Obsah (4)

§ 80§ 425§ 464§ 458

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3ObdoG/2/2020 Identifikačné číslo spisu: 1216204522 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI

§ 80Civilného mimosporového poriadku - pozn.

dovolacieho súdu). 16.

1. Rovnako aj z odbornej literatúry vyplýva, že „oprávnenie podať podnet generálnemu prokurátorovi priznáva zákon výlučne strane. Zákon, na rozdiel od Civilného mimosporového poriadku, nepriznáva právo na podanie podnetu generálnemu prokurátorovi osobe, ktorej práva a oprávnené záujmy boli rozhodnutím súdu poškodené alebo ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu priamo dotknutá. Rovnako z dôvodu, že zákon sa týka výlučne sporového konania, nie je upravená prípustnosť podania dovolania generálneho prokurátora bez podnetu strany“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1450.).
2. Intervenient pritom môže spadať maximálne do okruhu osôb, ktorých práva boli rozhodnutím súdu poškodené, prípadne do okruhu osôb, ktorých práva boli rozhodnutím súdu priamo dotknuté. Tieto okruhy subjektov (t. j. vrátane intervenienta) však nemôžu podať spôsobilý podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora v sporovom konaní. Tento záver platí aj v prípade, ak by zásah do práv intervenienta právoplatným rozhodnutím súdu bol takej intenzity, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 17.
3. Dovolací súd poukazuje na znenie článku 46 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedenému zodpovedá aj čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 17.
4. Z uvedeného je tak zrejmé, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale tohto práva sa možno domáhať len v zákonnom rámci. Uvedené v nadväznosti na rozhodovaný spor znamená, že ak súd prvej inštancie uznesením nepripustí vstup intervenienta do konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (k tomu viď § 355 ods. 2 v spojení s § 357 C. s. p.), nie je možné automaticky dospieť k záveru, že by malo byť proti predmetnému uzneseniu prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ako to urobil senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 4 C v uznesení z
5. novembra 2019, sp. zn. 4CdoGp/1/
6. Práve naopak, je potrebné prednostne vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 458 a nasl. C. s. p. (ako to vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Keďže intervenient nedisponuje oprávnením na podanie podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora (ktorým disponuje len strana sporu s poukazom na znenie odseku 3 ustanovenia § 458 C. s. p.), nemôže byť dovolanie generálneho prokurátora podané na základe podnetu intervenienta procesne prípustné, hoci intervenient nemal k dispozícii ani iný právny prostriedok nápravy, ktorým by bolo možné zvrátiť uznesenie súdu prvej inštancie o neprípustnosti jeho vstupu do konania. 17.
7. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v konaní, predmetom ktorého je spor o občianske práva a záväzky, Dohovor ani jeho dodatkové protokoly nezaručujú právo na odvolanie (t. j. nezaručujú, aby štát zriadil odvolacie a kasačné inštancie). Rovnako tak právo na odvolanie voči každému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v civilných veciach negarantuje ani ústava. Preto pokiaľ zákon (Civilný sporový poriadok) pripúšťa podanie odvolania len proti uzneseniam taxatívne vymenovaným v ustanovení § 357 C. s. p., je to z dôvodu, že iné procesné uznesenia nepovažuje za tak závažné, aby si vyžadovali meritórny odvolací prieskum. Zákonodarca však v týchto prípadoch zakotvil poistku v podobe odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 C. s. p., ktorú môže strana využiť v prípade, ak by vady podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C. s. p. - ktoré postihujú právoplatné procesné uznesenie (proti ktorému inak nie je prípustné odvolanie) - mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 17.
8. Dovolanie generálneho prokurátora nemožno chápať ako právny inštitút, ktorý má nahrádzať odvolanie proti uzneseniam, proti ktorým odvolanie ako riadny opravný prostriedok nie je prípustné. Bolo by totiž proti logike veci, ak by veci, ktoré zákonodarca (napr. pre ich menšiu závažnosť) vylúčil z odvolacieho prieskumu, mali byť predmetom preskúmavania najvyšším súdom na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného je tak zrejmé, že generálny prokurátor má pri podávaní dovolania podľa § 458 a nasl. C. s. p. postupovať obozretne a zdržanlivo, t. j. priestor na jeho podanie je daný tam, kde súdy nižšej inštancie sa dopustili závažných pochybení (t. j. justičného omylu) a nie tam, kde sa jedná podľa jeho názoru o nesprávne právne posúdenie veci alebo o prosté procesné pochybenie, osobitne v prípade rozhodnutí, ktoré majú byť vydané výlučne súdmi prvej inštancie. Napriek tomu generálny prokurátor v naznačenom smere nepostupuje, čo dokladuje nielen rozhodovaná vec, ale aj to, že prevažná časť vecí, v ktorých bolo podané dovolanie generálneho prokurátora, boli napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania, presnejšie o výške trov konania (t. j. vo veciach, ktoré majú byť pre vylúčenie odvolacieho prieskumu rozhodnuté s konečnou platnosťou súdom prvej inštancie) a z tohto dôvodu sa najvyšší súd (opätovne, ako tomu bolo v prípade mimoriadneho dovolania podľa predpisov účinných do
9. júna 2016) stáva súdom, ktorý rozhoduje o veciach, ktoré majú byť z povahy dovolacieho konania a úlohy najvyššieho súdu (zjednocovanie judikatúry a riešenie zásadných právnych otázok v rámci rozhodnutí vo veci samej) z dovolacieho prieskumu vylúčené (k tomu viď aj uznesenie zo
10. júna 2017, sp. zn. 3CdoGp/2/2016, predovšetkým body 14.
11. a 14.
12. jeho odôvodnenia). 17.
13. Odlišná situácia by mohla podľa dovolacieho súdu nastať jedine v prípade, ak by podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora podala strana sporu, na ktorej mal intervenient vystupovať (v rozhodovanom spore však o takú situáciu nešlo - pozn. dovolacieho súdu). 17.
14. Len ako poznámku k uvedenému dáva do pozornosti, že prístup intervenienta k dovolaniu ako mimoriadnemu opravnému prostriedku je obmedzený, aj pokiaľ ide o rozhodovanie vo veci samej, keďže podľa § 425 C. s. p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa §
15. V predmetnom spore sa o taký prípad nejedná, preto nemôže byť akceptovaný taký postup, že pokiaľ určitým subjektom zákon nepriznáva právo podať dovolanie, bola takáto výslovná právna úprava obchádzaná prostredníctvom inštitútu dovolania generálneho prokurátora podľa § 458 a nasl. C. s. p. Uvedené musí platiť o to viac, ako tento mimoriadny opravný prostriedok nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, ale len voči procesnému uzneseniu (navyše vydanému súdom prvej inštancie).
16. Pre úplnosť vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu poukazuje na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z
17. novembra 2019, sp. zn. 1VCdo/1/2019, ktorý vo vzťahu k rozširovaniu zákonným podmienkami prípustnosti dovolania (v danej veci senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 6 C - pozn. dovolacieho súdu) skonštatoval (viď body
18. až
19. odôvodnenia predmetného uznesenia), že „V zmysle čl. 3 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Ak trojčlenný senát rozširuje dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. o ďalší dôvod (ktorý sa má uplatniť vtedy, keď sa odvolací súd síce neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, avšak odkloniť sa mal), jeho výklad protirečí nielen jasnému textu zákona, ale súčasne aj základnému princípu, na ktorom spočíva C. s. p. Podľa presvedčenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu odmietnutie extenzívnej interpretácie § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. navrhovanej senátom 6 C nemôže v praxi viesť k nerešpektovaniu ústavného zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím (I. ÚS 106/2019) .Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení práv strany sporu (účastníka konania) v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 35/02). Postup príslušného súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia práva strany sporu, resp. účastníka konania (m. m. I. ÚS 156/2018, II. ÚS 465/2017). Ústavný súd v rámci svojho rozhodovania dospel k záveru, že k porušeniu princípu vyplývajúceho z čl. 2 ods. 3 ústavy („čo nie je zakázané, je dovolené“) dochádza, ak súd ústavne nekonformným výkladom Civilného sporového poriadku odoprie procesnému úkonu strany ako slobodnému prejavu jej vôle tie dôsledky, ktoré takýmto prejavom zamýšľala vyvolať (II. ÚS 570/2017). Podľa názoru veľkého senátu ale (na druhej strane) dochádza k porušeniu princípu vyplývajúceho z čl. 2 ods. 2 ústavy („štátne orgány môžu konať iba to, čo majú dovolené a spôsobom ustanoveným zákonom“), ak dovolací súd ústavne nekonformným výkladom Civilného sporového poriadku prizná procesnému úkonu strany tie dôsledky, ktoré zákon s takým prejavom nespájajú. Právny názor senátu 6 C, ktorý vyjadril v uznesení o postúpení veci, v podstate ani nie je založený na extenzívnej interpretácii ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Zreteľne nejde o rozširujúci výklad právnej normy, ale v skutočnosti o dotváranie právneho predpisu o novú právnu normu, teda o sudcovskú tvorbu práva. Predmetný názor senátu 6 C však spočíva na neprípustnom, účelu a zmyslu tohto ustanovenia sa priečiacom doplnení (dotvorení) dôvodov prípustnosti dovolania o ďalší (štvrtý) dôvod prípustnosti dovolania v tomto ustanovení neuvedený. Pritom medzi základné predpoklady dotvárania práva sudcom patrí existencia časti právnej úpravy, ktorá ostala po zákonodarnom procese „otvorená“, takže možno hovoriť o (normatívnej) medzere v práve. Hranicou pre dotváranie práva je ale jasný text príslušného ustanovenia so zreteľne preukázaným úmyslom zákonodarcu. Podľa právneho názoru veľkého senátu v prípade § 421 ods. 1 C. s. p., ktorý v písm. a/, b/ a c/ taxatívne stanovuje, kedy ide o prípustný predmet dovolania, nejde o medzeru v zákone, ktorá by súdu umožňovala dotvoriť toto ustanovenie o ďalší, v ňom výslovne neuvedený dôvod prípustnosti dovolania a pod prípady, ktoré táto právna norma výslovne predpokladá, subsumovať aj (ďalšiu) situáciu, v ktorej sa odvolací súd riadil právnymi závermi zodpovedajúci ustálenej praxi dovolacieho súdu, avšak podľa presvedčenia dovolacieho senátu sa mal od týchto záverov odkloniť.“ 18.
20. Citované závery v nadväznosti na rozhodovanú vec znamenajú, že: - podmienky prípustnosti dovolania (vrátane dovolania generálneho prokurátora) stanovuje výlučne zákon; - pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky prípustnosti dovolania (vrátane dovolania generálneho prokurátora), nemôže dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti; - dovolací súd nemôže rozširovať zákonom stanovené podmienky prípustnosti dovolania (vrátane dovolania generálneho prokurátora), keďže výklad jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku nemôže protirečiť ich jasnému a nepochybnému zneniu s poukazom na znenie čl. 3 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku; - štátne orgány (vrátane dovolacieho súdu) môžu postupovať len spôsobom ustanoveným zákonom s poukazom na znenie čl. 2 ods. 2 ústavy; - ak zákon pri stanovených podmienkach prípustnosti dovolania (vrátane dovolania generálneho prokurátora) ako mimoriadneho opravného prostriedku nepokrýva určité situácie [resp. nepriznáva určitým subjektom podať dovolanie (napr. intervenientovi, ak netvoril so stranou, na ktorej vystupoval, nerozlučné spoločenstvo

§ 425C. s.

p. - k tomu viď aj 1Obdo/73/2018 a 3Obdo/2/2020) alebo podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora], nezakladá to oprávnenie dovolacieho súdu, aby postupom podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku rozširoval alebo inak upravoval podmienky dovolacieho konania vrátane subjektov, ktorým by patrilo oprávnenie domáhať sa uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu. 18.2. Základom totiž je pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 419 C. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné len (výlučne) vtedy, ak to zákon pripúšťa. Predmetné pravidlo je

§ 464C. s.

p. v plnej miere aplikovateľné aj na inštitút dovolania generálneho prokurátora podľa § 458 a nasl. C. s. p. 18.

1. Pokiaľ dovolací súd postupuje v rozpore s uvedenými východiskami, ústavne nekonformným výkladom Civilného sporového poriadku prizná procesnému úkonu tie dôsledky, ktoré zákon s takým prejavom nespájajú, čo v konečnom dôsledku predstavuje aj porušenie ústavného príkazu dovolacím súdom podľa čl. 2 ods. 2 ústavy konať spôsobom ustanoveným zákonom. Predmetného ústavne nekonformného postupu sa podľa vo veci rozhodujúceho senátu dopustil práve senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 4 C v uznesení z
2. novembra 2019, sp. zn. 4CdoGp/1/2019, keď napriek jasnému a nepochybnému zneniu ustanovenia § 458 ods. 3 C. s. p. skonštatoval, že intervenient môže podať podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora a dovolanie generálneho prokurátora podané na základe podnetu intervenienta vyhodnotil ako procesne prípustné (a generálnym prokurátorom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie).
3. Senátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3 O nie je pritom zrejmá argumentácia uznesením ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 331/2006 v uznesení z
4. novembra 2019, sp. zn. 4CdoGp/1/
5. 19.
6. Uznesením z
7. októbra 2006, sp. zn. III. ÚS 331/2006 ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu z
8. apríla 2006, sp. zn. 2MCdo/15/2005 o odmietnutí mimoriadneho dovolania podaného proti rozsudku Okresného súdu Levice na základe podnetu strany sporu (v spore neúspešného žalovaného), v ktorom skonštatoval, že: „Pri skúmaní, či sú splnené uvedené procesné predpoklady mimoriadneho dovolania, je nutné si uvedomiť, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie, s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Mimoriadne dovolanie ale môže splniť uvedený účel iba vtedy, ak sú splnené kritéria akceptovateľnosti jeho úpravy. Jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne (procesné) prostriedky nápravy pochybení, vytýkaných v mimoriadnom dovolaní. Rešpektovanie týchto kritérií právnej úpravy mimoriadnych opravných prostriedkov je nevyhnutné z hľadiska princípov právneho štátu (čl. 1 ústavy), ale aj z aspektov práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivý proces v súlade s hodnotami, ktoré sa zaručujú čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná teda len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov, alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii, príp. boli tu objektívne prekážky, ktoré jej znemožnili ich využitie. Z tohto zákonného predpokladu vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania, ktoré zabezpečuje jeho výnimočnosť, v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného prostriedku (podrobnejšie pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 57/99). Účastník konania (žalovaný), ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, nevyužil žiadne zákonom dovolené a efektívne procesné prostriedky nápravy ním tvrdeného nezákonného stavu; dovolateľ ani netvrdil, že by tu boli objektívne prekážky, ktoré by žalovanému bránili v ich využití v rámci riadneho inštančného postupu. Z týchto dôvodov mal preto dovolací súd za to, že generálny prokurátor nebol oprávnený podať v danej veci (bagateľnej - príslušenstvo pohľadávky takou je) mimoriadny opravný prostriedok, ktorým by sa mal vecne zaoberať najvyšší súd. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie odmietol.“ 19.
9. Z predmetného rozhodnutia však nie je možné vyvodiť záver prezentovaný senátom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 4 C, že pokiaľ určitý subjekt (v danom prípade intervenient) nemôže podať proti určitému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie ako účinný prostriedok na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov, je oprávnený podať podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora. 19.
10. Naopak v tomto prípade platí to, čo uviedol vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu už vyššie (viď predovšetkým body 16.1., 17., 17.1., 17.2., 17.
11. a 17.
12. vyššie).
13. Vzhľadom na uvedené zastáva senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3 O názor, že: Intervenient nemôže

§ 458ods.

3 C. s. p. podať spôsobilý podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora. Pokiaľ napriek tomu, že intervenient nedisponuje zákonným oprávnením na podanie podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora, generálny prokurátor podá dovolanie podľa § 458 C. s. p., najvyšší súd musí takéto dovolanie ako neprípustné odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. v spojení s § 464 C. s. p. bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi uvádzanými generálnym prokurátorom, keďže nie je splnený nevyhnutný predpoklad pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je existencia podnetu strany sporu na jeho podanie.

1. Vzhľadom k tomu, že trojčlenný senát najvyššieho súdu 3 O dospel pri predbežnom prejednaní dovolania generálneho prokurátora pri posúdení otázky prípustnosti dovolania (t. j. otázky kľúčovej pre vydanie rozhodnutia o dovolaní) k odlišnému právnemu záveru, než vyslovil najvyšší súd v uznesení z
2. novembra 2019, sp. zn. 4CdoGp/1/2019 (viď body
3. až
4. vyššie), ktorý je zároveň zhodný s právnym záverom vysloveným v uznesení z
5. septembra 2019, sp. zn. 2ObdoG/2/2017, nemôže o veci sám meritórne rozhodnúť, keďže rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora (a definitívne vyriešenie otázky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora podaného na základe podnetu intervenienta) patrí do výlučnej právomoci veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. 21.
6. Nakoľko v rozhodovanej veci boli naplnené zákonné podmienky pre postup podľa ustanovenia § 48 ods. 1 C. s. p., vo veci rozhodujúci trojčlenný senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3 O uznesením rozhodol o postúpení veci na prejednanie a rozhodnutie veci veľkému senátu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu.
7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.