1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.") uložená pokuta 500 € za porušenie povinnosti -
ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len (zákonník práce"), keď ako zamestnávateľ na prevádzke „BIG STORY caffe & bistro", Rokošská 5/A, Bánovce nad Bebravou (ďalej len „prevádzka") uzatvoril s fyzickými osobami F. Š. dohodu o vykonaní práce zo dňa 07.05.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke" a F. B. dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.01.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie práce v prevádzke zamestnávateľa", avšak v rámci takto dohodnutých pracovných úloh nešlo o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale o opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhovo a -
ust. § 119 ods. l v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce, keď ako zamestnávateľ na prevádzke, v období máj 2015 - august 2015, poskytol zamestnancovi F. Š., pracujúcej na základe dohody o vykonaní práce, mzdu nižšiu ako je minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, nakoľko na základe predloženého dokladu - dohoda o vykonaní práce zo dňa
druhu práce uvedeného v dohodách o vykonaní práce „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke BIG STORY caffe&bistro" nejde o výnimočnú a jednorazovú činnosť, ktorou zamestnávateľ zabezpečuje predmet činnosti. Ďalej zistil porušenia uvedené v bode 1 tohto rozsudku. Kontrolou konštatované pochybenia boli zaznamenané v protokole z inšpekcie práce zo dňa 22.2.2016, ktorý v rovnaký deň podpísala a prevzala v obchodnom registri zapísaná prokuristka žalobcu F. Ď., ktorá sa k zisteným porušeniam predpisov vyjadrila tak, že im porozumela a budú odstránené v termíne. Na podklade vyššie uvedených zistení prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.070/2016/2.1./G IPTN/KAHIP/ROZ/2016/452 zo dňa 12.7.2016 uložil sťažovateľovi pokutu 1.500 € za spáchanie správnych deliktov, spočívajúcich v porušeniach uvedených v bode 1 a 2 tohto rozsudku. O odvolaní sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu žalovaný rozhodol pod č. OPS/BEZ/2016/5401 O-614/2016 zo dňa 02.11.2016 tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu konštatujúc, že - výrok týkajúci sa porušenia § 223 ods. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľné vymedzenie vytýkaného konania, lebo nie je zrejmé, či porušenie zákona spočíva v porušení podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd alebo v porušení podmienky vymedzenia práce výsledkom, prípadne v oboch porušeniach; - prvostupňový správny orgán nevymedzil čas spáchania skutku v prípade konštatovaného porušenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce; - výška pokuty je nedostatočne odôvodnená a - je nevyhnutné vo veci nariadiť ústne pojednávanie. V nadväzujúcom konaní (ktorého priebeh a výsledky sú predmetom kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu) prvostupňový správny orgán dňa 20.1.2017 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu o inšpekcii práce, v ktorom spresnil znenie porušenia § 223 ods. 1 tak, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatváral s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, čím porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ na plnenie svojich úloh a zabezpečenie svojich potrieb uzatvoril s fyzickými osobami, napr. F. Š., nar. XX.X.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 07.05.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „pomocné práce pri prevádzkovaní kaviarne: vykladanie, dokladanie tovaru, upratovanie v prevádzke", a F. B., nar. XX.XX.XXXX, dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.1.2015 na dohodnutú pracovnú úlohu „upratovacie práce v prevádzke zamestnávateľa". V rámci takto dohodnutej pracovnej úlohy však nejde o prácu jednorazového charakteru vymedzenú výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa pracovnú činnosť vymedzenú druhovo. V ostatnej časti zostal protokol nezmenený. Následne vydal vo veci prvostupňové rozhodnutie, ktorým sťažovateľovi uložil pokutu 500 € na skutkovom základe uvedenom v bode 1 tohto rozsudku. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán odstránil všetky pôvodne vytýkané nedostatky. Poukázal na nesprávne druhovo formulovaný predmet dohôd o vykonaní práce, pre ktoré je typické dosiahnutie určitého výsledku. Vyslovil, že sťažovateľ riadnym nevyplatením minimálnej mzdy porušil § 119 ods. 1 zákonníka práce a protokol bol riadne prerokovaný s oprávnenou zástupkyňou sťažovateľa. Námietku týkajúcu sa nenariadenia ústneho pojednávania s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotil za nedôvodnú. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo
neho, a to aj v časti odôvodnenia pokuty, riadne zdôvodnené. II. Konanie pred správnym súdom Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že - preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľné vymedzenie vytýkaného konania; - v rozhodnutí absentuje vymedzenie času spáchania skutkov, ktoré
jeho názoru nespĺňajú znaky správneho deliktu, a riadne zdôvodnenie uloženia pokuty; - prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami odvolacieho orgánu a vo veci nenariadil ústne pojednávanie; - sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k protokolu, resp. nebol podpísaný všetkými prítomnými osobami, nebol prítomný pri vyhotovovaní dodatku č. 1 protokolu a v protokole a jeho dodatku nie sú uvedené jeho námietky; - oba druhy dohôd sú rovnako odvodovo zaťažené a nedoplatok na minimálnej mzde predstavoval len 2,184 € a bol doplatený. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že - prvostupňový správny orgán odstránil nejasnosti čo do určenia konania, v ktorom správny orgán videl porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce keď do rozhodnutia prevzal upravené znenie tohto skutku, v ktorom už presne konkretizoval, že za nedostatok považoval zmluvný typ, ktorý sťažovateľ uzatvoril so zamestnankyňami F. Š. a F. B., pričom z pohľadu dojednaných činností nejde o dohody o vykonaní prác - takto formulovaný skutok čo do spôsobu, miesta a času jeho spáchania spĺňa kritéria určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom; - požiadavka na časové vymedzenie skutku je bezpredmetná, pretože vytýkaný nedostatok vo vzťahu k ustanoveniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce sa týkal len formy, akou bol upravený pracovnoprávny vzťah medzi sťažovateľom a jeho zamestnankyňami, a ktorý preto nebol závislý od času porušenia právneho predpisu, nakoľko sa viazal nanajvýš len na dátum uzatvorenia preverovaných dohôd o vykonaní prác; - pokiaľ ide o druhý skutok, zo skutkovej vety, ktorá charakterizovala konanie sťažovateľa ako porušenie ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce, úplne zjavne vyplýva, že minimálna mzda nebola riadne vyplatená za konkrétne mesiace máj až august 2015, o čom nebolo medzi účastníkmi sporu; - postup pri prijímaní dodatku č. 1 sa vymyká právnej úprave, avšak upravené znenie skutku týkajúce sa porušenia ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce je v podstatných skutkových okolnostiach zhodné s jeho znením uvedeným v obsahu protokolu z inšpekcie práce, preto nemožno konštatovať, že by úpravou znenia skutku čo do tvrdeného porušenia ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, ku ktorým dospeli správne orgány vo svojich rozhodnutiach, došlo k vybočeniu z hraníc podstaty skutku, ktorý bol v protokole o výsledkoch kontroly kladený na zodpovednosť sťažovateľovi; - s poukazom na vykonané a vyhodnotené dôkazy možno prijať záver, že zistené nedostatky spočívajúce v porušení ustanovení Zákonníka práce spĺňajú zákonné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu
1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z.; - bolo preukázané, že s protokolom bola riadne oboznámená oprávnená zástupkyňa sťažovateľa F. Ď., ktorá je v obchodnom registri zapísaná ako prokuristka sťažovateľa, a ktorej bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k obsahu protokolu; - nakoľko pri vyhotovení dodatku č. 1 zmena spočívala len vo vypustení časti pôvodných zistení správneho orgánu a ponechaní tých časti výsledkov kontroly, ktoré boli konštatované aj v pôvodnom protokole, nebolo povinnosťou Inšpektorátu práce Trenčín opätovne prerokovať so zástupcom žalobcu rovnaké skutočnosti ako pri protokole; - neuvedenie vyjadrení sťažovateľa k protokolu do obsahu dodatku k protokolu sa môže formálne javiť ako pochybenie na strane správneho orgánu. Nemožno však opomenúť fakt, že dodatok, ktorý fakticky predstavuje reakciu prvostupňového správneho orgánu na pred tým vydané zrušujúce rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci uloženia pokuty, bol vydaný až v štádiu konania o uložení pokuty. Vzhľadom k tomu sa dodatkom nemenia výsledky inšpekcie práce zaznamenané v protokole, ktoré predstavovali skutkový a právny základ pre očakávané konanie o uložení pokuty. Preto s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prejednávaného prípadu vydaný dodatok č. 1 k protokolu neplní úlohu dodatku tak ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z., a to aj z dôvodu, že sťažovateľ k oboznámenému protokolu nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Vydaním namietaného dodatku k protokolu preto nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k ukráteniu žalobcu na jeho subjektívnych právach; - na podklade dôkazných prostriedkov, ktoré sťažovateľ predložil prvostupňovému správnemu orgánu bol náležite zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom na vydanie zákonného rozhodnutia a bez potreby nariadenia ústneho pojednávania, ktoré sa v danom prípade vzhľadom na dôkaznú situáciu nejavilo ako účelné; III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že - postup a rozhodnutie žalovaného sa nijakým spôsobom nevysporiadali s väčšou časťou vád, ktoré boli vytknuté v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí žalovaného a vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie; - prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, nespĺňa náležitosti, ktoré sú ustálenou rozhodovacou praxou požadované a zároveň nespĺňa náležitosti, ktoré má spĺňať
odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu zo dňa 02.11.2016; - prvostupňovým správnym orgánom nebola odstránená procesná vada spočívajúca vo vymedzení času spáchania oboch vytýkaných skutkov, pričom tieto nie sú presne popísané, resp. tak ako sú popísané nevykazujú znaky správneho deliktu; - úvahy prvostupňového správneho orgánu vedúce k uloženiu pokuty nie sú odôvodnené tak, ako to požaduje dikcia § 47 ods. 3 správneho poriadku ako i súdna prax; - sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k protokolu, resp. nebol podpísaný všetkými prítomnými osobami, nebol prítomný pri vyhotovovaní dodatku č. protokolu a v protokole a jeho dodatku nie sú uvedené jeho námietky; - oba druhy dohôd sú rovnako odvodovo zaťažené a nedoplatok na minimálnej mzde predstavoval len 2,184 € a bol doplatený. - v prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový správny orgán neodstránil nejasnosti čo do určenia konania, v ktorom správny orgán videl porušenie ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce; - úvaha správneho súdu k časovému vymedzeniu skutku je zjavne nesprávna; - postup správneho orgánu pri prijímaní dodatku č. 1 je nezákonný, pričom na ňom nemôže byť postavené zákonné rozhodnutie správneho orgánu; - konštatovanie krajského súdu o tom, že nebolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu prerokovať dodatok č. 1 so zástupcami sťažovateľa nemá oporu v zákone; - neuvedenie vyjadrení sťažovateľa k protokolu do obsahu dodatku k protokolu je hrubým porušením zákonnosti procesu pred správnym orgánom; - v napadnutom rozsudku absentujú odpovede súdu na niektoré argumenty sťažovateľa, a to najmä, že - nakoľko sťažovateľ zabezpečoval predmet svojej činnosti nielen prostredníctvom zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o vykonaní práce, ale v značnom rozsahu aj zamestnancami činnými na základe dohody o brigádnickej práci študentov, neobstojí záver správneho orgánu, že porušenie podmienky výnimočnosti sa týka iba zamestnancov pracujúcich na dohody o vykonaní práce tak, ako to bolo prezentované v úvodnej časti výroku, či v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu - Inšpektorátu práce Trenčín; - prvostupňový správny orgán jednoznačne neustálil, čo je predmetom postihu sťažovateľa; - sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k protokolu, na ktorom nie je podpísaná konateľka sťažovateľa; - prvostupňový správny orgán nevykonal po zrušení prvého rozhodnutia vo veci uloženia pokuty žalovaným nariadené úkony; - vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.08.2018 navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. IV. Právne závery kasačného súdu Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
1 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce) mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
2 veta prvá Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti.
1 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z. z. ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015, suma minimálnej mzdy na rok 2015 sa ustanovuje na :
1 písm. a) bod prvý zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.
1 písm.
6 zákona o inšpekcii inšpektorát práce pri ukladaní pokuty
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
odseku 2 písm.
názoru kasačného súdu spĺňa kritéria určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Vo výroku rozhodnutia je zrozumiteľne uvedené, s ktorými zamestnancami a kedy sťažovateľ podpísal dohodu o vykonaní práce a ako v týchto dohodách vymedzil pracovné úlohy. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že došlo k odstráneniu vytýkaných vád aj pokiaľ ide o porušenie § 119 ods. 1 v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce, konkrétne žalovaným vytýkanej absencie vymedzenia času, kedy k porušeniu povinnosti (poskytnúť zamestnancovi minimálnu mzdu) došlo. Zo skutkovej vety vyplýva, že minimálna mzda nebola riadne vyplatená za konkrétne mesiace máj 2015 až august 2015.
1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. V súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania kasačný súd pripomína, že správny poriadok v § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Je potrebné si uvedomiť, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (zák. č. 125/2006 Z.z.) ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí z 02.11.2016 poukázal na nevyhnutnosť nariadenia ústneho pojednávania, takýto záver nebol nijako odôvodnený, a teda v zrušujúcom rozhodnutí chýbajú dôvody, pre ktoré považoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné. V predmetnej veci zároveň došlo k oprave prvej skutkovej vety, z ktorej bolo vypustené vytýkané porušenie podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd o vykonaní práce, čím sa značne zjednodušil proces dokazovania vo vzťahu k zvyšným, v rozhodnutí ponechaným porušeniam. Za daných okolností ani
názoru kasačného súdu nebolo potrebné ústne pojednávanie nariaďovať vzhľadom na obsah administratívneho spisu, ktorý poskytuje spoľahlivý podklad pre vydanie rozhodnutia. Zároveň mal kasačný súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán poskytol sťažovateľovi dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, pričom z týchto nevyplýva žiadny rozpor, resp. nejasnosť, ktorú by bolo potrebné odstrániť.
1 veta prvá zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Kasačný súd považoval argumentáciu sťažovateľa, vo vzťahu k Protokolu č. ITN-7-3-2.3/P-E24,A25-16 zo dňa 22.02.2016 za neopodstatnenú. Z obsahu protokolu vyplynulo, že prerokovania protokolu sa zúčastnila dňa 22.02.2016 F. Ď. - prokuristka sťažovateľa, zapísaná v Obchodnom registri, k jeho obsahu sa vyjadrila, pričom jej vyjadrenie je zaznamenané v protokole, ktorý zároveň podpísala. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že F. Ď. bola v danom čase oprávnená konať a podpisovať za sťažovateľa samostatne. V závere protokolu je zároveň uvedený údaj o prevzatí protokolu F. Ď. v deň jeho vyhotovenia, pričom tento údaj osobitne podpísala. Kasačný súd mal za to, že sťažovateľ bol riadne oboznámený zo zistenými nedostatkami, k týmto skutočnostiam sa vyjadril a k jeho vyjadreniu inšpektor zaujal stanovisko. Všetky tieto skutočnosti sú v súlade so zák. č. 125/2006 Z.z. zaznamenané v predmetnom protokole. Pokiaľ ide o namietanú absenciu podpisu konateľky sťažovateľa - L. Ď., uvedenie jej mena v záhlaví protokolu predstavuje chybu v písaní, prípadne, za predpokladu jej prítomnosti pri prerokovaní protokolu, absencia jej podpisu predstavuje pochybenie zo strany prvostupňového správneho orgánu, ktoré však vzhľadom na preukázateľnú prítomnosť a podpis prokuristky sťažovateľa, nemalo vplyv na zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu.
3 písm.
6 zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
odseku 2 písm.
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.