Obsah (20)

§ 190§ 167§ 59§ 90§ 47§ 409§ 440§ 461§ 2§ 195§ 196§ 197§ 46§ 7b§ 6§ 91§ 95§ 81§ 86§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Asan/13/2019 Identifikačné číslo spisu: 8016200878 Dátum vydania rozhodnutia: 05.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 190zákona č.

162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol správny súd

§ 167

a § 168 SSP a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom na uloženie povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

1. Napadnutým rozhodnutím č. 3397000916/4415-16944/Dob z
2. júna 2016 žalovaná Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny rozhodla tak, že postupom

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 21. marca 2016, č. 3397500416/678-9133/Kol. Uložil žalobcovi

§ 90ods.

3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z. “) za iný správny delikt vo výške 8 000,- €, slovom osemtisíc eur za to, že objednal výrub drevín u právnickej osoby: Forst Mach Company, s.r.o., Uličské Krivé 143, 067 67 Uličské Krivé, v dôsledku čoho bolo od 28.02.2014 do 06.04.2014 vyrúbaných 351 ks drevín, s obvodmi kmeňov od 81 cm do 224 cm, prepočítanými na výšku 130 cm nad zemou, ktoré neboli orgánom ochrany prírody označené a to: 69 ks drevín druhu jelša sivá (Alnus incana), 65 ks drevín druhu hrab obyčajný (Carpinus betulus), 52 ks drevín druhu lipa malolistá (Tilia cordata), 52 ks drevín druhu javor poľný (Acer campesfre), 27 ks drevín druhu javor horský (Acer pseudoplatanus), 23 ks drevín druhu topoľ osikový (Populus tremulaj, 20 ks drevín druhu jelša lepkavá (Alnus glutinosa), 14 ks drevín druhu vŕba rakyta (Salix caprea), 13 ks drevín druhu lieska obyčajná (Corylus avellana), 8 ks drevín druhu hruška obyčajná (Pyrus communis), 3 ks drevín druhu breza previsnutá (Betula pendula), 1 ks dreviny druhu čerešňa vtáčia (Cerasus avium), 1 ks dreviny druhu buk lesný (Fagus sylvatica), 1 ks dreviny druhu jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), 1 ks dreviny druhu borovica lesná (Pinus sylvestris) a 1 ks dreviny druhu dub zimný (Quercus petraea), rastúcich na parcele KN-C č. 470/1, mimo lesného pôdneho fondu, v k.ú. M. D., kde platí prvý stupeň ochrany, pričom na požiadanie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice nepredložil právoplatný súhlas orgánu ochrany prírody

§ 47ods.

3 zákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že objednal výrub drevín, na ktoré nebolo vydané právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody

§ 47ods.

3 zákona č. 543/2002 Z.z. a ktoré neboli vyznačené orgánom ochrany prírody, pričom nesplnil podmienky stanovené v § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu

§ 90ods.

3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z.

1. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že konanie v predmetnej veci, aj keď na miestne nepríslušnom súde, teda na Krajskom súde v Bratislave, bolo začaté dňom doručenia žaloby, teda
2. júna 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
3. Správny súd ďalej uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že medzi predávajúcim Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov zastúpeným Ing. N. C., vedúcim lesnej a poľnohospodárskej správy a kupujúcim Forst Mach Company, s.r.o., zastúpeným konateľom N. I., bola uzavretá kúpna zmluva

§ 409a nasl.

Obchodného zákonníka č. 2/2014 v Prešove, bez uvedenia dátumu, resp. na kópii predloženej v spise dátum uzavretia zmluvy nie je uvedený.

bodu I. tejto zmluvy predmetom kúpnej zmluvy je predaj drevného odpadu zo spracovania korunových častí stromov, z rubných a predrubných ťažieb na PHI spracovanie biomasy nachádzajúcej sa na poľnohospodárskej pôde

požiadaviek predávajúceho s tým, že biomasa bude odprataná a cesta bude vyčistená. Za biomasu sa považuje tenčina bez rozdielu drevinového zloženia. Drevný odpad a biomasu bude kupujúci zabezpečovať na vlastné náklady.

bodu III. dodacia lehota je stanovená tak, že predmet kúpnej zmluvy bude plnený priebežne mesačne po vzájomnej dohode

potrieb predávajúceho.

bodu IV. tejto zmluvy spracovanie biomasy, jedná sa o katastrálne územie Ruská Volová, č. parcely KN - C 470/1, druh pozemku trvalý trávny porast, v registri KN - E ide o časť parcely č. 652, druh pozemku orná pôda. Na časti pozemku plánujeme výrub nežiadajúcich náletových drevín, ktoré tu vznikli extenzívnou poľnohospodárskou výrobou bývalými aj súčasnými užívateľmi pozemku. Všetky stromy, ktoré sú zdravé, s obvodom nad 80 cm, plánujeme ponechať.

bodu VII. záverečných ustanovení zmluva nadobudla platnosť jej podpísaním oboma stranami. Zmluvu je možné meniť len písomnou formou, dodatkom, ktorý sa stáva nedeliteľnou súčasťou tejto kúpnej zmluvy. Vypovedanie tejto zmluvy, ako aj výpovedné lehoty sa riadia všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zánikom platnosti tejto zmluvy alebo jej vypovedaním nezanikajú práva na vzájomné uspokojenie pohľadávok, ktoré vznikli

tejto zmluvy. Táto zmluva je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, z ktorých každá zmluvná strana obdrží jedno. Z obsahu administratívneho spisu a nenamieta to ani žalobca, nevyplýva, žeby k uvedenej kúpnej zmluve bol uzavretý dodatok.

1. Z dokazovania vykonaného správnym orgánom jednoznačne vyplýva, že Ing. N. C. a p. N. U. mali uzavreté pracovné zmluvy, a teda boli zamestnancami žalobcu a konali v jeho mene. Z výpovede Ing. N. C., ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok 19.10.2015, je zrejmé, že tento uložil povinnosť N. U., aby priebežne kontroloval výrub drevín, čo tento v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 23.10.2015 nepoprel. Je nesporné, že na základe pokynu Ing. N. C. p. N. U. označil hranice výrubu modrou farbou a rovnako dostal pokyn vyrúbať stromy pre farnosť Klenová, ktoré tiež boli vyznačené. Tak, ako citujú správne orgány v odôvodnení rozhodnutí, je zrejmé, že N. U. nemal vedomosť o tom, ako je treba zisťovať obvod kmeňa pri tzv. rozkonárených stromoch. Rovnako je nesporné, že pred uskutočnením výrubu došlo k stretnutiu medzi Ing. N. C., N. U. a realizátorom výrubu, pričom stromy určené na výrub neboli označené. Zhodné sú aj výpovede vypočutých svedkov N. U. a U. S., že uskutočňovaný výrub drevín p. N. U. osobne kontroloval a v priebehu výrubu drevín nemal žiadne námietky, pretože žalobca v rámci správneho konania ani v priebehu súdneho konania nepredložil o vznášaní námietok o nesprávnom postupe realizátora výrubu drevín žiadne námietky. Teda akceptoval uvedený spôsob výrubu.
2. Ak žalobca v žalobe namieta, že žalobca je v postavení poškodenej osoby, ktorej vznikla škoda na majetku nezákonným výrubom drevín zo strany Forst Mach Company, s.r.o., s týmto názorom súd v žiadnom prípade nemôže stotožniť.
3. Z citovaného bodu I. kúpnej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností, že realizátorovi výrubu Forst Mach Company, s.r.o., resp. fyzických osôb, ktoré výrub realizovali, bolo zrejmé, že výrub budú realizovať

pokynov predávajúceho, ktorým bol žalobca. 8. Definícia správneho deliktu v právnom poriadku Slovenskej republiky - všeobecne nie je upravená, pretože ide o činy, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou a všeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú:

1. a)konanie,
2. b)protiprávnosť
3. c)sankciovateľnosť
4. d)zodpovedná osoby,
5. e)zavinenie okrem prípadov konštruktívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie,
6. f)ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Deliktuálna zodpovednosť právnickej osoby vzniká porušením právnej povinnosti štatutárnym orgánom právnickej osoby, inými zamestnancami a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Keďže zavinenie je stav vedomia a vôle a možnosti o ňom hovoriť len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. 9. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku žalobcu, že ak pokyn na výrub vydal zamestnanec žalobcu p. U., tento nemal oprávnenie meniť rozsah zmluvného záväzku obchodnej spoločnosti Forst Mach Company, nakoľko nikdy nebol štatutárnym, resp. splnomocneným zástupcom žalobcu ani jeho farnosti. Takýto záver z obsahu I. zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva. Naviac je treba poukázať na to, že kúpnu zmluvu za žalobcu podpísal Ing. N. C., ktorý nepoprel, že poveril zamestnanca žalobcu N. U. osobne kontrolovať realizáciu výrubu drevín. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu vo vzťahu k p. N. U., že je vedené trestné konanie, pretože za správny delikt vždy zodpovedá objektívne právnická osoba a nie zamestnanec právnickej osoby. 10. V súvislosti s námietkami žalobcu, že na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody bola vyčíslená spoločenská hodnota drevín neprimerane, je treba predovšetkým poukázať na to, že z obsahu žalobcom predloženého znaleckého posudku vypracovaného Ing. N. U., CSc., odbor lesníctva, odvetvie odhad hodnoty lesov vypracovaného pod č. 658/2015 z 25. februára 2015 je nesporné, že tak, ako uvádza žalovaná, tento v znaleckom posudku vyčíslil hodnotu mimoprodukčných funkcií lesa na časti parcely č. KN - C č. 470/1, druh pozemku TTP alebo KNE, časť parcely 652 - orná pôda (HSLT 311-živné dubové bučiny) by mala za rubnú dobu 110 rokov hodnotu 12 946,- € ha, za rok 117,70 € ha, hodnota mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskej pôdy je 11 800,- € ha, spoločenská hodnota 351 ks vyrúbaných drevín je 52 625,95 € ha, trhová hodnota vyrúbaného dreva štiepky a paliva do a nad 80 cm obvodu prsnej výške na 1 ha rúbaniska je 1 749,26 € ha, pričom

znaleckého posudku spoločenská hodnota časti prírody má napriek názvu subjektívny charakter a predstavuje formu pokút a sankcií a nemá nič spoločné s reálnou cenou v podmienkach dopytu a ponuky (cenou pozemku poľnohospodárskych alebo lesných, cenou poľnohospodárskych produktov, cenou dreva na pni alebo cenami sortimentov dreva). 11. Ak teda správne orgány v predmetnej veci vyčíslil spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, je nepochybné, že postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z., v spojení s Vyhláškou MZP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z.. 12.

názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu

§ 90ods.

3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pretože si u obchodnej spoločnosti Forst Mach Company, s.r.o., objednal výrub drevín bez rozhodnutia príslušného orgánu tak, ako upravuje § 47 ods. 3 v spojení s ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny. 13. Žalobca sa zo zodpovednosti za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nemôže vyviniť, pretože v správnom konaní ani v konaní pred správnym súdom nepreukázal, že zveril réžiu výrubu drevín v plnom rozsahu spoločnosti Forst Mach Company, s.r.o. tak, ako namieta v žalobe. Z výpovedí vypočutých svedkov Ing. N. C., N. U., zamestnancov žalobcu a p. S., ktoré skutkovo popisujú situáciu pri výrube drevín, rovnako je zrejmé, že výrub drevín bol síce uskutočnený pilčíkmi Forst Mach Company, s.r.o., ale za účasti N. U., zamestnanca žalobcu, ktorý výrub drevín osobne kontroloval. Neobstojí ani námietka žalobcu, že správny orgán mal konanie prerušiť, pretože voči N. U. je vedené trestné stíhanie, pretože trestnú zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby, pokiaľ bude preukázané, že sa dopustil trestného činu, nemožno stotožňovať so správnym deliktom právnickej osoby. 14.

názoru správneho súdu správne orgány vo veci rozhodli na základe dodatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho názoru. Súd neprihliadal na námietky vznášané žalobcom v podaniach po podaní žaloby, pretože nezistil, žeby boli splnené podmienky § 195 SSP. II. 15. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov

§ 440ods.

1 písm. g/ SSP a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie vzťahu s obchodnou spoločnosťou Forst Mach Company, s.r.o., ak správny súd nevzal v úvahu skutočnosť viackrát namietanú sťažovateľom, a to že predmetom kúpnej zmluvy nebola objednávka výrubu - podmienky výrubu boli len akýmsi doplnkom podmienok kúpnej zmluvy. Sťažovateľ si objednal kúpu drevnej hmoty a preto súd, podobne ako žalovaný nemohli toto konania posúdiť ako objednávku.
2. Ďalej sťažovateľ namietal, že kúpna zmluva bola v písomnej podobe a ak malo dôjsť k zmene jej obsahu, bolo potrebné, aby k zmene opätovne došlo v písomnej forme a nie svojvôľou pokynov zamestnancov žalobcu - tieto pokyny boli absolútne neplatné. Opätovne namietal aj pochybenia žalovaného v procese správneho konania. III.
3. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu a vyjadrenia sťažovateľa považuje za účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti. Zároveň mal za to, že všetky námietky sú totožné so žalobnými námietkami a preto zotrval na svojich doterajších vyjadreniach k nim. IV.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia, a to
5. máj 2020 bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a

§ 461SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

1. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo preto potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 SSP.
2. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie správneho súdu boli v podstate totožné so žalobnými námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, či dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 22.

§ 2ods.

1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

ods. 2 § 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23.

§ 195

SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

1. a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
2. b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
3. c)ide o základné zásady trestného konania

Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov

Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 24.

§ 196

SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili. 25.

§ 197

SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 26. Zákon č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 06.04.2014 o ochrane prírody a krajiny v § 1 ods. 1 upravuje, že tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. 27.

§ 2ods.

1 ochranou prírody a krajiny sa

tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 28.

§ 46

Zákona o ochrane prírody ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34). 29.

§ 47ods.

1 Zákona o ochrane prírody zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

ods. 2 tohto ustanovenia vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

§ 47ods.

3 zákona - na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

§ 47ods.

4 zákona súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje:

1. a)za hranicami zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m3,
2. b)v rámci zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m3,
3. c)na dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách,
4. d)pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku,
5. e)ak povinnosť výrobu vyplýva z osobitných predpisov,
6. f)ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny; v tomto prípade výrub zabezpečí organizácia ochrany prírody po dohode s vlastníkom pozemku, na ktorom sa drevina nachádza,
7. g)na dreviny inváznych druhov

§ 7bods.

2,

1. h)na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným predpisom a plantáže vianočných stromčekov a iných okrasných drevín,
2. i)ak sa výrub dreviny vykonáva v súvislosti so zásahom do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, na ktorý sa vyžaduje súhlas

§ 6ods.

2. 30.

§ 47ods.

5 tohto ustanovenia - ustanovenie odseku 4 písm. a/ a b/ sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene. 31. Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. d/ drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. e/ vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť pred plánovaným vykonaním výrubu oznámiť orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody je povinný do 15 pracovných dní od doručenia oznámenia a) vydať stanovisko, že oznámeným výrubom nie sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny a výrub sa môže uskutočniť, alebo b) rozhodnúť o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu, alebo rozhodnúť o jeho obmedzení, alebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny (§ 43 ods. 6 a 7). 32.

§ 47ods.

8 citovaného zákona - výrub dreviny

odsekov 3 a 7 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po vydaní stanoviska

odseku 7 písm. a/ alebo právoplatnosti rozhodnutia

odseku 3 a odseku 7 písm. b/, ktorým je vykonávať výrubu povinný sa na požiadanie preukázať. 33. Vyhláška MZP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 36 ods. 1 upravuje, že spoločenská hodnota drevín je uvedená

druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33. 34.

§ 90ods.

3 písm. písm. l/ Zákona o ochrane prírody pokutu do 33 193,91 € a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného stromu (§ 49 ods. 3) bez splnenia podmienok

§ 47ods.

8 alebo ošetrí chránený strom (§ 49 ods. 3) bez súhlasu orgánu ochrany prírody. 35.

§ 91ods.

1 citovaného zákona - pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne na jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na rozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty (§ 95) a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný. 36.

§ 95ods.

1 zákona spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. 37. Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 65a ods. 1 upravuje, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny

tohto zákona a osobitných predpisov.

ods. 2 písm. v/ Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. 38.

§ 81ods.

1 zákona č. 543/2002 Z.z. na konanie

tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Odsek 2 § 81 pod písm. a/ až q/ upravuje výnimky konania, kedy sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov nevzťahuje, pričom konanie o správnom delikte medzi takéto výnimky nepatrí. 39.

§ 86ods.

1, 2 citovaného zákona orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe žiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie

tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely konania

tohto zákona. Ustanovenie § 71 ods. 6 a 15 vo vzťahu k predvolaniu platí rovnako. 40. Kasačný súd považuje za dôležité v súvislosti s kasačnými námietkami podotknúť, že zo zodpovednosti za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu sa nemôže sťažovateľ vyviniť. Kasačný súd má za to, že sa sťažovateľovi v správnom ako ani v súdnom konaní nepodarilo hodnoverne preukázať, že zveril réžiu výrubu drevín v plnom rozsahu spoločnosti Forst Mach Company, s.r.o., tak, ako to opakovane namieta. Navyše, rozhodujúca je tá skutočnosť, že k výrubu drevín došlo bez rozhodnutia príslušného správneho orgánu a preto je naplnená skutková podstata správneho deliktu

§90ods.

3 písm. l/ zákona č. 542/2002 Z.z. o ochrane prírody.

1. V súvislosti s vyššie uvedeným má kasačný súd z výpovedí svedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktorí boli zamestnancami sťažovateľa a skutkovo popisovali situáciu pri výrube, za celkom zrejmé, že k výrubu došlo síce pilčíkmi Forst Mach Company, s.r.o., avšak N. U., jeden zo svedkov a zamestnanec sťažovateľa na tento výrub osobne dohliadal a kontroloval ho.
2. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré už boli uplatnené pred správnym súdom, s ktorými sa správny súd v napadnutom rozsudku zaoberal, dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v tomto rozsudku krajského súdu.
3. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol

§ 467ods.

1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e je prípustný.