Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/123/2019 Identifikačné číslo spisu: 1018200846 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1018200846.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W. XXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 40634/2018-42 zo dňa 17.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/36/2019-43 z 10.09.2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/36/2019-43 z 10.09.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odôvodnenie
- Krajský súdu v Nitre uznesením, č. k. 23Sa/36/2019-43 zo dňa 10.09.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), podľa § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 40634/2018-42 zo dňa 17.05.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, č. GR ZVJS-d-11817/14-2018 zo dňa 07.03.2018, o zastavení správneho konania o priznaní dávky výsluhového dôchodku (starobného dôchodku) na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 25.11.2013, z dôvodu nepredloženia príslušných dokladov o dobe poistenia v stanovenej lehote, podľa § 84 ods. 1 a ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“).
- V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že správny orgán prvého stupňa zastavil správne konanie z dôvodu, že žalobca nereagoval na výzvu správneho orgánu a nepreukázal dobu sociálneho zabezpečenia (poistenia). Krajský súd skonštatoval, že takéto rozhodnutie nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy a ktoré je podľa ustanovenia § 7 písm. e/ SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, žalobu odmietol ako neprípustnú.
- Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorú odôvodnil tým, nesprávnym procesným postupom správneho súdu mu nebolo umožnené využiť jeho procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a žaloba bola nezákonne odmietnutá. Krajskému súdu vytkol, že žalobu odmietol bez jeho účasti, bez verejného konania. Tým, že vo veci nebolo nariadené verejné konanie, došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu článku 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. a bola porušená zásada, že správny súd prejednáva vec verejne, ktorá patrí medzi neodňateľné ľudské práva účastníka konania. Navrhol preto, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil.
- Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalobcu je potrebné vyhovieť.
- Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 .
- Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
- Štruktúra odôvodnenia rozsudku ako aj uznesenia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 139 ods. 2 SSP, dochádza nielen k tomu, že uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13.03.2003).
- Po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu krajského súdu dospel kasačný súd k záveru že krajský súd v intenciách vyššie citovaného ustanovenia nepostupoval.
- Krajský súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP s poukazom na § 7 písm. e/ SSP.
- Podľa uvedeného ustanovenia (§ 7 písm. e/ SSP) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
- Niet pochybností o tom, že rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania je rozhodnutím procesnej povahy.
- V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu však absentuje jeho právna úvaha, z akých dôvodov sa domnieva, resp. prečo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení konania pred správnym orgánom, v ktorom sa žalobca domáhal priznania výsluhového dôchodku (z vyplývajúceho nároku na starobný dôchodok), nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka konania.
- Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že uvedené podmienky sú kumulatívne, pretože len v prípade, ak procesné rozhodnutie nemá zároveň za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, možno dospieť k záveru, že ide o rozhodnutie nepodliehajúce súdnemu prieskumu.
- Keďže z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, z akých dôvodov považoval krajský súd obe podmienky za splnené, jeho rozhodnutie nie je možné objektívne preskúmať.
- Procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosťou správneho súdu je dbať na to, aby bolo presvedčivé, čo korešponduje právu účastníka na dostatočné a náležité odôvodnenie rozhodnutia. V opačnom prípade sa účastníkovi konania odníma možnosť relevantne skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
- Nedostatok dôvodov rozhodnutia súdu je tak dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
- Kasačný súd, vzhľadom na uvedené, uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z iných dôvodov ako namietal sťažovateľ.
- Nové rozhodnutie krajský súd riadne a v súlade so zásadou preskúmateľnosti odôvodní.
- V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SPP).
- Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.