Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/198/2019 Identifikačné číslo spisu: 6417208961 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Ľalík Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 101Občianskeho zákonníka.

1. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 C.s.p.).
2. Zmenou žaloby je taký návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), alebo ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) alebo podstatná zmena, alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, teda prípad, ak žalobca síce naďalej žiada rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu veci (skutkového základu veci), než ako ho uviedol v pôvodnej žalobe. Ako vyplynie z ďalšieho, v prejednávanej veci nešlo ani o jednu z uvedených alternatív, podstatných pre záver o zmene žaloby, lebo aj tzv. „novo“ uplatnený nárok žalobcami sa opieral o rovnaké hmotnoprávne (§ 140 Občianskeho zákonníka) a procesné (§ 229 C.s.p.) ustanovenie, upravujúce ochranu (spolu)vlastníckeho práva žalobcov vo forme predkupného práva v civilnom súdnom konaní.
3. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
4. Žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa jeho obsahu (čl. 11 ods.

§ 124ods.

1 C.s.p.). To znamená, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh a ktoré umožňujú súdu, aby jeho nárok právne kvalifikoval (iura novit curia).

1. Samotný procesný predpis v § 132 ods. 1 C.s.p. nestanovuje presnú štruktúru žalobného návrhu; musí byť z neho jasné iba to, čoho sa žalobca domáha a od toho sa potom odvíja všeobecne uznávaný výklad, že žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015), lebo sú ním určené hranice, v ktorých sa môže súd pri rozhodovaní v priebehu konania pohybovať a ktoré môže prekročiť len za podmienok uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 C.s.p. Petit však nemusí byť zreteľne oddelený od ďalších častí žaloby, nemusí mať ani určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku musí byť jasné, čo je žiadané. S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd tento petit modifikovať, teda do akej miery je ním „otrocky“ viazaný, t. j. je povinný navrhovaný petit prevziať. Platí všeobecné pravidlo, že súd musí z hľadiska obsahového petit plne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť, čiže návrhom žalobcu na znenie výroku jeho rozhodnutia nie je viazaný (porov. 5Cdo/254/2009). Pritom musí prihliadať ako k druhu žaloby, tak k typu konania, ďalej i k povahe práva a právneho odvetvia, ktoré sa veci týkajú a k odbornej terminológii. Iba v tomto zmysle treba vykladať aplikáciu dispozičnej zásady o zákaze prekročenia, resp. povinnosti vyčerpania petitu. Súd nie je do najmenšieho detailu viazaný žalobou, resp. jej petitom, ale môže ho modifikovať tak, aby mohol pre žalobcu prisúdiť ním žiadaný nárok, pretože len súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný jeho výrok rozhodnutia, aby vyriešil predmet sporu medzi jeho stranami. Účelom civilného procesu je riešiť spory a prinášať spravodlivosť a nie to, aby sa z neho samotného stal zmysel celého konania.
2. Zo strany odvolacieho súdu tak došlo zjavne k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces tým, že v rozpore so zmyslom zákonnej úpravy obsahu žalobného návrhu posúdil ich podanie z
3. októbra 2017 ako zmenu žaloby, hoci bolo možné aj o pôvodnom žalobnom návrhu rozhodnúť v tej podobe (hoci aj modifikovanej), ako bol podaný na súd dňa
4. júla 2017, lebo pre to boli splnené rovnaké hmotnoprávne a procesné dôvody uvedené v ustanovení § 140, či § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 229 C.s.p.
5. Podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
6. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka, okrem iného, nárok domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa a žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa na prevod spoluvlastníckeho podielu opomenutému spoluvlastníkovi. V takomto prípade výrok rozsudku by znel: Súd nahrádza prejav vôle žalovaného s uzavretím tejto kúpnej zmluvy (...) s tým, že kúpna zmluva je buď vo výroku rozhodnutia presne špecifikovaná alebo vo výroku je uvedený odkaz na obsah pripojenej písomne vyhotovenej kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku (R 53/1991 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Súd teda neukladá žalovanému povinnosť, aby v určitej lehote uzavrel so žalobcom zmluvu, ale z dôvodov hospodárnosti konania priamo nahradzuje jeho súhlasný prejav vôle s uzavretím zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Inak povedané, pokiaľ rozsudok, ktorým sa nahradzuje prejav vôle, nadobúda právoplatnosť, týmto okamihom akoby žalovaný zmluvu podpísal a právoplatnosťou dochádza k jej uzavretiu, čo sa predtým nestalo dobrovoľne; inak rozsudok nemôže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností formou záznamu (§ 34 katastrálneho zákona).
7. Preto postup odvolacieho súdu, ktorý považoval zmenenú formuláciu petitu v podaní žalobcov z
8. októbra 2017 za zmenu žalobného návrhu, musí dovolací súd považovať za prísne formalistický, ktorým vnáša prehnané nároky na formuláciu žalobného návrhu (petitu) stranou sporu a ktorý tak nemožno akceptovať, lebo v tomto prípade svojím nesprávnym procesným postupom zabránil žalobcom v reálnom uplatnení (obrane) ich základných práv na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a na ochranu (spolu)vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru. Pokiaľ totiž boli zistené narušené hmotné práva vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, bolo vždy možné rozhodnúť ako o pôvodnom žalobnom návrhu žalobcov, tak aj o „zmenenom“ návrhu s účinkami ku dňu začatia konania na súde podľa ustanovenia § 156 C.s.p., a to sformulovaným petitom súdu tak, aby jeho rozhodnutie bolo aj „vykonateľné“ (viď bod 17).
9. Hmotnoprávne účinky „zmeneného“ návrhu teda zostali zachované ku dňu začatia konania o pôvodnom žalobnom návrhu, a to aj ohľadne plynutia premlčacej lehoty podľa § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka a nie až dňom, kedy bol uplatnený „zmenený“ žalobný návrh, o ktorom inak podľa procesného práva mohol rozhodnúť aj odvolací súd.
10. Z uvedeného tak vyplýva, že bol naplnený dovolací dôvod jednak podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. - dal sa vyvodiť z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 C.s.p.) - a jednak v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., s poukazom na citované rozhodnutie najvyššieho súdu pod sp. zn. 5Cdo/254/2009 (ale i I. ÚS 192/2015) a uverejnené pod č. 53/1991 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk.
11. S ohľadom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 449 ods.

§ 450C.s.p.), v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania (§ 453 ods.

3 C.s.p.).

1. V ďalšom priebehu konania bude odvolací súd viazaný nosnými dôvodmi tohto rozhodnutia a prihliadne aj k námietkam žalovanej, uvedeným v jej vyjadrení k dovolaniu žalobcov.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.