2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. S. M. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 18. apríla 2017, sp. zn. PK-1T/14/2012, bol obvinený Ing. S. M. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré spáchal tak, že ako konateľ spoločnosti Z. K. L., s. r. o. so sídlom v E., ul. E. č. XX, IČO: XX XXX XXX, dňa
4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením
4 Trestného zákona do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia,
1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 20.000 eur s tým, že pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu mu bol
3 Trestného zákona ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, a
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere dvoch rokov. Poškodená spoločnosť N., s. r. o. v likvidácii bola
1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu podal odvolanie tak prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako i obvinený Ing. S. M.. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 18. apríla 2018, sp. zn. 3 To 5/2017, odvolanie obvineného
Trestného poriadku zamietol (výrok II.) a na podklade odvolania prokurátora napadnutý rozsudok
1 písm. d) Trestného poriadku zrušil a rozhodujúc sám
3 Trestného poriadku obvineného na nezmenenom skutkovom základe uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu uložil
4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením
4 Trestného zákona do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia,
1, § 38 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 20.000 eur spolu s náhradným trestom odňatia slobody
3 Trestného zákona vo výmere dvoch rokov pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu a
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad vo výmere dvoch rokov.
2 Trestného zákona odvolací súd súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice II z
1 písm. c), ods. 2 písm. b) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, ako aj ďalšie rozhodnutia na predmetný výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napokon
1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť N., s. r. o. v likvidácii s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces (výrok I.). Dňa 24. augusta 2018 bolo príslušnému prvostupňovému súdu doručené dovolanie obvineného Ing. S. M., podané prostredníctvom ním zvoleného obhajcu a smerujúce nielen proti naposledy uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale tiež rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 18. apríla 2017 (§ 374 ods. 3 Trestného poriadku) a konaniu im predchádzajúcemu, pričom ako dovolacie dôvody boli označené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), g),
Trestného poriadku), ale o listinný dôkaz; zápisnica o výsluchu svedka však žiadnym listinným dôkazom, ani dôkazným prostriedkom nie je, ale ide iba o materiálne zachytenie samotného výsluchu, pričom ako listinné dôkazy nie je možné čítať ani zápisnice o výsluchoch osôb, ktoré boli vykonané v iných konaniach; - v právnom štáte je neprípustné, aby sa bezprostredná a počas všetkých štádií trestného konania ohľadom dokazovanej skutočnosti (v prospech koho bola sporná zmenka vystavená) konzistentná výpoveď svedka O. (v tom zmysle, že zmenka pre neho zo strany D. vystavená nebola) de facto nahrádzala kópiou zápisnice, o ktorej pôvode, spôsobe vykonania a pod. sú pochybnosti. Záverom k danej časti dovolacej argumentácie obvinený poukázal na to, že
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky platí, že „pokiaľ je možné v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k viacerým približne rovnako pravdepodobným skutkovým verziám a súd sa prikloní k verzii menej priaznivej pre obvineného, potom porušuje princíp rozhodovania in dubio pro reo a tým aj zásadu prezumpcie neviny
čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.“ V ďalšej časti odôvodnenia podaného dovolania sa obvinený venoval otázke naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, keď v uvedenom kontexte predovšetkým zdôraznil, že
jeho názoru sa dovolací súd pri posudzovaní toho, či skutková veta odsudzujúceho rozsudku „pasuje“ na skutkovú podstatu (a iné hmotnoprávne ustanovenia) nemôže obmedziť iba na prieskum samotnej skutkovej vety, ale v záujme zabezpečenia práva na spravodlivý proces musí súdmi nižšieho stupňa zistenú skutkovú vetu konfrontovať s odôvodnením ich rozhodnutí a vykonaným dokazovaním, nakoľko opačný prístup by bol čisto formalistickým chápaním (naformulovaná skutková veta by predstavovala trestný čin, avšak odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a vykonané dokazovanie by preukazovali opak). - Ak ide o posudzovaný prípad, v tomto sa konkrétne vo veci konajúce súdy nemali vôbec vysporiadať s otázkou vedomostnej zložky jeho zavinenia (vo forme úmyslu), keď presnejšie zo skutkovej vety napadnutého rozsudku síce vyplýva, že bol odsúdený za danie do obehu zmenky, o ktorej mal vedieť, že v nej uvedené údaje sú nepravdivé, resp. falšované, ako k danému záveru súdy dospeli však už z ich rozhodnutí zistiť nemožno. Dokázané tiež navyše ani nebolo, kto predmetnú spornú zmenku vyplnil, ako bola táto uvedená do obehu, či rovnako ani to, že by on sám (ktorý zmenku následne ďalej použil) vedel o údajnej dohode medzi poškodeným D. a svedkom O., čo zmenka zabezpečuje a ako ju možno, resp. nemožno použiť. Uvedené tak predstavuje
obvineného zásadné pochybenie súdov pri právnom posúdení jeho zavinenia, ako i porušenie zásady prezumpcie neviny. - Za ďalšie relevantné (z pohľadu uplatneného dovolacieho dôvodu) pochybenie oboch súdov označil obvinený aj riešenie predbežných otázok v zmysle § 7 Trestného poriadku, t. j. otázok iného právneho odvetvia, majúcich podstatný význam z hľadiska určenie jeho viny. K odôvodeniu uvedeného pritom najskôr úvodom zdôraznil, že hoci obsah spisu tvoria aj kópie publikácii z oblasti zmenkového práva (tieto boli predložené k odôvodeniu jeho odvolania), teoretické závery daného právneho odvetvia, aplikovateľné na danú vec, súdy vo svojich rozhodnutiach ani len nespomenuli a nie to ešte, že by sa s nimi vysporiadali. Následne obvinený v podanom dovolaní odcitoval niektoré pasáže zo spomínanej odbornej literatúry týkajúce sa bianko zmenky a možnosti jej prevodu s tým záverom, že túto možno prevádzať jednoduchým odovzdaním, pričom jej nadobúdateľ má právo ju vyplniť. Pre predmetný prípad preto platí, že ak by aj bolo preukázané (čo nebolo), že sporná zmenka bola pôvodne vydaná pre svedka O., tento ju úplne legálne mohol dať jemu (resp. jeho spoločnosti), pričom následne on, pokiaľ nemal vedomosť ohľadne súvisiacej vyplňovacej dohody, ju mohol akokoľvek vyplniť. Opäť teda i v danom ohľade má význam už skôr spomínaná skutočnosť, a síce, či vedel o obsahu vyplňovacej dohody k bianko zmenke (táto však vôbec nebola v konaní dokazovaná). Napokon v súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. h) Trestného poriadku obvinený namietal uloženie mu peňažného trestu aj spolu s náhradným trestom odňatia slobody (pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu), keď k tomu uviedol, že hoci je pravdou, že vo všeobecnosti zákon uloženie takého druhu trestu za danú trestnú činnosť pripúšťa, avšak bolo povinnosťou súdov zaoberať sa aj ustanovením § 57 ods. 1 veta druhá Trestného zákona,
ktorého súd peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že odsúdený ho nebude schopný zaplatiť. To ale súdy v jeho prípade neurobili a jeho schopnosť zaplatiť ho len „prezumovali“. V žiadosti z
Trestného poriadku patria aj doklady a listiny vystavené cudzozemskými úradmi a v cudzej reči. Nesúhlasím s tvrdením obhajcu za odsúdeného, že predmetná zápisnica je kľúčovým dôkazom pre uznanie viny a odsúdenie Ing. S. M.. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom uznesení z
2 alinea tretia a podvodu
Trestného zákona Skutočnosti preukazujúce, kto zmenku vypísal, sú podstatné pre naplnenie znakov inej časti skutkovej podstaty trestného činu
- K obhajobou namietaným teoretickým okolnostiam vyplňovacieho práva a prevádzania bianco zmenky uvádzam, že v zmysle ust. §§ 10 a 17 zákona č. 191/1950 Zb. prevod každej zmenky musí byť dobromyseľný, inak má zmenkový dlžník právo námietok. V danom prípade bolo a je jednoznačne a bez pochýb preukázané, že odsúdený Ing. S. M. nekonal dobromyseľne, keď pri svojej preukázanej vedomosti o existencii bianco zmenky s podpisom D. z 5. decembra 2003, obdobia, keď ho ani nepoznal, a o peňažnom dlhu firmy Z. K. L., s. r. o. voči firme N., s. r. o. z obchodov s plechmi v rokoch 2007 - 2008 previedol zmenku s podpisom D. vyplnenú na ťarchu firmy N., s. r. o. na rad firmy Z. K. L., s. r. o. na inú osobu. -
samotnej výpovede svedka A. O., tento pozná obžalovaného Ing. S. M. od roku 1991 až 1992, z čias, keď robil s uhlím, s čím
svedka obchodoval aj obžalovaný. S poukazom na uvedené nesúhlasím s vyjadrením obhajcu za odsúdeného, že pri predmetnej zápisnici po jej prečítaní ide o výraznú zmenu v rozhodnutí súdov. Právoplatný odsudzujúci rozsudok je založený na náležitom skutkovom stave zistenom zo zákonným spôsobom vykonaných dôkazov a na správnom právnom posúdení z nich vyplývajúcich skutočností. Nemožno spochybňovať odsudzujúci rozsudok kvôli tomu, že jemu predchádzal oslobodzujúci rozsudok, keďže prvostupňový súd pripustil zmenu právneho posúdenia tých istých preukázaných skutočností.“ Z vyššie citovaných dôvodov (pre nepreukázanie dôvodov dovolania) preto prokurátor navrhol dovolanie obvineného
1 Trestného poriadku zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
Trestného poriadku vec predbežne preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie obvineného nie je potrebné odmietnuť z formálnych dôvodov [§ 382 písm. a), písm. b), alebo písm. d) až písm. f) Trestného poriadku]. Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1) Trestného poriadku, a preto podané dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3 Trestného poriadku v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť preto striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Na striktnom obmedzení dovolacieho prieskumu je koncepcia tohto mimoriadneho opravného prostriedku založená, a to z dôvodu, že na rozdiel od predošlej právnej úpravy je taký prostriedok dostupný pre obe základné strany v súdnom konaní (obžaloba aj obhajoba - teda nie iba generálny prokurátor), avšak len z určitých, zákonom vymedzených dôvodov. U osobitného subjektu dovolateľa, a to ministra spravodlivosti (ktorý stranou v konaní nie je), je potom okruh dovolacích dôvodov, uplatniteľných v prospech i v neprospech obvineného, rozšírený. Rešpektovanie zákonného obmedzenia súdom je potom vecou aplikácie jedného zo základných ústavných ustanovení - čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v súlade s ktorým môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené obmedzenie platí aj pre tzv. skutkový prieskum, ako bude uvedené ďalej. A v rámci všeobecného úvodu je nutné napokon dať do pozornosti tiež tú všeobecne pertraktovanú skutočnosť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (k tomu pozri bližšie R 120/2012). - Pokiaľ ide o posudzované dovolanie obvineného Ing. S. M., námietky tohto v prvom rade smerovali voči prečítaniu „ukrajinskej“ zápisnice o výsluchu svedka A. O. na hlavnom pojednávaní, čím mal byť porušený zákon (viaceré skôr označené ustanovenia Trestného poriadku), keď bolo zároveň poukazované na nezákonnosť súvisiacu s realizáciou predmetného výsluchu na Ukrajine, či následným získaním uvedenej zápisnice pre účely nášho trestného konania. Čo sa týka otázky správnej subsumpcie predmetnej časti dovolacej argumentácie, ktorú je potrebné riešiť primárne a za správnosť ktorej „zodpovedá“ dovolací súd (a nie obvinený), tak k tomu je nevyhnutné uviesť, že v celom rozsahu ide o námietky spadajúce len pod dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a to aj v časti, kde sa dovolateľ domáha nepoužitia dôkazu pre údajné porušenie zákona v ustanoveniach zaručujúcich práva obhajoby [v danom ohľade má totiž zmieňovaný dovolací dôvod postavenie lex specialis vo vzťahu k obvineným súčasne označovanému dôvodu dovolania uvedenému pod písm. c)]. S odkazom na posledne spomenuté podradenie následne z § 371 ods. 4 veta prvá Trestného poriadku vyplýva pre dovolateľa povinnosť už predchádzajúceho vytýkania aktuálne predložených dovolacích námietok, a to za súčasného predpokladu skoršej vedomosti o nich. Ako je pritom zrejmé z obsahu predloženého spisového materiálu, predmetnú procesnú podmienku si obvinený splnil, keď predovšetkým v podanom odvolaní namietal rovnaké skutočnosti, ako boli ním predložené v aktuálne preskúmavanom dovolaní. Znamená to teda, že dovolací súd mal oprávnenie a súčasne povinnosť zaoberať sa samotnou vecnou opodstatnenosťou uplatnených dovolacích námietok (z hľadiska možného naplnenia príslušného dovolacieho dôvodu). Na zdôvodnenie už skôr konštatovaného záveru dovolacieho súdu o nesplnení dôvodov dovolania, je pritom potrebné v danej súvislosti uviesť: V súlade s ustálenou súdnou praxou platí, že dovolací dôvod
1 písm.
jeho názoru priamo usvedčovali obvineného z neoprávneného použitia vyplnenej bianco zmenky. Odvolací súd následne tiež konkrétne poukázal na tú skutočnosť, vyplývajúcu z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní
ich dohody do zmenky dopísal potrebnú čiastku, ktorú by mu Š. D. za spôsobené škody vyplatil. Medzi sebou mali dohodnuté, že A. O. si na bianco zmenku dopíše maximálne sumu 3.000.000,- Sk. Súd mal tým za nesporne preukázané, že existovala bianco zmenka, teda zmenka bez vypísania akýchkoľvek údajov na tlačive, len s pravým a nepochybne vlastnoručným podpisom Š. D.. (...) - Skutočnosť, že Š. D. podpísal bianco zmenku pre A. O. na Notárskom úrade JUDr. A. Z. v podstate potvrdil aj samotný notár svedok JUDr. A. Z.. Nevedel však jednoznačne potvrdiť, či vystaviteľ zmenky Š. D. podpísal zmenku práve pre A. O., len opisoval okolnosti, za ktorých pravosť podpisu overoval. Pamätal si dokonca na taký detail, čo mali v čase podpisu obaja účastníci, a síce Š. D. a A. O. oblečené, a aj to, že Š. D. si pri podpise zmenky ani nesadol a podpisoval ju na rohu stola. Z výpovede svedka JUDr. A. Z. o tom, že to bola prvá aj posledná zmenka, ktorú overoval za prítomnosti Š. D. a A. O., súd prišiel k záveru, že Š. D. vtedy podpisoval bianco zmenku práve pre A. O.. - Výpoveď svedka Š. D., že zmenka bola vystavená výlučne pre A. O.Š. potvrdil aj svedok Z. B.. Ten i pred súdom dokazoval, že D. mu povedal, že vystavil zmenku pre A. O., ale čistú, a to preto, lebo mala zabezpečovať prípadné škody, ktoré by D. spôsobil O. na majetku v čase, keď mu O. umožnil ubytovať sa s rodinou v jeho priestoroch. Dôležitou skutočnosťou vyplývajúcou z výpovede tohto svedka je aj to, že obžalovaného Ing. S. M. so svedkom Š. D. on zoznámil až niekedy v roku 2005, z čoho potom vyplýva, že svedok Š. D. nemohol ešte v roku 2003 vystaviť bianco zmenku pre obžalovaného Ing. S. M..“ - Ak ide o prečítanú časť z dotknutej ukrajinskej zápisnice o výsluchu svedka A. O., k tomu súd prvého stupňa uviedol (s. 28 a nasl.), že „... mal aj týmto dôkazom za preukázané, že skutočne Š. D. podpísal pred notárom čistú bianco zmenku v prospech A. O. z vyššie spomenutých dôvodov.“ Na s.
“. - V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné, nad rámec už uvedeného, poukázať na to, že skutočnosti vyplývajúce z predmetného listinného dôkazu a to, že Š. D. A. O. „notársky vystavil čistú zmenku, čo malo byť cieľom toho, že sa poistil, aby ho D. neoklamal“ (s. 28 prvostupňového rozsudku), mal Špecializovaný trestný súd za preukázané už aj pri svojom prvom rozhodovaní, kedy obvineného spod obžaloby oslobodil. Z odôvodnenia jeho rozsudku z
a § 264 Trestného poriadku sa týkajú iba výpovedí urobených v konaní
Trestného poriadku. Preto v súlade s § 119 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 269 Trestného poriadku môže byť zápisnica o výpovedi takejto osoby v inom type konania (napr. v civilnom procese, správnom konaní a pod.) prečítaná ako listinný dôkaz, ak to môže prispieť na náležité objasnenie veci. Čo sa týka nasledujúcej dovolacej argumentácie, uvedenej na odôvodnenie dôvodu dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, tak túto treba rovnako odmietnuť ako irelevantnú, a síce v jednej (jej úvodnej) časti s poukazom na to, že obvinený zjavne „nerešpektuje“ rozsah prípustného dovolacieho prieskumu, niekoľkokrát navyše zdôrazňovaný tiež v judikatúrnej podobe (dovolací súd „iba“ skúma, či súdmi nižšieho stupňa ustálená skutková veta obsahuje všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu), a v druhej časti (v rámci ktorej bolo upozorňované na údajne nereflektovanú teóriu a právnu úpravu o bianco zmenkách) potom z dôvodu, že obvinený si zjavne neuvedomil rozdiel medzi skutkovou a právnou námietkou, resp. presnejšie ním tvrdené nesprávne právne závery zakladá na
neho nesprávnych či nedostatočných skutkových zisteniach. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v celom rozsahu v podstate dovolateľ používa na zdôvodnenie spomínaného dovolacieho dôvodu len argumentáciu skutkového charakteru, keď jeho námietky predovšetkým smerujú voči ustáleným skutkovým zisteniam, ktoré sa pretavili do obsahu - pre dovolací súd záväznej - skutkovej vety a ktoré tak boli podkladom pre následnú právnu kvalifikáciu (vo zvyšku sa potom dovolateľ zaoberá aj takými skutkovými zisteniami, nenachádzajúcimi odraz v skutkovej vete, ktoré vôbec nemajú relevanciu z pohľadu použitej skutkovej podstaty - § 270 ods. 2 tretia alinea Trestného zákona, t. j. uvedenie zmenky „do obehu“). Skutkové námietky sú pritom nepodraditeľné nielen pod dovolateľom označený dôvod dovolania, ale pod žiadny pre neho dostupný dôvod (Trestný poriadok umožňuje iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky podať dovolanie aj zo skutkových dôvodov). - Konkrétnejšie, poukaz na nedostatky vo vykonanom dokazovaní, nesúhlas s hodnotením jednotlivých vo veci vykonaných dôkazov, či vo všeobecnosti brojenie voči správnosti a úplnosti zisteného skutku, to všetko sú námietky skutkového charakteru. Za skutkové treba potom rovnako považovať i námietky dovolateľa týkajúce sa údajnej absencie zákonom požadovaného zavinenia v jeho prípade, keď tu okrem odkazu na znenie ustálenej skutkovej vety (keď zavinenie z nej vyplývajúce dovolateľ napokon aj sám potvrdil) možno citovať i závery súvisiaceho stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného pod č. 3/2011, v zmysle ktorého dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku nemôže napĺňať o. i. ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Z tohto pohľadu je podstatným v skutkovej vete prvostupňového rozsudku ustálené skutkové zistenie, že dovolateľ vedel, že údaje uvedené v predmetnej zmenke sú falšované, nepravdivé a že samotná zmenka je tým neplatná, pretože vystaviteľ zmenky spoločnosť N., s. r. o., zastúpená konateľom Š. D., nikdy takúto zmenku pre spoločnosť Z. K. L., s. r. o. nevystavila, ale Š. D. vystavil a podpísal bianco zmenku pred notárom JUDr. A.H. Z. dňa 5. decembra 2003 iba v prospech A. O., ktorému mala zaručovať úhradu prípadných materiálnych škôd na jeho nehnuteľnosti spôsobených Š.R. D. s rodinou, ktorú v tom čase užívali. Pokiaľ ide o tvrdenie dovolateľa týkajúce sa údajného nerešpektovania zmenkovej právnej úpravy, k tomu považuje dovolací súd, s prihliadnutím zároveň na výrokovú časť napadnutého právoplatného rozsudku, za žiaduce odcitovať časť z odôvodnenia prvostupňového odsudzujúceho rozsudku, kde tento konkrétne uviedol (s. 32): „Vychádzajúc zo skutočnosti, že bianco zmenka iba podpísaná Š. D. je neúplná, aj keď zákon umožňuje vystaviť takúto bianco zmenku, úplnou sa stáva až jej vyplnením, pričom vyplňovacie právo má iba majiteľ bianco zmenky. Navyše, text vyplnený na bianco zmenke musí byť zhodný s prejavom vôle zmenkového dlžníka existujúcim už v čase jej vystavenia. Objasnenie, kto bol majiteľom predmetnej bianco zmenky a kto mal k nej vyplňovacie právo bolo pre rozhodnutie súdu významné.“ V nadväznosti na uvedené treba potom poukázať i na priliehavú a zákonu zodpovedajúcu argumentáciu súdu odvolacieho na s. 16 a nasl. dovolaním napadnutého rozsudku. A záverom sa žiada k tomu (vzhľadom na obsah dovolania) už iba zdôrazniť, že v zmysle § 371 ods. 7 Trestného poriadku dovolanie len proti samotnému odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Napokon, pokiaľ ide o „poslednú“ námietku dovolateľa, spočívajúcu konkrétne v tom, že súdy v jeho prípade porušili ustanovenie § 57 ods. 1 veta druhá Trestného zákona,
ktorého sa peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť, k tejto považuje za potrebné dovolací súd uviesť dve skutočnosti. Po prvé, námietka uvedeného typu je potencionálne podraditeľná pod iný dôvod dovolania, ako v tomto kontexte uviedol dovolateľ [peňažný trest totiž vo všeobecnosti bolo možné uložiť za súdenú trestnú činnosť, aj výška uloženého trestu bola v rámci Trestným zákonom ustanovených prípustných medzí pre daný druh trestu], a síce pod dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku, keď konštatovať záver o „nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia“ by potom bolo možné iba vtedy, pokiaľ by sa súdy v príslušnej veci vôbec nezaoberali tým, či bude alebo nebude dotknutý odsúdený peňažný trest v určitej výške schopný zaplatiť. Ak by sa totiž danou otázkou zaoberali a vzhľadom na zistené pomery by mali za to, že odsúdený bude schopný jemu uložený trest zaplatiť, neskoršie dovolacie námietky tohto o porušení vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona by boli len námietkami smerujúcimi voči skutkovým záverom (išlo by „len“ o iný názor dovolateľa na hodnotenie dôkazov, odlišný od toho, ku ktorému dospeli súdy nižšieho stupňa), a teda námietkami z pohľadu dovolacieho konania irelevantnými. Po druhé, a to je v posudzovanom prípade rozhodné, ak by aj dovolací súd zistil na podklade vznesenej námietky obvineného porušenie zákona zo strany konajúcich súdov nižšieho stupňa, nebolo by účelné, resp. nemalo by vôbec žiadne opodstatnenie rušiť kvôli tomu napadnuté rozhodnutie v príslušnej časti, keďže z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Špecializovaného trestného súdu z 12. novembra 2018, sp. zn. PK-1T/14/2012, bolo
1 Trestného poriadku právoplatne upustené od výkonu peňažného trestu v sume 20.000 eur (zv. č. VII, č. l. 1608 a nasl.). Aktuálne tak už nie je čo naprávať cestou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, keďže náprava bola v plnom rozsahu vykonaná už iným súdom na podklade obvineným podanej žiadosti z 30. mája 2018, neskôr tiež doplnenej ďalšími podaniami. Z dôvodov ozrejmených vyššie najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.