odvolacieho súdu rozhodol o uplatnenom príslušenstve pohľadávky bez toho, aby vo svojom rozhodnutí odstránil nejasnosť vyčíslenia úroku z omeškania. Jeho rozhodnutie je v tejto časti preto predčasné. Uložil okresnému súdu v ďalšom konaní povinnosť znovu posúdiť uplatnený úrok z omeškania a po preukázaní, že boli zachované procesné práva účastníkov konania znovu rozhodnúť o príslušenstve žalobnej pohľadávky tak, aby nebolo pochýb, o akom úroku z omeškania z hľadiska jeho vyčíslenia rozhodol. V závere uviedol, že odvolanie žalovaného sa netýkalo tej časti výroku rozsudku, ktorou mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR, preto v tejto časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Uviedol, že v novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 3. Žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal proti II. výroku uvedeného uznesenia odvolacieho súdu dovolanie s tým, že jeho prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretože neprihliadol na ním predložené dôkazy v konaní. Poukázal aj na nesprávne konštatovanie odvolacieho súdu, že nakoľko odvolanie žalovaného sa netýkalo tej časti výroku, ktorou mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR, tak v tejto časti nechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd však ale mal
jeho tvrdenia rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V závere žiadal odložiť vykonateľnosť právoplatného uznesenia. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
jeho tvrdenia rozhodnúť o celej prejednávanej veci. 10. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa nerozhodnutia krajského súdu o celej prejednávanej veci v rámci odvolacieho konania. 11.
1 CSP sa každé podanie posudzuje
jeho obsahu. 12.
ustanovenia § 212 CSP rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. 13.
CSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. 14.
prvej vety v spojení s § 378 CSP odvolací súd musí rozhodnúť o celom predmete odvolania. Ak súd prvej inštancie, alebo odvolací súd prizná len časť nároku a o zostávajúcej časti zabudne rozhodnúť, takýto postup súdu nie je správny, lebo tým porušil ustanovenie § 212 CSP. 15. Odvolací súd uložil prvým zrušujúcim výrokom okresnému súdu v ďalšom konaní povinnosť znovu posúdiť uplatnený úrok z omeškania a po preukázaní, že boli zachované procesné práva účastníkov konania, znovu rozhodnúť o príslušenstve žalobnej pohľadávky tak, aby nebolo pochýb, o akom úroku z omeškania z hľadiska jeho vyčíslenia rozhodol. Vo výroku II., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože odvolací súd mal za to, že odvolanie nebolo proti nemu podané. Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) avšak
dovolacieho súdu vyplýva, že žalovaný ho podal proti celému rozsudku okresného súdu, keď v ňom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje po skutkovej ako aj po právnej stránke vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal za nesprávne. V zmysle čoho požadoval zmenu celého rozsudku súdu prvej inštancie a to tak, že návrh žalobkyne bude v celom rozsahu zamietnutý prípadne sa vec vráti tomuto súdu ďalšie konanie. 16. Keďže bol odvolaním napadnutý celý rozsudok súdu prvej inštancie, výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR ostal zo strany odvolacieho súdu nesprávne nedotknutý. Vzhľadom na uvedené došlo v odvolacom konaní k procesnej vade
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. 17. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Dovolací súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého uznesenia sa nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami. 18. V prejednávanej veci žalovaný dovolaním napadol výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktorý sa dotýkal veci samej ohľadom povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni istinu vo výške 8.800 EUR. Výrok o priznaní úroku z omeškania z vyššie uvedenej istiny, o ktorom sa rozhodlo prvým výrokom uznesenia, síce
obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) žalovaný nenapáda, no ten je jednostranne závislý od existencie rozhodnutia vo veci samej. Závislosť výrokov od seba vyplýva z charakteru konkrétneho právneho vzťahu. Vo všeobecnosti možno o závislosti hovoriť vtedy, ak medzi výrokmi existuje istý vzťah prejudiciality. Zrušením uznesenia odvolacieho súdu vo veci samej uznesenie o úroku z omeškania z uvedenej istiny ako závislé rozhodnutie stráca svoj podklad. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálila, že závislým výrokom môže byť nielen (opravným prostriedkom nedotknutý) výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.