← Slovensko

starobný dôchodok

Obsah (15)§ 190§ 215§ 112§ 21§ 114§ 119§ 168§ 455§ 2§ 6§ 199§ 218§ 440§ 250j§ 462

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sk/27/2019 Identifikačné číslo spisu: 4018200528 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 190zákona č.

162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa

  1. júna
  2. Súčasne žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
  3. Rozhodnutím číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa
  4. júna 2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie

§ 215ods.

4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na základe odvolania žalobcu A. G. podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2018, vo veci odňatia starobného dôchodku rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie nasledovne: „

§ 112ods.

4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa pánovi A. G. od

  1. februára 2018 zastavuje výplata starobného dôchodku“.
  2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
  3. januára 2018 rozhodla

§ 112ods.

2 a 6 zákona o sociálnom poistení o odňatí starobného dôchodku priznaného

§ 21zákona č.

100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a

§ 114ods.

1, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení. Týmto rozhodnutím realizovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/31/2016 z

  1. septembra
  2. Krajský súd preskúmal na základe správnej žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je od
  3. februára 1998 poberateľom príspevku za službu

§ 119a nasl.

zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O priznaní starobného dôchodku (od 7. novembra 2010) Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla

§ 21zákona č.

100/1988 Zb. a

§ 114ods.

1 a nasl. zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa

  1. apríla
  2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku potvrdil rozsudkom č.k. 1Sd/23/2015-21 zo dňa
  3. septembra
  4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom sp.zn. 9So/31/2016 zo dňa
  5. septembra 2010 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove a zrušil rozhodnutie Sociálne poisťovne, ústredie zo dňa
  6. februára 2015 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
  7. V intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom Sociálna poisťovňa, ústredie, postúpila dňa
  8. januára 2018 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako príslušnému orgánu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, o čom žalobcu informovala. Súčasne Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
  9. januára 2018 rozhodla o odňatí starobného dôchodku od
  10. februára
  11. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na odvolanie žalobcu rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že

§ 112ods.

4 a 6 zákona o sociálnom poistení zastavil výplatu starobného dôchodku od

  1. februára
  2. Žalobca žiadal rozhodnutia správnych orgánov preskúmať súdom .
  3. Krajský súd s poukazom na zistené skutočnosti vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju

§ 190SSP zamietol.

Správny súd v prejednávanej veci v súlade s § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo ani jeden z účastníkov nepožiadal o prejednanie veci s nariadením pojednávania. Nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ustanovenie § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Konštatoval, že žalovaný vo svojom rozhodnutí rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok postúpil na rozhodnutie Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, ktorý ako vyplýva zo samotnej žaloby žalobcu vo veci rozhodol a uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v inom konaní. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa porušenia Dohovoru č. 128, Ústavy SR, Listiny základných ľudských práv a slobôd a iné, bolo potrebné

názoru krajského súdu špecifikovať a konkretizovať tak, aby bolo zrejmé, v čom boli porušené práva žalobcu a odvolávajúc sa na citované listiny, resp. právne predpisy. Okrem toho

konštrukcie vety použitej žalobcom bolo krajskému súdu zrejmé, že uvedené porušenie sa vzťahuje na rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, ktorý žalobcovi nepriznal starobný dôchodok. Krajský súd sa vecnou správnosťou uvedeného rozhodnutia zaoberať nemohol. 7. O trovách konania krajský súd rozhodol

§ 168

SSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal.

  1. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/,g/ a i/ SSP. Kasačnou sťažnosťou napanutý rozsudok žiadal zrušiť.
  2. Kraskému súdu vytýkal nezákonný postup pri prejednaní správnej žaloby tým, že vo veci nebolo nariadené verejné prejednanie žaloby, čím došlo k porušeniu článku 46 ods. 2, 3 a článku 48 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd.
  3. Za nezákonné považuje aj odmietnutie žaloby, ktorou sa na súde domáhal ochrany pred zásahom do svojich práv z dôvodu diskriminácie voči iným občanom, ktorý popri výsluhovom príspevku poberajú aj starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, kam 40 rokov povinne pravidelne mesačne odvádzal poistné. V uvedenej súvislosti citoval článok 19 Dohovoru č. 128, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/31/2016 a § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
  4. S rozhodnutím správneho orgánu ktorým bolo rozhodnuté o odňatí starobného dôchodku od
  5. februráa 2018, ktoré žiadal súdom preskúmať, nesúhlasí z dôvodu, že rozhodnutím GR ZVJS rohodnutím zo
  6. marca 2018 a
  7. októbra 2018 starobný dôchodok nebol priznaný.
  8. Rozsudok krajského súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
  9. Žalovaný sa v podanom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a navrhol ju zamietnúť.
  10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania

§ 455SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15.

§ 2ods.

1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16.

§ 2ods.

2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17.

§ 6ods.

1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18.

§ 6ods.

2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 19.

§ 199ods.

1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne;

  1. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo
  2. júna 2018, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom

§ 218ods.

2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. januára 2018, číslo: XXX XXX XXXX X tak, že

§ 112ods.

4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. sa žalobcovi (A.) od 6. februára 2018 zastavuje výplata starobného dôchodku. 21.

Čl. 48 ods. 2 zákona č. 462/2002 Z.z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokoval bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 22.

Čl. 46 ods. 4 veta prvá Ústavy podmienky a podrobnosti o súdne a inej právnej ochrane ustanoví zákon. 23.

§ 199ods.

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok osobitosťou konania o správnej žalobe v sociálnych veciach je, že správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach. Povinnosť poskytnúť fyzickej osobe v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach poučenie o jej procesných právach a povinnostiach správny súd nemá iba vtedy, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má taký účastník konania vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

  1. Na rozdiel od úpravy v § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, ktorá ako obligatórnu náležitosť správnej žaloby požaduje aj vyjadrenie, či žalobca žiada nariadiť pojednávanie, pričom na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach nevyžaduje (§ 202 ods. 1 SSP).
  2. Poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na prístup k súdu. V rámci poučovacej povinnosti súdu bolo preto

názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobcu aj o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania. Žaloba uvedené procesné pochybenie

§ 440ods.

1 písm. f/ SSP namietal. Keďže správny súd účastníkov konania o tomto procesnom práve nepoučil.

  1. Vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci, vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 9So/31/2016 zo dňa
  2. septembra 2017, bol

§ 250jods.

7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok pre ďalší postup správneho orgánu záväzný. Pokiaľ sa krajský súd pri preskúmaní rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zameral len na konštatovanie skutkového zistenia, že z dôvodu nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne, ústredie o žiadosti o starobný dôchodok postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na rozhodnutie generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže ako príslušnému orgánu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, nepreskúmal komplexne hmotní a procesné námietky, postupoval nedôsledne a tým porušil právo žalobcu ba spravodlivý a riadny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a zásadu spravodlivého procesu

čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 zo

  1. septembra 2003).
  2. Kasačný súd sa nevyjadroval k vecnej správnosti rozhodnutia správnych orgánov vo veci samej - zastavenie výplaty starobného dôchodku od
  3. februára 2018

§ 112ods.

4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, resp. odňatie starobného

prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu porušenia práva žalobcu na správnom súde na spravodlivý proces. 28. Kasačný súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti, preto

§ 462ods.

1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

  1. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.