maloletej na úrade komisárky pre deti takisto nebol súdom pripustený. V zmysle čoho mal za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k rozporu s ustanoveniami § 98 ods. 1 CSP a § 38 ods. 2 CMP. Následne namietal, že súd počas celého konania nepristúpil k výsluchu matky maloletej, kde by mohla byť konfrontovaná s predkladanými dôkazmi. Navyše nevykonal plnohodnotný výsluch rodičov a nezisťoval príčiny konfliktu a ich dopad na maloletú. Súd sa nevysporiadal s rizikami preberania maloletej v mieste jej bydliska. Žiadnym spôsobom neskúmal, či vyjadrenia maloletej na pohovore s kolíznou opatrovateľkou dňa
l CMP na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
jeho tvrdenia v zmysle uplatnenej procesnej vady záujem dieťaťa nezisťoval vhodným spôsobom, nenariadil znalecké dokazovanie napriek tomu, že sám poukázal na potrebu jeho vykonania a oprel sa vo svojom rozhodovaní len o výsluch maloletej, v zmysle čoho nepovažoval za potrebné aktualizovať názory maloletej s čím dovolateľ nesúhlasil.
predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012).
právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, lebo týmto postupom súd neporušil právo strany sporu (v tomto prípade otca maloletej) na spravodlivý proces. Navyše nevykonanie uvedených dôkazov odvolací súd náležite odôvodnil. Na základe uvedeného sú preto vyššie uvedené námietky dovolateľa nedôvodné. 26. K nasledujúcej námietke dovolateľa, že maloletá bola vypočutá na súde ako aj pred úradom komisárky pre deti, ktorá súdu predložila záver o tomto vypočutí, no z vypočutia maloletej na súde neexistuje žiaden zvukový záznam a zároveň, že mu nebol súdom sprístupnený ani záznam z výsluchu maloletej uskutočnenom na úrade komisárky pre deti dovolací súd uvádza nasledovné. 27.
1 CSP o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. 28.
2 CSP ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. 29.
Čl. 1 veta prvá Civilného mimosporového poriadku,
ktorého procesného predpisu sa vedú konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. 30.
Čl. 2 ods. 1 Základných princípov CMP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené. 31.
Čl. 3 ods. 1 Základných princípov CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 32.
Čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 33.
Čl. 4 veta prvá a druhá Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. 34.
Čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
Čl. 3 ods. 1 Dohovor OSN o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 36. Citované ustanovenie vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorá má
čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Dohovor o právach dieťaťa má charakter medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, pričom aj v danom prípade musel súd prihliadať na medzinárodnoprávny záväzok prednostného aplikovania najlepšieho záujmu dieťaťa pred vnútroštátnou úpravou, ktorá sa vo vzťahu k procesnému postupu súdu v konaniach vzťahujúcim sa k maloletým deťom k danej téme vyjadruje iba rámcovo, vo vyššie citovanom čl. 4 Základných princípov CMP, ktorý aj s odkazom na čl. 3 ods. 2 Základných zásad CMP umožňuje súdu judikovať spravodlivosť pre dieťa s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
c/ CSP odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.