Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžrk/10/2019 Identifikačné číslo spisu: 8017200160 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Monika Valašiková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 9ods.

1 a § 13 zákona o pôde. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Sp/38/2015 zo dňa 20.11.2015 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. 21.

§ 34ods.

4, 5 správneho poriadku, poukazujúc na ustanovenia zákona o pôde, v zmysle ktorého predpokladom na vydanie nehnuteľnosti alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa zákona o pôde bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 9 ods. 1 zákona o pôde a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o pôde, ako aj skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti prešli v rozhodujúcom období (od 25.02.1945 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 zákona o pôde, uplatnenie nároku do 31.12.1992 a že žiadané pozemky mali charakter pôdy podľa § 1 zákona o pôde. 22. Prvostupňový správny orgán rozhodol o nevydaní nehnuteľností a o neposkytnutí náhrady, keďže tieto nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu v rozhodnom období a pozemok je v čase rozhodovania stále vedený ako majetok účastníkov konania, žiadateľov (tu žalobcu),

§ 1ods.

1, § 9 zákona o pôde, § 1 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, § 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch.

1. Na argumenty žalobcu v podanom odvolaní žalovaný v súlade s § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku odkázal na ust. § 1 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona o pôde, doplnil argumentáciu a nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že pôvodná nehnuteľnosť mpč. XXXX/X, pozemkovoknižná vložka č. 2172 k.ú. Š., „Les Riečavy“, dnes parc. E-KN č. XXXX/XX, LV č. XXXX, k.ú. Š., druh pozemku „lesné pozemky“ je pozemkom, na ktorý by sa vzťahovali ustanovenia zákona o pôde v prípade, ak by táto prešla na štát niektorým z titulov uvedených v § 6 ods. 1 zákona o pôde. Je však preukázané, že tento pozemok na štát neprešiel, o čom svedčia údaje LV č. XXXX, kde sú ako vlastníci evidovaní Y. Y. a V. Y., účastníci správneho konania, obaja v podiele
2. Stavba na tomto pozemku, Chata kpt. Rašu, ku ktorej nebolo odňaté vlastnícke právo, resp. vlastníctvo k nej neprešlo na štát niektorým z titulov podľa § 6 zákona o pôde nie je stavbou, ktorá slúžila na poľnohospodárske alebo lesné využitie v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o pôde, pretože nebola obytnou budovou, hospodárskou budovou a inou stavbou patriacou k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, alebo obytnou a hospodárskou budovou a stavbou slúžiacou poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov. Vzhľadom na jej využitie išlo nepochybne o turistickú chatu, na ktorú sa ustanovenia zákona o pôde nevzťahujú. Nie je preto možné priznať právo na náhradu za túto stavbu v zmysle zákona o pôde.
3. Správny orgán, v rozhodnutí poukázal na to, že aj keď oni nie sú príslušným správnym orgánom na rozhodnutie o priznaní náhrady za pôvodnú stavbu, teraz neexistujúcu, keďže na túto situáciu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o pôde a ak si pôvodná oprávnená osoba, V. Y. tento nárok riadne uplatnila, iný správny orgán je kompetentný o tomto nároku rozhodovať, no na základe iných právnych predpisov, nie podľa zákona o pôde. Zdôraznil, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden návrh, či žiadosť V. Y. podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde, v zmysle ktorého oprávnená osoba si uplatňuje nárok na pozemkovom úrade spolu s výzvou na vydanie nehnuteľností. Poukázal tiež na to, že v administratívnom spise sa nachádza list Správy TANAP-u č. 2028/71 z 12.11.1991, ktorou oznamujú V. Y., že nehnuteľný majetok (pozemok a chata) nebol odňatý v prospech čsl. Štátu a iných právnických osôb a zároveň je žiadal o oznámenie, či nehodlá pozemok parc. č. XXXX/X predať TANAP-u.
4. Tento list bol doručený vtedajšiemu Pozemkovému úradu Poprad na vedomie dňa 28.11.1991 pod číslom 254/
5. Listom zo dňa 06.01.1992 bolo V. Y. oznámené, že žiadnym spôsobom nebol preukázaný prechod vlastníctva predmetnej chaty na štát. Naopak, z listu vyplýva, že chata bola prenajatá Slovakotouru na základe dohody s majiteľmi. V spise sa ďalej nachádza kópia listu V. a O. Y. z 27.09.1991, ktorým sa obracajú na Ministerstvo financií Slovenskej republiky so žiadosťou o finančné vysporiadanie za zhorenú chatu, pričom uvádzajú, že si nie sú isté, či sa na vec vzťahuje zákon č. 87/1991 Zb. alebo zákona č. 403/1990 Zb.
6. Ďalej sa v spise nachádza kópia listu V. Y. a O. Y. z 10.04.1991, ktorým žiadali vrátenie pozemku a náhradu škody za chatu v hodnote 250 000,- Kčs a ktorý adresovali vtedajšiemu Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku SR.
7. Je nesporné, že právni predchodcovia OÚ PLO sa uvedenými podania zaoberali, ako by boli uplatnením nároku v zmysle ustanovení zákona o pôde, čo namietal aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku č.k. 1Sp/38/2015-24 z 20.11.
9. Novým rozhodnutím vo veci Okresný úrad Poprad zo dňa 04.03.2015 rozhodol, tak, že V. Y. a Y. Y. nepriznal právo na vydanie nehnuteľností, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti, pozemok mpč. XXXX/X a Chata kpt. Rašu, k.ú. Š., ku ktorým právo na vydanie nebolo uplatnené oprávnenou osobou na okresnom úrade v lehote do 31.12.1992,

§ 9ods.

1 a § 13 zákona o pôde. Neuplatnením práva v zákonnej prekluzívnej lehote toto právo žiadateľov tak zaniklo.

1. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad zo dňa 04.03.2015 podal Y. Y. správnu žalobu, kde namietal, že správnemu orgánu boli predložené všetky potrebné doklady, vrátane dokladu preukazujúceho štátne občianstvo a dokladu o prechode vlastníctva k nehnuteľnostiam na štát v rozhodnom období. K samotnému prechodu vlastníctva poukázal na to, že v roku 1991 bol z ich strany opakovane podávaný reštitučný nárok na viacerých správnych orgánoch v zmysle zákona č. 403/1990 Zb., a to v dvoch osobitných smeroch, požiadavka na navrátenie lesa (pozemok parc č. XXXX/X, k.ú. Š.), ktorý bol v držbe a užívaní TANAP-om a ako nárok na náhradu škody za odňatie a zničenie Chaty kpt. Rašu. Uviedol, že sporný pozemok bol chybou správnych orgánov začlenený k inému pozemku, parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve desiatok osôb s označením Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba bez právnej subjektivity. V dobe do roku 1991 nebolo vlastníkom umožnené nijakým spôsobom tento pozemok užívať a práva vlastníka realizoval československý štát prostredníctvom rôznych socialistických organizácií. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody za chatu opakovane poukázal na to, že došlo k jej odňatiu právnym predchodcom žiadateľa, ktorí chatu vystavali za vlastné finančné prostriedky a prevádzkovali ju do 1950, kedy bola odňatá. Chata bola po 1950 považovaná za majetok socialistických organizácií a bola takto užívaná až do doby, kedy zamestnanec jednej z týchto organizácií spôsobil požiar a došlo k jej úplnému zničeniu. Podľa žalobcu nebolo rozhodujúce, či išlo o nájom, či o zoštátnenie, keďže pôvodní majitelia nemali žiadnu možnosť nehnuteľnosť užívať, nakladať s ním a tak možno bezpochyby hovoriť o konfiškácii. Poukázal na vládne nariadenie č. 15/1959 Zb.
2. Správny súd rozsudkom zo dňa 30.11.2015 č.k. 1Sp/38/2015-24 zrušil rozhodnutie zo dňa 04.03.2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ OSP a vec vrátil správnemu orgánu. Poukázal na nenáležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, z ktorého nebolo možné zistiť, či bol zadovážený dostatok podkladov pre rozhodnutie, či bol riadne zistený skutkový stav, či bol vyvodený správny právny záver, čo má za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia. Správny orgán v rozhodnutí, podľa názoru správneho súdu, nijako nevysvetlil, na základe čoho konal po dobu 24 rokov s právnym predchodcom žalobcu o reštitučných nárokoch a v rozhodnutí uviedol, že z ich strany nebol reštitučný nárok uplatnený včas.
3. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 20.01.2017 č.j. OU-PO-OOP4-2017/003946-01-LIM podané odvolanie zamietol a rozhodnutie č. OU-PP-PLO-2016/000365-029-MI potvrdil. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu. IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
4. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
5. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
6. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce jeho vydaniu. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
7. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a s takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
8. Najvyšší súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po jeho preskúmaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
9. Ako vyplynulo z odôvodnenia Krajského súdu v Prešove, tento zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c/, d/ SSP. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
10. S právnym názorom krajského súdu vysloveným v predmetnom rozsudku sa najvyšší súd nemohol stotožniť. Z odôvodnenia žalovaného, podľa názoru najvyššieho súdu, vyplýva, že žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnili. V odvolacom rozhodnutí žalovaný správny orgán podľa názoru kasačného súdu, riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom reagovali na všetky námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.
11. Naopak, kasačný súd konštatoval, že náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku nespĺňa odôvodnenie Krajského súdu v Prešove.
12. Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Osobitnou a veľmi dôležitou súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
13. Podľa ust. § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verenej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého, o. i. patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z rozhodnutia súdu musí byť dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu záveru. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentami účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich ohodnotil v rozpore s argumentáciou účastníkov konania.
15. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Odôvodnenie rozsudku z väčšej časti obsahuje opis odôvodnenia rozhodnutí orgánu verejnej správy a reprodukciu žalobných dôvodov, resp. vyjadrenia účastníkov konania.
16. Vlastná argumentácia a právne posúdenie veci krajským súdom v napadnutom rozsudku absentuje.
17. Najvyšší súd SR konštatuje, že postup krajského súdu a odôvodnenie napadnutého rozsudku v prejednávanej veci nezodpovedá zákonným požiadavkám na spravodlivý proces. Nestačí, ak sa správny súd stotožní s argumentáciou jedného z účastníkov konania, príp. do svojho odôvodnenia preberie len jeho závery, bez vlastnej právnej a logickej argumentácie.
18. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj ústavný súd (pozri napr. nález IV.ÚS 1/02, II.ÚS 174/04, III.ÚS 117/07, III.ÚS 36/10). V nich ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, pričom jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou.
19. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozhodnutí Krasko c. Švajčiarsko z 29.04.1993, séria A, č. 254-BS.49, § 30 a konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garzia Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani ústavného súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak, ak ide o argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, vyžaduje sa špecifická a konkrétna odpoveď.
20. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danej veci považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu v Prešove za nedostatočné. Skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu náležitým spôsobom nevyplýva jasná a určitá odpoveď, resp. právny názor súdu na zásadné argumenty žalovaného vo väzbe na tvrdenia žalobcu, a to najmä s ohľadom právneho posúdenia, vykazuje znaky zmätočnosti.
21. Podľa ust. § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
22. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ust. § 139 ods. 2 SSP. Svojim postupom tak krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR.
23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa vyššie cit. ust. 462 ods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
24. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP), pokračovať v konaní vo vyššie načrtnutej línii.
25. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.