Poukázal na to, ţe súčasťou správneho spisu je aj uznesenie Okresného súdu Ţilina č.k. 1R 1/2009-897 zo dňa 3.3.2009, ktorým súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlţníkovi T., a.s., a rozhodnutie Okresnej správy ZPO z 3.11.1992 č. PO-1200/1-1992 o určení početného stavu jednotky PO, ktorým bol určený početný stav závodného poţiarneho zboru z povolania subjektu T., D. na 13 pracovníkov. Z výsluchu právneho zástupcu ţalobcu na pojednávaní súdu dňa 18.5.2010 krajský súd zistil, ţe ţalobca doposiaľ nedoplnil početný stav závodného hasičského zboru v súlade s určením početného stavu jednotky PO zo dňa 3.11.1992 a ani nepoţiadal Krajské riaditeľstvo HaZZ o súhlas so zrušením hasičskej jednotky alebo zníţením početného stavu jej zamestnancov alebo členov v zmysle § 31 ods. 4 zákona č. 314/2001 Z.z..
názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán správne postupoval, keď zníţenie počtu členov hasičskej jednotky – stále stanovený na 13 pracovníkov, povaţoval za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 59 ods. 2 písm. c/ zákona č. 314/2001 Z.z., keďţe v konaní bolo preukázané, ţe k 5.3.2009 hasičská jednotka ţalobcu nemala ani jedného člena. Námietku ţalobcu, ţe nerozhodol o zníţení členov hasičskej jednotky, ale sa to stalo faktickým konaním jej pracovníkov, ktorí okamţite skončili pracovný pomer, povaţoval za nedôvodnú. Krajský súd zastával názor, ţe nie je potrebné, aby bolo formálne vydané rozhodnutie dotknutej právnickej osoby o zníţení stavu členov alebo zrušení hasičskej jednotky tak, ako to uviedol ţalobca v ţalobe. Mal za to, ţe z pohľadu naplnenia cieľov zákona č. 314/2001 Z.z. je potrebné zaujať názor, ţe tým, ţe ţalobca neurobil ţiadne kroky na to, aby opätovne zabezpečil chod hasičskej jednotky v stanovenom počte 13 pracovníkov a akceptoval stav, ktorý nastal potom, čo všetci členovia hasičského zboru okamţite skončili pracovný pomer ku dňu 5.3.2009, jednoznačným spôsobom prejavil svoju vôľu navonok konkludentným spôsobom. Poukázal na to, ţe i keď nebolo moţné okamţite nahradiť všetkých členov inými alebo predloţiť Krajskému riaditeľstvu HaZZ analýzu vzniku nebezpečenstva poţiaru
reálnej situácie (§ 1 ods. 4 vyhl. č. 611/2006 Z.z.), avšak do rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ţiadna náprava zo strany ţalobcu nenastala a aj v konaní pred krajským súdom protiprávny stav stále trval, teda ţalobca doposiaľ neurobil ţiadne opatrenia smerujúce k naplneniu potrebného počtu pracovníkov hasičskej jednotky a ani nepodal návrh na zrušenie hasičskej jednotky, či zníţenie počtu jej členov a ani nepredloţil analýzu vzniku nebezpečenstva poţiarov, hoci sám uviedol, ţe k zmenám v nebezpečenstve vzniku poţiaru na jeho strane došlo. Krajský súd posudzujúc vznik 3 6 Sţo 199/2010 protiprávneho stavu povaţoval za irelevantné, či táto skutková situácia vznikla zavinene zo strany ţalobcu. Taktieţ povaţoval za irelevantné námietky ţalobcu, ţe došlo k zníţeniu výroby o 70 aţ 80% a preto zanikla potreba hasičskej jednotky, keďţe ţalobca mal postupovať v súlade so zákonom č. 314/2001 Z.z. a vyhl. č. 611/2006 Z.z., ktoré stanovujú procesný postup pri zmene počtu členov hasičských jednotiek alebo pri ich zrušení, a teda ak ţalobca poukazoval na to, ţe v jeho závode došlo k zmenám, a to najmä v dôsledku zníţenia objemu výroby, mal postupovať v súlade so zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou a poţiadať Krajské riaditeľstvo HaZZ o zrušenie alebo zníţenie počtu členov hasičského zboru a nie zotrvávať v protiprávnom stave. Za irelevantnú taktieţ povaţoval jeho námietku porovnávania stavu v objekte jeho spoločnosti s inými objektmi. Krajský súd neakceptoval ani námietku ţalobcu, ţe výška pokuty je vzhľadom na skutkový stav zjavne nedôvodná a šikanózna a v súčasnom stave pre ţalobcu likvidačná. Konštatoval, ţe samotné kritériá, z ktorých vychádzali oba správne orgány pri určovaní výšky pokuty sú podrobne uvedené v odôvodneniach ich rozhodnutí a najmä rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu jasne osvetlilo dôvody, ktoré boli relevantné pre uloţenie pokuty v stanovenej výške. Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú v medziach ţaloby v súlade so zákonom, a preto
1 O.s.p. ţalobu zamietol. Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnil, majúc za to, ţe mu patrí náhrada trov konania vzhľadom na jeho úspech v tomto konaní. Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je vecne nesprávny, trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkové závery vyslovil v rozpore s obsahom spisu, dôkazy a skutočnosti posudzoval jednostranne, navyše jasne nevysvetlil, ktoré skutočnosti mal z ktorých dôkazov preukázane a ktoré nie, ako aj, ţe ustanovenia zákona aj skutočnosti si vyloţil v neprospech ţalobcu, pričom pri svojom rozhodovaní ignoroval viaceré rozhodné skutočnosti. V prvom rade povaţoval za nesprávny záver krajského súdu, ţe spoločnosť ţalobcu je nesporne právnym nástupcom právnickej osoby „T., D.“, s poukazom na to, ţe v správnom konaní nebol produkovaný ţiaden relevantný dôkaz o tejto zásadnej skutočnosti. Zdôraznil, ţe ich spoločnosť vznikla dňa 1.2.1995 ako novozaloţená právnická osoba. Namietal, ţe správny orgán v správnom konaní zmätočne tvrdil, ţe išlo iba o zmenu právnej formy, resp. ich priamo zavádzal, ţe predchádzajúce rozhodnutie z roku 1992 zaväzuje ich spoločnosť. Poukázal na to, ţe spoločnosť T., a.s., pritom vznikla dňa 29.4.1992, naďalej existuje, pričom v súčasnosti vystupuje pod obchodným menom H., a.s., v likvidácii. Uviedol, ţe v danej veci ide o dva samostatné právne subjekty, ktoré existujú. Zdôraznil, ţe rozhodnutie o zriadení závodného poţiarneho zboruzo dňa 3.11.1992 nezaväzuje ich spoločnosť, ale spoločnosť H., a.s., v likvidácii, pretoţe ich spoločnosť vznikla aţ v roku 1995 a navyše nie je právnym nástupcom spoločnosti T., a.s., z uvedeného dôvodu OR HaZZ nemôţe kontrolovať v ich spoločnosti plnenie povinnosti
zákona č. 314/2001 Z.z., pretoţe neexistuje rozhodnutie, ktoré by v ich spoločnosti zriadilo závodný hasičský útvar. Vytýkal správnemu orgánu ako aj krajskému súdu, ţe si vôbec nepreverili právnu subjektivitu účastníka konania. Nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe konkludentne vyslovil súhlas so zníţením stavu členov závodného hasičského zboru. Uviedol, ţe OR HaZZ
f/ zákona č. 314/2001 Z.z. môţe pokutu uloţiť iba v prípade, ak povinný subjekt sám iniciatívne rozhodne o zníţení 4 6 Sţo 199/2010 stavu členov závodného hasičského zboru alebo tento zbor svojím rozhodnutím priamo zruší, nie však v prípade, ţe všetci zamestnanci zaradení do jednotky závodného hasičského zboru okamţite skončia svoj pracovný pomer, v dôsledku čoho ich objektívne nie je moţné z prevádzkových dôvodov v zamestnaní ihneď nahradiť. Poukázal na to, ţe ich spoločnosť nikdy neprijala ţiadne rozhodnutie o zníţení početného stavu členov závodného hasičského zboru, resp. o zrušení tohto zboru, ako aj na to, ţe po vzniku uvedenej situácie, ich spoločnosť vykonala všetky dostupné opatrenia za účelom zabezpečenia protipoţiarnej bezpečnosti z existujúcich zamestnaneckých zdrojov. Dôvodil, ţe právne predpisy z oblasti verejného práva a najmä zákonné podmienky pre uloţenie pokuty ako administratívnoprávnej sankcie treba vykladať vţdy reštriktívne a v prospech subjektu a nie naopak – extenzívne a neprospech subjektu. Nesúhlasil s argumentáciou ţalovaného správneho orgánu ako aj súdu prvého stupňa, pokiaľ neprihliadli na jeho námietky týkajúce sa zníţenia výroby o 70 aţ 80 % , čím došlo k výraznej zmene pomerov v objektoch spoločnosti a súčasne k zníţeniu nebezpečenstva vzniku poţiaru vo výrobnej prevádzke spoločnosti, čím ďalšie zachovanie hasičského zboru stratilo akékoľvek opodstatnenie, ako aj, ţe prevaţná časť prevádzok podobných parametrov v M. nemá zriadenú ţiadnu hasičskú jednotku a OR HaZZ i ţalovaný tento stav dlhodobo akceptujú. Uloţenú pokutu vo výške 4.000 € povaţoval vzhľadom na skutkový stav za zjavne nedôvodnú a šikanóznu. Súčasne uviedol, ţe OR HaZZ ako aj ţalovaný svojím postupom preukazujú, ţe majú snahu skôr sankcionovať subjekty ako pôsobiť v rámci poţiarnej prevencie, ako aj ţe v súčasnom stave reštrukturalizácii ich spoločnosti je výška uloţenej pokuty likvidačná, ktorou skutočnosťou sa ani krajský súd dostatočne nezaoberal. Ţalovaný správny orgán navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl., postupom
2 a dospel k záveru, ţe odvolanie v danej veci je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uloţení sankcie za porušenie zákona č. 314/2001 Z.z., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o uloţení sankcie za porušenie povinností
zákona č. 314/2001 Z.z..
1, 2 zákona č. 314/2001 Z.z. tento zákon upravuje podmienky na ochranu ţivota a zdravia fyzických osôb, majetku a ţivotného prostredia pred poţiarmi 5 6 Sţo 199/2010 a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred poţiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri poţiaroch, ţivelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. Tento zákon ďalej upravuje
h/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov uložené orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi určených lehotách.
f/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ nesmie, ak tento zákon neustanovuje inak zrušiť hasičskú jednotku alebo znížiť jej početný stav alebo materiálno-technické vybavenie bez predchádzajúceho písomného rozhodnutia krajského riaditeľstva.
2 písm. h/ a c/, ods. 6, 7 zákona č. 314/2001 Z.z. okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 16.596 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že: c/ nezriadi hasičskú jednotku, ak tak rozhodlo krajské riaditeľstvo, nezabezpečí jej pripravenosť a akcieschopnosť, zruší hasičskú jednotku alebo zníži jej početný stav bez súhlasu krajského riaditeľstva, h/ nesplní povinnosti vyplývajúce pre ňu z opatrení uložených orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou. Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závaţnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobenej škody. Uloţením pokuty
odsekov 1 aţ 4 zostáva nedotknutá zodpovednosť právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa za spôsobenú škodu a postih jej zamestnancov
osobitných predpisov.
314/2001 Z.z. na rozhodovanie
1 písm.
1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť 6 6 Sţo 199/2010 k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutkový stav správne, a preto ich rozhodnutia je treba povaţovať za predčasné a súčasne sa dopustili takej procesnej vady, ktorá môţe mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu
1 O.s.p. zamietol. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č.
ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií 7 6 Sţo 199/2010 je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: kaţdá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, ţe do úvahy sa vezme zloţitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uloţená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa
314/2001 Z.z. a v časti VI. zápisnice označenej ako vyjadrenie štatutárneho orgánu alebo zodpovedného zástupcu kontrolovaného subjektu k zisteným nedostatkom a uloţeným opatreniam bolo uvedené „Písomné vyjadrenie zašleme do 30.6.“. Za kontrolovaný subjekt zápisnicu podpísal člen predstavenstva. Ţalobca vo vyjadrení k zistenému nedostatku uviedol, ţe ich spoločnosť vôbec nezníţila početný stav členov závodného hasičského zboru a ani tento zbor nikdy svojím rozhodnutím nezrušila. Treba súhlasiť s konštatovaním ţalovaného, ţe zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona č. 314/2001 Z.z.. Odvolací súd taktieţ zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj, ţe následky ním vzniknuté môţu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. 8 6 Sţo 199/2010 V správnom konaní správny orgán konajúci
ustanovenia § 73 zákona č. 314/2001 Z.z. postupuje
ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou ţalovaného správneho orgánu bolo v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania – ţalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďţe túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa ţiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môţe pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd mal v danej veci preukázané, ţe prvostupňový správny orgán ţalobcovi oznámil začatie správneho konania (v zápisnici o výsledku protipoţiarnej kontroly zo dňa 6.5.2009) a správne ho vyzval na vyjadrenie sa k veci, pričom zo zápisnice nevyplýva, ţe by ho vyzval na navrhnutie alebo predloţenie dôkazov s poučením o jeho procesných právach. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo aj rozhodnutie Okresnej správy Zboru poţiarnej ochrany M. z 3.11.1992 č. Po-1200/1-1992 o určení početného stavu jednotky PO, ktorým bol subjektu T., D. určený početný stav závodného poţiarneho zboru z povolania na 13 pracovníkov. Z administratívneho spisu nevyplýva, ţe by správne orgány oboch stupňov ţalobcu v správnom konaní v danej veci poučili o jeho procesných právach, predovšetkým o práve navrhovať alebo predkladať dôkazy, oboznamovať sa s listinnými podkladmi zadováţenými v správnom konaní ako aj o jeho práve vyjadriť sa k vykonaným dôkazom pred vydaním rozhodnutia. Teda zo spisu ani nevyplýva, ţe by správne orgány oboch stupňov umoţnili ţalobcovi oboznámiť sa s rozhodnutím Okresnej správy ZPO M. zo dňa 3.11.1992, a to napriek tomu, ţe vo vyjadrení zo dňa 29.5.2009 k zistenému nedostatku uvedenému v zápisnici o protipoţiarnej kontrole zo dňa 6.5.2009 uviedol, ţe ich spoločnosť vôbec nezníţila početný stav členov závodného hasičského zboru a ani tento zbor nikdy svojím rozhodnutím nezrušila. Nemoţno súhlasiť s tvrdením správnych orgánov, ţe kontrolou dňa 6.5.2009 bolo zistené, ţe kontrolovaný subjekt ku dňu 5.3.2009 zníţil početný stav členov závodného hasičského zboru bez súhlasu krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru (0 členov) vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia Okresnej správy ZPO M. zo dňa 3.11.1992. Z tohto rozhodnutia vyplýva, ţe určený početný stav závodného poţiarneho zboru z povolania na 13 pracovníkov bol určený subjektu T., D.. Z administratívneho spisu 9 6 Sţo 199/2010 pritom nevyplýva na základe čoho dospeli správne orgány k zisteniu, ţe ţalobca je právnym nástupcom subjektu T., D.. Touto skutočnosťou bolo povinnosťou správnych orgánov sa zaoberať z úradnej povinnosti ako základný predpoklad určenia zodpovednosti ţalobcu za porušenie právnej povinnosti pri administratívnom trestaní. Neobstojí tvrdenie ţalovaného uvedené vo vyjadrení sa k odvolaniu, ţe orgány hasičského a záchranného zboru nie sú povinné pri zmene vlastníckych (uţívacích) práv alebo pri zmene iných pomerov v objektoch a priestoroch právnickej osoby opätovne určovať podnikateľskému subjektu povinnosti na úseku ochrany pred poţiarmi, ako aj, ţe ţalobca za celé obdobie svojej činnosti nespochybňoval svoje povinnosti na úseku ochrany pred poţiarmi a nenamietal nezákonnosť závodného poţiarneho zboru. Určenie povinnosti početného stavu závodného poţiarneho zboru z povolania na 13 pracovníkov rozhodnutím Okresnej správy ZPO M. zo dňa 3.11.1992 bolo uloţené subjektu T., D. a táto povinnosť nemohla prejsť na ţalobcu len v dôsledku toho, ţe podniká v priestoroch uvedeného subjektu, keďţe povinnosť bola uloţená tomuto subjektu – právnickej osobe a nie priestorom v nehnuteľnostiach patriacich do jej vlastníctva. Zo spisu správnych orgánov ţiadnym spôsobom nevyplýva, ţe je právnym nástupcom subjektu T., D., a teda, ţe sa dopustil porušenia povinnosti
f/ zákona č. 314/2001 Z.z.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový stav a zo skutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, ţe v konaní sa dopustili takej procesnej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváţenia vôľou zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania sa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym orgánom. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo skutkových zistení, ktoré nemuseli byť účastníkovi správneho konania – ţalobcovi, známe, pretoţe podkladom pre rozhodnutie bolo aj rozhodnutie Okresnej správy zboru poţiarnej ochrany M. zo dňa 3.11.1992 č. PO -1200/1-1992. Z administratívneho spisu avšak nevyplýva, ţe správny orgán prvého stupňa resp. ţalovaný v danej veci ţalobcovi ako účastníkovi správneho konania umoţnili sa vyjadriť k podkladom resp. k dôkazom pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu treba povaţovať za takú vadu, ktorá podmieňuje zákonnosť rozhodnutia o uloţení administratívnej sankcie. Odvolací súd z uvedených dôvodov preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa ţalobu zamietol, nerozhodol vo veci v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1 a s § 151 ods. 1,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.