1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/122/2017 z 25. októbra 2018 z r u š u j e. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T/128/2012 z 29. marca 2017 bol obvinený P. G. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2/ rozsudku z prečinu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm.
1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že 1/ dňa
1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu; - obvinenému T. B.
2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil peňažný trest vo výmere 160,- € (jedenstošesťdesiat eur), pričom
3 Trestného zákona povolil splácanie peňažného trestu v mesačných splátkach po 20,- € (dvadsať eur) počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozhodnutia a to vždy do konca toho ktorého mesiaca. Zároveň
3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
2 Trestného zákona rozhodol, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Krajský súd v Košiciach na podklade podaného odvolania prokurátora a oboch obvinených rozsudkom, sp. zn. 7To/122/2017 z 25. októbra 2018 zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
b) Trestného poriadku obvineného P. G. a obvineného T. B. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, sp. zn. 1Pv/1096/11/8810 pre skutky právne kvalifikované ako prečin útoku na verejného činiteľa
1 písm.
1 písm. a), ods. 2 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to v neprospech obvinených P. G. a T. B.. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona v prospech obvineného P. G. v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 285 písm. b), § 322 ods. 3, § 327 ods. 1 Trestného poriadku, § 10 ods. 2, § 323 ods. 1 písm. a), § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), § 138 písm.
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a
1 Trestného poriadku prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v úvodnej časti dovolania najskôr sumarizoval rozhodnutie okresného ako aj krajského súdu. Uviedol, že dovolaním napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/122/2017 z
pokynov dovolacieho súdu, eventuálne aj vykonaním úkonov nariadených dovolacím súdom, je vymedzený „potrebný rozsah" opätovného prerokovania veci v novom konaní a nie je vylúčené vykonanie nového konania aj v širšom rozsahu, musí však byť rešpektovaný zákaz zmeny k horšiemu
2 Trestného poriadku. Závery uvedené vyššie primerane platia aj pre viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, nadriadeného súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky, vrátane zákazu zmeny k horšiemu. Okresný súd Spišská Nová Ves sa dôsledne riadil právnym názorom Krajského súdu v Košiciach uvedeným v uznesení, sp. zn. 7To/94/2015 z
12 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Je potrebné z hľadiska spôsobu vykonania činu a okolnosti jeho spáchania pričítať aj neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Z tohto pohľadu je záujem na riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa významný a s poukazom na okolnosti prípadu nemožno jeho porušenie hodnotiť ako nepatrne závažné. Je pravdou, že poškodenému v bode 1/ rozsudku nebol spôsobený následok v podobe ujmy na zdraví, avšak následok predpokladaný Trestným zákonom jednoznačne nastal, keďže došlo k pôsobeniu na výkon právomoci agresívnym správaním sa obvinených. Obhajoba obvinených spočívajúca v tvrdení, že nemali vedomosť o skutočnosti, že ich poškodený chce kontrolovať v zmysle zákona o poľovníctve, neobstojí vzhľadom k tomu, že obvinení vedeli, v akom postavení je poškodený a dlhodobo im jeho postavenie aj vzhľadom na predchádzajúce vzájomné spory bolo známe. Intenzitu konania obvinených mimoriadne zvýšilo použitie zbrane pri páchaní oboch skutkov. Obaja obvinení konali v priamom úmysle, motorové vozidlo i strelná zbraň sú jednoznačne spôsobilé urobiť útok proti telu dôraznejším
3 Trestného zákona. Je daná absencia akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti u oboch obvinených. Konanie obvinených nemožno hodnotiť ako nepatrne závažné, nakoľko tento záver nie je odôvodnený žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona krajským súdom je neopodstatnená. Dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku doručené na vyjadrenie obvinenému P. G. a obvinenému T. B., ktorí sa k podanému dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky vyjadrili prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Milana Križalkoviča, advokáta v Spišskej Novej Vsi, podaním zo 6. augusta 2018. Uviedli že skutky, pre ktoré sa trestné stíhanie vedie, sa nestali. Okresný súd v pôvodnom rozsudku na základe obžaloby konštatoval, po vykonaní dokazovania, že konanie, ktoré mal za preukázané, nevykazuje ani znaky prečinu a preto obvinených spod obžaloby oslobodil
b) Trestného poriadku. Prokurátor uviedol v obžalobe konanie totožné ako pri vznesení obvinenia, a to pre zločin útoku na verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a obžalobu podal pre prečin výtržníctva, aj keď konanie popísal v obžalobe akoby vykazovalo znaky zločinov útoku na verejného činiteľa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že prokurátor nerešpektoval základné zásady trestného konania a zavádzajúce tvrdenia označil za pravdivé. Ak sa generálny prokurátor Slovenskej republiky odvoláva na dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/94/2015 z 26. novembra 2015, s tým, že krajský súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania prokurátora, tak je zrejmé, že ide o výsledok nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení prokurátora. Generálny prokurátor Slovenskej republiky prehliada, že na strane 4 a 5 uznesenia Krajského súdu v Košiciach je uvedené, že „v ďalšom konaní bude preto potrebné zo strany okresného súdu postupovať tak, aby sa procesne správnym spôsobom vyhodnotil aj obsah tých dôkazov, ktoré svedčia v neprospech obvinených. Okresný súd sa na hlavnom pojednávaní bude musieť zaoberať každým čiastkovým argumentom obsiahnutým v podanom odvolaní prokurátora.
názoru krajského súdu až po takomto vykonanom dokazovaní bude možné objektívne rozhodnúť o vine alebo nevine obvinených. Prvostupňový súd sa v ďalšom konaní musí zamerať na správne vyhodnotenie znakov žalovaného konania, ktoré majú napĺňať skutkové podstaty konkrétnych trestných činov". Napadnuté rozhodnutie krajského súdu
obvinených vykazuje jediný nedostatok a to, že obvinení mali byť oslobodení spod obžaloby
a) Trestného poriadku, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obvinení stíhaní a nie
2 písm. a) Trestného poriadku, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a za splnenia podmienky, že generálny prokurátor mohol podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v prospech obvineného (§ 372 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku), pričom dovolací súd dodáva, že riadny opravný prostriedok podal aj prokurátor.
1 Trestného poriadku, ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa, a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na verejnom zasadnutí, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, ktorý ako jediný dôvod dovolania uplatnil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Dovolací súd tak preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým generálny prokurátor podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku (§ 384 ods. 1 Trestného poriadku). Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Naplnenie dovolacieho dôvodu možno aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Aby sa uplatnením tohto inštitútu nezakladala prípadne ďalšia riadna opravná inštancia, Trestný poriadok jasne ustanovuje pravidlá a vymedzuje taxatívne dovolacie dôvody, za ktorých možno dovolanie podať. Preto aj uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je upravené takým spôsobom, že prichádza do úvahy len v prípadoch, keď je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho postavenia. Rozsah prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané.
ustálenej praxe dovolacieho súdu je vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu uvedeného v citovanom ustanovení § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní preto hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti bolo v tomto prípade vecou Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní pred súdom prvého stupňa a Krajského súdu v Košiciach v konaní pred odvolacím súdom, nie konania o dovolaní, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ex lege nemôže skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť. Dovolací súd nie je preto oprávnený preskúmavať a meniť tieto skutkové zistenia a závery premietnuté do skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Oboznámením sa s obsahom predloženého spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil nasledovné skutočnosti: V poradí druhým (posledným) rozhodnutím krajského súdu bol zrušený prvostupňový odsudzujúci rozsudok a obaja obvinení boli
b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby prokurátora, pretože skutky nie sú trestným činom a to pre ich nepatrnú závažnosť
2 Trestného zákona. Trestná vec obvinených vedená na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5T/128/2012 však nebola postúpená Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku, ktorého naplnenie krajský súd „videl" v konaní obvinených a to z dôvodu, že priestupky sú premlčané a nemožno ich preto pred správnym orgánom už prejednať. Práve uplatnenie materiálneho korektívu v prejednávanom prípade krajskému súdu podaným dovolaním vyčítal generálny prokurátor, ktorý v ňom videl nesprávne právne posúdenie zisteného skutku napĺňajúce dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm.
1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona (prečin - trestná sadzba jeden až päť rokov), - vo vzťahu k obvinenému P. G. všetkým znakom skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona (prečin - trestná sadzba až na tri roky). Skutok 2/ zodpovedá: - vo vzťahu k obvinenému P. G. všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva
1 písm. a), ods. 2 písm.
Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio" možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona, teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch, ktorá podmienka bola splnená, lebo nejde o zločin (rozhodnutie č. 96 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2014) . Zároveň sa teda žiada dodať, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu, musí tento napĺňať aj materiálny znak, spočívajúci v miere závažnosti vyššej než nepatrnej vyjadrenej v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona. Zároveň dovolací súd dodáva, že správna aplikácia hmotnoprávneho ustanovenia zakotvujúceho tzv. materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Trestného zákona) pritom nemusí byť vždy zrejmá zo samotnej skutkovej vety, ktorá je odrazom predovšetkým formálnych znakov skutkovej podstaty príslušného trestného činu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Dovolací súd sa preto v rámci posudzovania uplatneného dôvodu dovolania založeného na nesprávnej aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona, postupujúc v súlade s ustálenou judikatúrou (R 121/2014), pri hodnotení potrebnej (vyššej než nepatrnej) závažnosti prečinu bez toho, aby skúmal a menil správnosť a úplnosť zisteného skutku opieral aj o dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní vykonané a ktoré v obsahu spisu sú obsiahnuté, pričom dospel k opačnému záveru ako odvolací súd.
2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Pri určovaní závažnosti prečinu, ktorá je v zmysle citovaného ustanovenia kritériom pre naplnenie jeho materiálneho znaku, je potrebné súbor vyššie uvedených skutočností, t. j. spôsobu vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia i pohnútku páchateľa, zvážiť ako jeden celok, pričom pomer, v akom sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi, môže byť v každom jednotlivom prípade rôzny. Majúc uvedené na zreteli, dovolací súd musel prisvedčiť dovolateľovi, že v prospech vyhodnotenia konania obvinených ako trestných činov svedčí skutočnosť, že týchto sa nepochybne dopustili v priamom úmysle, a teda z hľadiska miery ich zavinenia dosahuje ich konanie nepochybne vyššiu než len nepatrnú závažnosť. Uplatnenie materiálneho korektívu krajským súdom postavenom na skutočnosti, že medzi obvinenými a E. O., P. B., L. V. boli dlhodobo napäté vzťahy, a to od roku 2007 a skutočnosti, že nebola poškodeným spôsobená ujma na zdraví, bolo predčasné, pretože súd sa dôsledne neriadil ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona, neskúmal všetky okolnosti potrebné pre kvalifikáciu závažnej nepatrnosti konania obvinených. Rovnako okolnosti a tiež pohnútky, za akých a z akých sa obvinení prejednávaných skutkov dopustili, významne neznižujú ich závažnosť, pričom tieto krajský súd ani neuviedol a dovolací súd ich ani nevedel pomenovať, lebo ich v obsahu spisu po jeho preskúmaní ani nevzhliadol. Aj aplikácia ultima ratio v trestnom konaní musí mať svoje pravidlá, ktoré nemôžu byť založené na svojvoľnom výklade zákona. Z toho vyplýva, že princíp ultima ratio možno aplikovať v rámci trestného konania vždy len v súlade s ustanoveniami Trestného zákona. Skutočnosť, ktorú krajský súd vzal na zreteľ pri aplikácii § 10 ods. 2 Trestného zákona - konfliktné vzťahy medzi obvinenými a ďalšími osobami (L.H. a pod.), práve naopak závažnosť prečinu zvyšuje, lebo pohnútkou a podnetom na vedomé konania obvinených
skutkovej vety rozsudku boli práve tieto dlhodobé konflikty, ktorých impulz presiahol verbálne prejavy obvinených do „hmatateľnej" animozity obvinených, a práve tu bolo potrebné skúmať možnosť (nevyhnutnosť) trestnoprávnej regulácie konania. Krajský súd sa však nezaoberal pre vec podstatnejšími skutočnosťami - samotným spôsobom vykonania činu. Definitívne totiž pri posudzovaní závažnosti prečinu v neprospech správnosti záveru krajského súdu o nepatrnej miere závažnosti protiprávneho konania obvinených ukazujú predovšetkým zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania vo vzťahu k spôsobu konania obvinených, na ktoré musí súd prihliadať a na ktoré aj dovolací súd prihliadol, čo vylučuje nepatrnú závažnosť prečinu vo vzťahu k P. G. pri skutku 2/ a vo vzťahu k T. B. pri skutku 1/ („nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu je jeho závažnosť nepatrná"), lebo skutky spáchali závažnejším spôsobom konania, čím je vylúčená závažnosť nepatrnosť a neexistuje žiadna ďalšia okolnosť skutkovej povahy, ktorá by závažnosť oslabila do takej miery, že by ju bolo možné korigovať na závažnosť nepatrnú (okolnosti činu, mieru zavinenia, pohnútku páchateľa). Jazykovo - gramatickým výkladom, ktorého výsledkom sú základné poznatky o zmysle slovného textu a jeho objasnení, možno nepochybne dospieť k záveru, že nepatrná závažnosť je v tomto prípade v rozpore so spáchaním trestného činu závažnejším spôsobom konania, teda spáchaním trestného činu vyšším stupňom závažnosti (závažný - závažnejší).
a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy
, vraždy
, zabitia
a § 148, usmrtenia
, ublíženia na zdraví
, § 156 a § 157.
3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Ak je totiž v rámci posudzovania prečinu potrebné brať zreteľ na spôsob vykonania činu, vykonané dôkazy, na podklade ktorých bola sformulovaná skutková veta, mali determinujúci charakter vo vzťahu k skutočnosti hodnotenej v rámci posudzovania (ne)naplnenia ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona. Po oboznámení sa so skutkovou vetou v bode 2/ rozsudku,
ktorej obvinený P. G. ako vodič motorového vozidla naštartoval motorové vozidlo, zaradil rýchlosť, pohol s vozidlom smerom dopredu, pričom narazil do pred vozidlom stojaceho L.H., ktorého tlačil asi 8 metrov, dospel dovolací súd k záveru, že konanie obvineného napĺňa všetky znaky trestného činu spáchaného závažnejším spôsobom konania
a) Trestného zákona. Zo skutkovej vety nepochybne vyplýva, že obvinený verejne fyzicky napadol L.H. idúcim osobným motorovým vozidlom v rozhodnom okamihu, keď v zmysle skutkovej vety obvinený naštartoval osobné motorové vozidlo v čase, keď pred osobným motorovým vozidlom stál L.H.. Obvinený ako vodič spáchal čin so zbraňou, lebo tento predmet bol spôsobilý zvýšiť výrazne nebezpečenstvo pre telesnú integritu L. V. a posilniť tak útok proti telesnej integrite, ktorý sa nepochybne stal dôraznejším. Takýto spôsob vykonania činu nemožno za žiadnych okolností subsumovať pod nepatrnú závažnosť prečinu. Uvedené rovnako platí vo vzťahu k T. B., ktorý
skutkovej vety v bode 1/ rozsudku vystúpil z osobného motorového vozidla, hlavňou namierenou na člena poľovníckej stráže I. E., na ktorého sa pažbou pušky niekoľkokrát zahnal a vyhrážal sa mu zastrelením, ak ho bude člen poľovníckej stráže ešte raz zastavovať. Na základe uvedeného sa dovolací súd nemohol stotožniť so záverom odvolacieho súdu, že protiprávne konanie obvinených dosiahlo závažnosť len nepatrnú a to tam, kde z hľadiska spôsobu jeho vykonania došlo k jeho spáchaniu závažnejším spôsobom konania a teda kde dosiahlo mieru závažnosti Trestným zákonom požadovanú pre prečin. Preto bolo potrebné konštatovať, že dovolacie námietky generálneho prokurátora, v tejto časti podaného dovolania, boli nielen relevantne uplatnené
1 písm. i) Trestného poriadku, ale aj vznesené opodstatnene - v bode 1/ rozsudku vo vzťahu k T. B. - so zbraňou - puškou a v bode 2/ rozsudku vo vzťahu k P. G. - so zbraňou - motorovým vozidlom. Záverom sa žiada dodať, že aj keď bola predmetom dovolacích námietok aj námietka o rôznosti právnych záveroch vyslovených Krajským súdom v Košiciach v dvoch rozhodnutiach (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/94/2015 z
1 Trestného poriadku vyslovil na podklade dovolania generálneho prokurátora vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v prospech obvineného P. G. a T. B. z dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, postupom
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/122/2017 z 25. októbra 2018, zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.
1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Úlohou krajského súdu, s ohľadom na uvedené závery dovolacieho súdu, bude pri viazanosti právnym názorom
1 Trestného poriadku opätovne rozhodnúť o odvolaní obvinených a prokurátora proti rozsudku okresného súdu, a to zákonne, súladným spôsobom. Bude preto potrebné primárne podrobiť prieskumu súdu na podklade ustálenej dôkaznej situácie k zistenému skutku správnosť právneho posúdenia veci. Krajský súd je teda viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.