162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania oparenia žalovaného č. 22452/2016 z 02.09.2016 a žalovanému
správy o zistenej administratívnej chybe v bodovacom kritériu č. 4 sa nezohľadňujú predpokladané tržby ale reálne tržby z posledného účtovného obdobia (v tomto prípade z roku 2008). Následne platobná agentúra listom z 25.02.2016, doručeným 08.03.2016, žalobcovi oznámila začatie správneho konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby. 4. Po upovedomení žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie vydala platobná agentúra rozhodnutie č. 600/362/-R/15 z 02.05.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť NFP na projekt v sume 674 213,46 € v dôsledku porušenia pravidiel a podmienok, za ktorých bol NFP poskytnutý, čím malo dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“). V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na správu certifikačného orgánu z koncoročného auditu finančného roku 2014, v ktorej je uvedené, že bodovacie kritérium č. 4 znie: Percentuálny pomer oprávnených nákladov na jeden projekt k dosiahnutým príjmom z poľnohospodárskej prvovýroby (tržby z poľnohospodárskej prvovýroby a súvisiace podpory v roku posledného účtovného obdobia), t.j. v bodovacom kritériu č. 4 sa nezohľadňujú predpokladané tržby, ale reálne tržby z posledného účtovného obdobia (v tomto prípade z roku 2008).
overenia výkazov ziskov a strát zverejnených žalobcom v registri účtovných závierok Ministerstva financií SR žalobca vykázal tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb až v roku 2012 v hodnote 195 000,- €, pričom v liste z 27.08.2009 (žiadosť o preskúmanie rozhodnutia platobnej agentúry č. 110NR0800135 zo 17.08.2009) deklaroval dosiahnutie tržieb v hodnote 1 842 000,- €.
certifikačného orgánu došlo k neoprávnenému schváleniu podanej žiadosti, a tým aj k neoprávnenému vyplateniu finančného príspevku. Toto rozhodnutie platobnej agentúry, voči ktorému bolo možné podať odvolanie
Správneho poriadku v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, bolo žalobcovi doručené dňa 18.05.
Po upovedomení žalobcu o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia a jeho vyjadrení na základe výzvy na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia žalovaný v liste z 02.09.2016 pod č. 22452/2016 (žalobou napadnutý akt správneho orgánu) s názvom: „Preskúmanie oneskoreného odvolania - odpoveď“ žalobcovi oznámil, že po preskúmaní administratívneho spisu a námietok uvedených v oneskorenom odvolaní dospel k záveru, že platobná agentúra pri vydaní rozhodnutia, ako i v procese, ktorý jeho vydaniu predchádzal, postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný preto konštatoval, že skúmaním námietok v oneskorenom odvolaní nezistil dôvody na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov, a preto o tejto skutočnosti upovedomuje neformálnym listom. 6. Krajský súd mal za to, že v prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou spôsobilosti žalobou napadnutého listu žalovaného byť predmetom súdneho prieskumu. V tomto kontexte uviedol, že ide o akt žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým bol žalobca upovedomený o vybavení jeho oneskoreného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry postupom
Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu v záujme ochrany práv účastníkov konania, ale aj iných osôb, preskúmať aj odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania, a to z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov (nariadenie obnovy konania alebo preskúmanie rozhodnutia v tzv. mimoodvolacom konaní). Ak odvolací správny orgán zistí, že v konkrétnom prípade neexistujú dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, nevydáva o tom rozhodnutie s náležitosťami
Správneho poriadku, ale neformálnym spôsobom (listom) o tom upovedomí účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Žalobca v žalobe okrem hmotnoprávnych námietok týkajúcich sa dôvodov, na ktorých stojí prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry, namietal nesprávne posúdenie nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a absenciu riadneho odôvodnenia žalovaného pri vyvodení záveru, že platobná agentúra pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 7. V súvislosti s oneskoreným odvolaním krajský súd uviedol, že ide o procesný úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie, preto nezabráni tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Napriek tomu, že oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie a odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom
Správneho poriadku, to znamená vydať rozhodnutie o takom odvolaní, prípadný list, ktorým odvolací správny orgán upovedomí účastníka konania o vybavení jeho oneskoreného odvolania v rámci postupu
Správneho poriadku, je potrebné považovať za akt správneho orgánu, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Predovšetkým preto, že prípadným nesprávnym posúdením včasnosti odvolania by účastník konania bol ukrátený na svojom práve podať odvolanie
8. Ďalej krajský súd uviedol, že aj keď v tomto prípade nie je žalobou napadnutý list žalovaného rozhodnutím s náležitosťami
Správneho poriadku, vzhľadom na možnosť ukrátenia práva žalobcu je nutné ho považovať za akt (opatrenie) orgánu verejnej správy, ktorým sa rozhodlo o žalobcových právach. Z uvedených dôvodov krajský súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného, avšak len z hľadiska toho, či žalovaný posúdil včasnosť odvolania žalobcu proti prvostupňového rozhodnutiu správne. Súd neskúmal hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa prvostupňového rozhodnutia a jeho posúdenia žalovaným v rámci postupu
Týmto postupom totiž žalovaný nepreskúmava prvostupňové správne rozhodnutie tak, ako v riadnom odvolacom konaní, ale toto rozhodnutie len posudzuje z hľadiska existencie dôvodov na postup v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Posúdenie, či existujú dôvody na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je plne v kompetencii odvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania, ktorý oneskorené odvolanie podal, právny nárok. Preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto právomoci odvolacieho správneho orgánu a jeho úvahy. 9. Krajský súd zistil, že po doručení odvolania prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 56 Správneho poriadku a potom ako zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene postupom
2 Správneho poriadku predložil spis odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 59 Správneho poriadku len v prípade, ak je odvolanie podané včas (v zákonnej lehote) a ak bolo podané oprávnenou osobou, pričom rozsah prieskumu a spôsob rozhodnutia je stanovený v citovanom ustanovení § 59 a nasl. Správneho poriadku. Z § 60 Správneho poriadku vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takomto prípade však § 60 Správneho poriadku a ani žiadne iné ustanovenie Správneho poriadku neukladá žalovanému povinnosť, aby v prípade, ak po preskúmaní oneskoreného odvolania nezistí dôvody pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vydal rozhodnutie a zamietol odvolanie ako to namietal žalobca. Krajský súd pre úplnosť poukázal na znenie § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2003,
ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustné odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne. Po novele Správneho poriadku účinnej od 01.01.2004 však bola časť textu citovaného § 60 Správneho poriadku, veta za bodkočiarkou „inak odvolanie zamietne“ vypustená, to znamená že od 01.01.2004 odvolací správny orgán nemá expressis verbis stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie zamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje, aby odvolací správny orgán (v tomto prípade žalovaný) vybavil oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom, napríklad listom, tak ako to urobil v preskúmavanom prípade. Uvedený postup vyplýva tak z ustanovení citovaného Správneho poriadku, ako aj judikatúry všeobecných súdov. V tejto súvislosti nie je potom dôvodná ani námietka žalobcov,
ktorých nezákonnosť napadnutého oznámenia mala spočívať v tom, že toto oznámenie nemalo esenciálne formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, hlavne že neobsahovalo odôvodnenie. Nedostatok odôvodnenia napadnutého oznámenia vo vzťahu k záveru správneho orgánu, že oneskorené odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nespôsobuje nezákonnosť napadnutého oznámenia. Keďže žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom a nebol povinný o oneskorenom odvolaní rozhodnúť, potom pokiaľ zákon pre takéto oznámenie nestanovuje žiadne formálne náležitosti, postačuje, ak z takéhoto oznámenia je zrejmý len výsledok preskúmania oneskoreného odvolania v rozsahu ustanovenom v § 60 Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že napadnuté oznámenie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti.
1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 13. V dôvodoch uviedol, že v podanej žalobe poukazoval na viaceré vady, ktorými trpí prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry a ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť, ako aj na skutočnosť, že žalovaný bol v rámci postupu
Správneho poriadku v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania povinný sa zaoberať zákonnosťou prvostupňového rozhodnutia. Namietal, že krajský súd namiesto toho, aby sa zaoberal všetkými dôvodmi žaloby, vybral si len niektoré, po posúdení ktorých žalobu zamietol. Krajský súd sa tak vôbec nezaoberal hmotnoprávnou stránkou prejednávanej veci, dôvodmi nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, nezákonným záverom žalovaného,
ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydaní prvostupňového rozhodnutia ako i v procese, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal, postupoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi.
ktorého inštitút mimo odvolacieho konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorého účelom je odstrániť právne pochybenia. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré môže preskúmať nadriadený správny orgán buď z vlastného podnetu alebo z podnetu iného subjektu. Ak sú však v jednotlivom prípade splnené zákonné podmienky, správny orgán koná z úradnej povinnosti. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 4Sž/31/2002 z 27.08.2002, sp.zn. 5Sžo/38/2014 z 29.02.2016 a sp.zn. 7Sžo/10/2016 z 27.09.2017),
ktorých „Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním
2 Správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t. j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal“. 16. Žalobca mal za to, že v prípade, ak žalovaný postupoval v zmysle § 60 Správneho poriadku, bolo jeho povinnosťou aplikovať § 65 ods. 2 Správneho poriadku, keďže prvostupňové rozhodnutie
žalobcu trpí takými vadami, v dôsledku ktorých je v rozpore s hmotným právom. Žalovaný
žalobcu nedostatočne objasnil všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, keďže ak by postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, zistil by z úradnej povinnosti, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. 17. Z uvedených dôvodov žalobca namietal záver krajského súdu, že posúdenie, či existujú dôvody na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je plne v kompetencii odvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania, ktorý oneskorené odvolanie podal, právny nárok a preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto právomoci odvolacieho správneho orgánu a jeho úvahy. Napadnutý rozsudok krajského súdu trpí
žalobcu aj nedostatkom odôvodnenia, keď súd náležitým spôsobom nezhodnotil všetky skutočnosti týkajúce sa rozporu napadnutého opatrenia a prvostupňového rozhodnutia so zákonom, uvádzané žalobcom v konaní pred správnym súdom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/10/2016 z 27.09.
Správneho poriadku alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Správneho poriadku. 23.
2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené
týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. 24.
Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 25.
1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 26.
2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 27.
3 Správneho poriadku pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. 28.
Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Toto opatrenie žalovaného tak bolo krajským súdom v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preskúmané iba z hľadiska toho, či išlo skutočne o oneskorené odvolanie. K uvedenej otázke sa už vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 8Sžo/116/2015 z 25.01.2018, v ktorom uviedol, že „Rozhodnutie správneho orgánu
Správneho poriadku je
názoru odvolacieho súdu rozhodnutím v zmysle § 247 Občianskeho súdneho poriadku len z toho hľadiska, či išlo skutočne o oneskorené alebo o neprístupné odvolanie, a či bol žalobca ukrátený na svojich právach nevykonaním odvolacieho prieskumu v správnom konaní“. 33. V súlade s vyššie uvedeným právnym záverom sa tak krajský súd nemohol zaoberať žalobcom uplatnenými námietkami nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, proti ktorému rozhodnutiu podal žalobca oneskorené odvolenie. Žaloba, ktorá by smerovala iba proti takémuto rozhodnutiu by bola v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP neprípustná, nakoľko žalobca nevyčerpal riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní. Takéto právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa totiž (na rozdiel od odvolacieho rozhodnutia
Správneho poriadku) netvorí jednotu s opatrením (oznámením) nadriadeného správneho orgánu o výsledku preskúmania oneskoreného odvolania
Správneho poriadku (primerane rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 5 As 105/2008-135 z 23.12.2009).
Správneho poriadku vybavené ako oneskorené alebo neprípustné, v ktorej odvolací správny orgán žalobcovi oznamuje, prečo nevidí dôvody pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani pre nariadenie obnovy konania (sp.zn. 5As 105/2008 ). Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je
odvolacieho súdu potrebné posudzovať ako prostriedok tzv. dozorového práva. Na výkon tohto dozorového práva nemajú účastníci správneho konania právny nárok. Odložením podnetu ako nedôvodného, a teda nezrušením rozhodnutia, proti ktorému podnet smeruje, nezasahuje správny orgán do sféry subjektívnych práv účastníka konania, tie zostávajú týmto negatívnym výsledkom vybavenia podnetu nedotknuté. Taktiež správny akt, ktorým bolo účastníkovi konania oznámené vybavenie tohto podnetu nie je preskúmateľný v správnom súdnictve. Charakter výkonu dozorového práva má aj záver správneho orgánu, že nezistil dôvody, pre zrušenie či zmenu rozhodnutia napadnutého oneskoreným odvolaním
Z preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve sú rovnako vylúčené aj tie časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré sa zaoberajú otázkou, či skutočnosti uvedené v odvolaní neodôvodňujú nariadenie obnovy konania. Aj tu totiž odvolací orgán skúma dôvody obnovy konania z úradnej moci, nejedná sa teda o rozhodnutie, ktorým by bol zamietnutý návrh účastníka správneho konania na povolenie obnovy konania (§ 63 ods. 1 Správneho poriadku). Na základe vyššie uvedeného
odvolacieho súdu nie je možné v správnom súdnictve preskúmať záver žalovaného o naplnení, resp. nenaplnení podmienok pre preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania alebo pre nariadenie obnovy konania v zmysle § 60 Správneho poriadku. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný sa možnosťou uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov nezaoberal, krajský súd v tejto časti preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie nemohol, a preto nebol daný ani dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že správny orgán pri odvolaní právneho zástupcu žalobcu nevyhodnotil, či toto podanie neodôvodňuje preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, respektíve nie je daný dôvod pre nariadenie obnovy konania“.
Správneho poriadku alebo ide o samostatný prípis v prípadoch, kedy táto otázka nie je skúmaná v súvislosti s oneskoreným odvolaním (primerane rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 5 As 105/2008-135 z 23.12.2009). Krajskému súdu teda v prejednávanej veci neprináležalo preskúmať tú časť napadnutého oznámenia žalovaného o nenaplnení podmienok pre preskúmanie prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry mimo odvolacieho konania alebo pre nariadenie obnovy konania, a nemožno mu teda vytýkať, že sa námietkami žalobcu z tohto hľadiska nezaoberal. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda aj v tejto časti nedôvodná.
Správneho poriadku, a nie oznámenie o výsledku preskúmania oneskoreného odvolania
40. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že kasačné námietky neboli spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol
41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo neboli splnené podmienky
1 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.