6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.), za porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1, § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že správca dane a následne žalovaný postupovali zákonne, keď vyslovili záver, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane
zákona o DPH. Žalobca v sporných 3 Sžf/47/2008 2 zdaniteľných plneniach preukazoval ich uskutočnenie daňovými dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená a nepodarilo sa mu preukázať opak. Prvostupňový súd považuje za správny aj záver žalovaného o zániku registrácie dodávateľa žalobcu spoločnosti S., s. r. o., J., ako platiteľa DPH v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože v tomto konaní je podstatný len ten záver, že označený dodávateľ v období od januára 2006 do septembra 2006 nebol registrovaný ako platiteľ DPH a to napriek tomu, že žalobcovi predložil osvedčenie o registrácie platiteľa DPH, čo však nenahrádza registračnú kartu o platiteľovi DPH. Rovnako považuje za správny aj záver, že žalobca má možnosť overiť si dôveryhodnosť (identitu) dodávateľa a to pred uskutočnením obchodných vzťahov, čo však neurobil. Krajský súd zároveň konštatoval, že rozhodnutie Daňového úradu Brezno o určení posledného zdaňovacieho obdobia spoločnosti S., s. r. o., J. ako platiteľa DPH je právoplatné a záväzné pre každého, pokiaľ sa dotknutý daňový subjekt nedomáhal súdnou cestou jeho zrušenia. Na základe uvedeného Krajský súd v Nitre žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že zo spisu žalovaného nevyplýva, že by sa bol prejudiciálne zaoberal skúmaním splnenia podstatnej podmienky pre posúdenie zákonnosti doručenia rozhodnutia Daňového úradu Brezno o určení posledného zdaňovacieho obdobia spoločnosti S., s. r. o., J., najmä či sa adresát v mieste doručenia zásielky zdržiaval a či jeho neprítomnosť bola v mieste doručenia len dočasná. Len zo skutočnosti, že nebol doručovateľom zastihnutý a bolo pristúpené k opakovanému doručovaniu, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že došlo dôvodne k uloženiu zásielky a písomnosť je dôvodné považovať za doručenú, aj keď sa o nej adresát nedozvedel. Odvolateľ poukázal tiež na skutočnosť, že v relevantnom období správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu DPH a teda pracovníci správcu dane mohli žalobcu upozorniť, že dodávateľovi žalobcu medzičasom bolo určené posledné zdaňovacie obdobie ako platiteľovi DPH. K tvrdeniam žalovaného, že si žalobca mal možnosť preveriť prostredníctvom internetu na portáli daňovej správy alebo na základe písomnej žiadosti, ktorú mohol podať na Daňové riaditeľstvo SR, či je dodávateľ žalobcu platiteľom DPH, odvolateľ uviedol, že takúto povinnosť mu neukladá žiaden všeobecne záväzný predpis, údaje na internete nie sú právne záväzné a okrem toho tak žalobca urobil na začiatku obchodného vzťahu so spoločnosťou S., s. r. o., J.. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej. republiky zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že opakovane preveril doručenie rozhodnutia Daňového úradu Brezno, o určení posledného zdaňovacieho obdobia č. 625/230/22450/05/Ila zo dňa 15.06.2005 a zistil, že bolo doručené
3 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Daňový úrad Brezno v rozhodnom období (jún – júl 2005) nemal vedomosť o tom, že nie je možné doručiť písomnosti spoločnosti S., s. r. o., J. ako 3 Sžf/47/2008 3 tvrdí žalobca. Nevyplýva to ani zo zistení pošty a dokonca uvedené nenamietal ani konateľ spoločnosti S., s. r. o. J.. Z uvedených dôvodov bolo predmetné rozhodnutie Daňového úradu Brezno doručené na základe fikcie, v súlade s § 17 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V prípade, ak by sa konateľ tejto spoločnosti nezdržiaval v mieste sídla spoločnosti, ako tvrdí žalobca, nemala by táto skutočnosť vplyv na doručenie rozhodnutia, ale rozhodnutie by bolo doručené
10 zák. č. 511/1992 Zb., a to po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie. Poštový doručovateľ na obálku vyznačil, že osoba oprávnená prevziať písomnosť, resp. konateľ spoločnosti S., s. r. o., J., bol v sídle spoločnosti nezastihnutý, preto vykonal pokus o doručenie dňa 17.06.2005 a pokus o opakované doručenie dňa 20.06.2005 a v uvedený deň bola zásielka uložená aj na pošte. Ako dôvod nedoručenia zásielky je poštou uvedené, že adresát bol nezastihnutý, zásielku v úložnej dobe nevyzdvihol, preto platí domnienka, že osoba oprávnená písomnosť prevziať, sa na uvedenej adrese zdržiavala. Nakoľko sa jedná o právnickú osobu, sídlo spoločnosti je uvedené vo výpise z obchodného registra a teda adresa doručovania je správna. Zdržiavanie sa osoby oprávnenej písomnosť prevziať v mieste doručenia zistil doručovateľ a daňové orgány pri posudzovaní správnosti a účinnosti doručenia a o prípadnom ďalšom postupe vychádzajú z jeho zistení. Spoločnosť S., s. r. o. J., rešpektuje doručenie rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia a nepodal voči nemu žiadne námietky alebo opravné prostriedky. Žalobca sa bez právneho titulu v tomto konaní postavil do pozície ochrancu procesných práv spoločnosti S., s. r. o., J.. Uvedené považuje žalovaný za bezdôvodné, keďže spoločnosť S., s. r. o., J. nenamieta doručenie, správnosť ani právoplatnosť rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný uviedol, že žalobca si mohol preveriť, či sú jeho dodávatelia platiteľmi dane tiež písomnou žiadosťou na Daňovom riaditeľstve SR. Určite nie je povinnosťou daňových subjektov preverovať si svojich obchodných partnerov, ale je to ich právo. Zákon o DPH výslovne neustanovuje žalobcovi zisťovať a overovať si totožnosť vystavovateľa dokladu ako aj pravdivosť ďalších údajov. Túto znalosť však zákon očakáva a vychádza z nej. V opačnom prípade sa žalobca vystavuje podnikateľskému riziku. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O. s. p.) prejednal odvolanie žalobcu v medziach § 212 ods. 1 O. s. p. a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
p. ako vecne správny potvrdil. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že Daňový úrad Brezno dňa 15.06.2005 pod č. 652/230/22450/05/Ila vydal rozhodnutie, ktorým
5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov určil platiteľovi DPH S., s. r. o., J., posledné zdaňovacie 3 Sžf/47/2008 4 obdobie kalendárny mesiac jún
zákona o DPH a odpočítal daň v hodnote 117.117,- Sk, ktorú uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február
1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný zaplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
.
1 zákona č. 511/1992 Zb. (stav účinný ku dňu 30.06.2005) správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
2 do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti, o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou a ak tak určí správca dane.
3 citovaného zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
8 písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti, ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť príjme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú, alebo ak na adrese doručovania písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba, ktorá je oprávnená písomnosť 3 Sžf/47/2008 6 prevziať, hoci právnická osoba na adrese doručovania má sídlo postupuje sa
ods. 3.
10 cit. zákona, ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti, alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31) alebo
osobitného zákona, písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v tomto prípade nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj správcu neboli zákonné. Správca dane ako aj žalovaný pri vydaní rozhodnutia vychádzali z ustanovení zákona o DPH ako aj z ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. V tomto prípade bol zákonne vyvodený záver, že žalobca nesplnil podmienku na oprávnený nárok na odpočet DPH
zákona o DPH, pretože citované ustanovenie zákona podmieňujú okrem iného aj preukázanie prijatia tovaru. Žalobca počas daňového konania nepreukázal prijatie predmetného zdaniteľného plnenia od platiteľa DPH, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Z uvedeného teda možno dospieť k jednoznačnému záveru, že v danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na preukázanie vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým žalobca ako platiteľ DPH, deklaroval prijatie zdaniteľného plnenia. V tomto prípade žalobca ako odberateľ predmetného tovaru predložil správcovi dane daňové doklady tak, ako to vyžaduje zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedené mali všetky obsahové náležitosti, ktoré vyžadoval zákon okrem zákonnej náležitosti, aby faktúry boli vystavené platiteľom DPH. V konaní bolo jednoznačne preukázané a
názoru odvolacieho súdu je nesporné, že Daňový úrad Brezno vydal dňa 15.06.2005 rozhodnutie č. 652/230/22450/05/Ila, ktorým dodávateľovi žalobcu /dodávateľ sporných faktúr/, určil ako posledné zdaňovacie obdobie platiteľa DPH mesiac jún 2005. Rozhodnutie bolo dodávateľovi žalobcu aj doručené a to uložením na pošte v mieste sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom registri. Na základe uvedeného dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že v danom prípade predmetné rozhodnutie vydané Daňovým úradom Brezno nadobudlo právoplatnosť a stalo sa tak základom na rozhodnutie, ktoré v tejto veci vydal správca dane Daňový úrad Partizánske, keď vydal dodatočný platobný výmer č. 641/230/21327/07/FIL zo dňa 21.06.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 117.117,- Sk, pretože v danom prípade odpočítaním dane z pridanej hodnoty z tovaru prijatého od spoločnosti S., s. r. o., J. porušil žalobca § 51 ods. 1 zákona o DPH, pretože na odpočet dane z pridanej hodnoty nemal k dispozícii daňový doklad od platiteľa DPH, rovnako nepreukázal ani realizáciu samotného reálneho plnenia. S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že skutkové okolnosti obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského 3 Sžf/47/2008 7 súdu v Nitre č. k. 11S/44/2007-38 odôvodňujú jeho zákonnosť ako aj správne právne posúdenie veci a z uvedených dôvodov rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny potvrdil (§ 219 O. s. p.) O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech nepriznal náhradu trov konania. POUČENIE: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 29. júla 2008 JUDr. Ivan R u m a n a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.