Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžfk/41/2019 Identifikačné číslo spisu: 1017201095 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 začala pred

1. januárom 2017 a k
2. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do

1. decembra 2016 vrátane. Účinnosť § 79a a § 85ke zákona o DPH je od
2. januára
3. Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 297/2016 Z. z. jednoznačne vyplýva, že nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa neuplatní na daňové kontroly ukončené do
4. decembra 2016, žalobca teda nespadá pod právnu úpravu o priznaní úroku.
5. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/37/2016 z
6. septembra 2018, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Uzavrel, že platná legislatíva Slovenskej republiky nemá právnu úpravu priznania a výpočtu úroku za dobu vykonávania kontroly, preto správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade s platnými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH a v súlade s platnou legislatívou nepriznal žalobcovi úrok z omeškania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v zásade zopakoval svoje žalobné dôvody a uzavrel, že aj keď právna úprava ohľadom priznania nároku na tzv. kompenzačný úrok v čase vykonania daňovej kontroly u žalobcu neexistovala, žalobca má nárok na jeho priznanie, pričom neexistencia právnej úpravy nemôže byť prekážkou na to, aby príslušný daňový úrad vo veci nekonal a nevydal rozhodnutie, ktorým prizná žalobcovi nárok na tzv. kompenzačný úrok. Daňový úrad je viazaný rozhodnutím súdov o tom, že nárok na tzv. kompenzačný úrok vzniká po uplynutí primeranej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Uviedol, že novo upravenú 6-mesačnú lehotu nie je možné v tomto smere aplikovať, a teda daňový úrad musí ad hoc vzhľadom na konkrétne okolnosti a podmienky vykonania daňovej kontroly v danom zdaňovacom období určiť, kedy uplynula primeraná lehota na jej vykonanie, a toto určenie lehoty náležite odôvodniť. Daňový úrad je viazaný rozhodnutím súdov o tom, že tzv. kompenzačný úrok musí byť určený tak, aby boli zachované zásady daňového konania a zásady vzťahujúce sa na daň z pridanej hodnoty, pričom určenie výšky tzv. kompenzačného úroku je žalovaný, resp. daňový úrad povinný náležite odôvodniť. Žalobca je toho názoru, že novo upravenú výšku úroku (1,5%, resp. dvojnásobok úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky) nie je možné v tomto smere aplikovať, a teda daňový úrad musí ad hoc vzhľadom na konkrétne okolnosti a podmienky vykonania daňovej kontroly v danom zdaňovacom období určiť výšku kompenzácie, ktorú je nevyhnutné žalobcovi poskytnúť, aby bola kompenzovaná ekonomická strata, ktorú utrpel tým, že nemohol disponovať finančnými prostriedkami počas vykonávania daňovej kontroly, ktorá nebola ukončená v primeranej lehote. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
10. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
11. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté oznámenia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých oznámení žalovaného správneho orgánu.
12. Kasačný súd úvodom konštatuje, že sťažovateľ - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zn. 293981/2019 z
13. mája 2019 požiadalo Najvyšší súd Slovenskej republiky, správne kolégium, o prijatie zjednocujúceho stanoviska k aplikácii ustanovenia § 85ke - prechodné ustanovenia k zákonu o DPH s odôvodnením, že ustanovenie § 85ke k úpravám účinným od
14. januára 2017 upravuje priznanie nároku na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 začala pred

1. januárom 2017 a k
2. januáru 2017 nebola skončená; ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do

1. decembra 2016 vrátane, na základe čoho bolo prijaté Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. októbra 2019, Snj 36/2019, podľa ktorého, cit.: „Ustanovenie § 79a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od
3. januára 2017 (Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly) je v pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods.
4. zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
5. januára 2012 (Daňové preplatky a úrok). Vnútroštátna úprava právneho poriadku Slovenskej republiky spočívajúca v ustanovení § 85ke vety druhej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom od
6. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
7. januára 2017), v znení: „Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do

1. decembra 2016 vrátane.“, nie je súlade s právom Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“
2. Vychádzajúc z vyššie citovaného stanoviska je zrejmé, že aj na predmetnú posudzovanú právnu vec - uplatnený nárok na úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014 sa použije ust. § 79a zákona o DPH, pričom použitie ust. § 79 ods. 3 daňového poriadku je vylúčené. 16.
3. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku

1. 16.
2. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH má platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na

§ 79ods.

1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane. 16.

1. Podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH o priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu. 16.
2. Podľa § 79a ods. 4 zákona o DPH ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu.33) 16.
3. Podľa § 79a ods. 5 zákona o DPH ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie. 16.
4. Podľa § 79a ods. 6 zákona o DPH ustanovenia osobitného predpisu33)o použití daňového preplatku sa vzťahujú aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu. 16.
5. Podľa § 79a ods. 7 zákona o DPH úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5 eur.
6. V konaní je nesporné, že žalobca si za zdaňovacie obdobie máj 2014 uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 143.823,10 eura.
7. augusta 2014 začala vo veci daňová kontrola, ktorá bola ukončená
8. januára 2016 doručením protokolu č.102425708/2016/9104402/DršĽ z
9. januára 2016, v rámci ktorého nebol zistený rozdiel priznanej dani oproti vyrubenej dani. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený
10. februára
12. Kasačný súd sa preto stotožňuje s aplikáciou záverov vyplývajúcich z rozhodnutia SD EÚ vo veci C-120/15 Kovozber správnym súdom na prejednávanú vec a konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu neboli zistené v konaní o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol
13. S ohľadom na vyššie citované stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (Snj 36/2019) bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní zohľadniť uvedené prijaté závery a aplikovať na uplatnený nárok žalobcu relevantné stanovania § 79a zákona o DPH a vo veci znova konať a rozhodnúť.
14. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p.. Žalovaný (sťažovateľ) nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, zatiaľ čo právo na plnú náhradu trov kasačného konania priznal plne úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.