zák. a iné, o odvolaní tohto obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 26. apríla 2019, sp. zn. BB-3T/21/2018, takto rozhodol:
3 písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 26. apríla 2019, sp. zn. BB-3T/21/2018 (ďalej tiež len „špecializovaný trestný súd" alebo „prvostupňový súd") uznal Z. U. za vinného z pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák., na tam uvedenom rozsiahlom skutkovom základe (str. 1 až 118). V zmysle právnej vety výroku o vine rozsudku teda obžalovaný Z. U. spoločným konaním s ďalšími páchateľmi skrátil daň a spáchal taký čin vo veľkom rozsahu. Za to mu prvostupňový súd
4 Tr. zák., po zistení poľahčujúcej okolnosti
j) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
2 písm. a) Tr. zák. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „odvolací súd") len pre úplnosť podotýka, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo vydanie uznesenia špecializovaného trestného súdu z 24. mája 2011, sp. zn. BB-3T/19/2010,
1 písm. h) Tr. por., ktorým bola odmietnutá obžaloba a vec vrátená prokurátorovi. Na podklade sťažnosti prokurátora bolo toto rozhodnutie uznesením najvyššieho súdu z 3. apríla 2012, sp. zn. 2 Tost 34/2011,
b) Tr. por. zrušené s tým, aby prvostupňový súd vo veci znovu konal a rozhodol. Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd vyhlásil rozsudok z 9. marca 2016, sp. zn. BB-3T/19/2010, ktorým (okrem iných) uznal obžalovaného Z. U. za vinného z pomoci
1 písm. d) Tr. zák. k pokračovaciemu zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák., závažnejším spôsobom konania
b), i) Tr. zák., za čo mu
4 Tr. zák., s prihliadnutím na jednu poľahčujúcu okolnosť
j) Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
2 písm. a) Tr. zák. Tým istým rozsudkom zároveň špecializovaný trestný súd
a) Tr. por. oslobodil (nielen) obžalovaného Z. U. spod obžaloby za skutok tam právne kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. Na základe podaných odvolaní najvyšší súd svojím uznesením z 23. augusta 2017, sp. zn. 6 To 12/2016, postupom
1 písm.
1 Tr. por. vrátil vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol. Špecializovaný trestný súd následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa
1 Tr. por. vylúčil konanie proti obžalovanému Z. U., pre zločin založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. a iné, dovtedy vedené na špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. BB-3T/19/2010, na samostatné konanie vedené pod sp. zn. BB-3T/21/
obžalovaného mohol ozrejmiť, akým spôsobom spoločnosť Z., s.r.o., podnikala v oblasti výkupu železného šrotu. V tejto súvislosti podotkol, že zo všetkých obžalovaných sa pozná len s K. H., keďže spolupracoval s jeho firmou P. od novembra 2006 do februára 2007. Zdôraznil aj to, že v čase svojho podnikania mal prenajaté nebytové priestory, technológiu i nákladné vozidlo, a to ešte dávno predtým, ako ho K. H. oslovil. Obžalovaný ďalej uviedol, že žiadne fiktívne faktúry nevystavoval. Z vykonaného dokazovania
jeho názoru nevyplýva, že by obchodoval s tzv. fiktívnym tovarom, resp. že by spoločnosť Z., s.r.o., takéto fiktívne faktúry vystavovala. V tomto ohľade považuje obžalovaný za dôležité zvýrazniť tú skutočnosť, že ak daňový úrad v jeho prípade rozhodol, že predmetný obchod uznal ako zdaniteľný a vyrubil daň, potom je nepodložené tvrdiť, že tovar neexistoval. Pokiaľ ide o znalecké skúmanie Ing. Ľubomíra Gdovina, toto považuje obžalovaný za neúplné, keďže nezohľadňuje relevantné faktúry o obstaraní tovaru. Menovaný znalec vo svojom znaleckom posudku č. 7/2015 - doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2008 na str. 82 uvádza, že daňovému úradu sa počas vykonávania kontroly nepodarilo získať žiadne doklady a faktúry súvisiace s obstaraním tovaru, ktorého obstaranie spoločnosť deklarovala v daňových priznaniach DPH v období rokov 2006 a
nej nevznikla. Záverom obžalovaný uviedol, že ak v tejto súvislosti mala byť dorubená DPH, potom išlo o obdobie, kedy už nebol konateľom spoločnosti Z., s.r.o. (od
1 Tr. por., spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a zároveň nedošlo k výslovnému vzdaniu sa odvolania alebo k opätovnému podaniu odvolania, ktoré by bolo predtým výslovne vzaté späť v zmysle § 312 Tr. por. Postupujúc v intenciách § 316 ods. 3 Tr. por., t. j. ešte pred meritórnym skúmaním zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo v rozsahu
por., najvyšší súd ex officio skúmal, či v posudzovanom prípade nedošlo k niektorému zo závažných procesných pochybení vymedzených taxatívnym výpočtom v § 316 ods. 3 písm.
3 písm. c) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
1 písm. d) Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Z obsahu preloženého spisu má odvolací súd za preukázané, že špecializovaný trestný súd riadne predvolal obžalovaného Z. U. (doručenie vykázané ku dňu
2 písm. a) Tr. por., ktorým rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania dňa 26. apríla 2019 aj v neprítomnosti menovaného obžalovaného. Na tomto hlavnom pojednávaní špecializovaný trestný súd vykonal dokazovanie čítaním odpisu registra trestov, ukončil fázu dokazovania a udelil slovo na prednesenie záverečných rečí. Po krátkom prerušení tohto hlavného pojednávania predseda senátu zároveň vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok a dal poučenie o opravnom prostriedku. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel najvyšší súd k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa nepostupovalo v súlade s relevantnými ustanoveniami Trestného poriadku.
2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
3 Tr. por. hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. V kontexte citovaných ustanovení sa žiada najprv vo všeobecnej rovine podotknúť, že prítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zákonným pravidlom, pretože ako strane trestného konania jej prináležia významné procesné práva, ktoré môže v plnej miere uplatniť najmä na hlavnom pojednávaní. Medzi tie najdôležitejšie radíme aj právo predkladať a navrhovať dôkazy, právo záverečnej reči a posledného slova. Využitie týchto práv môže byť skutočne naplnené iba za prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Za určitých okolností má súd možnosť vykonať hlavné pojednávanie aj v neprítomnosti obžalovaného, avšak na takýto postup musia byť splnené všetky zákonom predpísané materiálne ako aj formálne podmienky, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý súdny proces vyvolaný absenciou osoby, voči ktorej sa trestné konanie vedie. Rešpektovanie a dodržiavanie zákona (§ 252 Tr. por.) je preto v tomto ohľade bezpodmienečne nutné. V tretej eventualite ustanovenia § 252 ods. 3 písm. c) Tr. por. sa premieta osobitná ochrana obhajovacích práv obžalovaného (spočívajúca v prekážke vykonania/pokračovania hlavného pojednávania), ak sa voči jeho osobe vedie stíhanie za skutok, ktorý napĺňa znaky trestného činu, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. Prejavuje sa tým záujem zákonodarcu na tom, aby konajúci súd nemohol vylúčiť obžalovaného z účasti na pojednávaní typovo závažnejších prípadov, pri ktorých obžalovanému hrozí citeľný trest. Platí teda, že pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného musia byť splnené nielen podmienky vyplývajúce z druhého odseku ustanovenia § 252 Tr. por., ale súčasne nesmú existovať ani negatívne podmienky - prekážky (okolnosti vylučujúce postup in absencia) uvedené v § 252 ods. 3, ods. 4 Tr. por. Vyššie uvedená prekážka vykonania hlavného pojednáva dňa 26. apríla 2019, však v posudzovanej veci sprítomnená bola, keďže za inkriminovaný skutok, právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák., v spolupáchateľstve
zák., zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody v rozmedzí od 7 rokov do 12 rokov, t. j. trest, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. Predmetné hlavné pojednávanie nemalo byť vykonané, a teda ak na ňom prvostupňový súd vyhlásil aktuálne preskúmavaný rozsudok, konal tak v zrejmom rozpore so znením zákona, oberajúc tým súčasne obžalovaného o jeho významné obhajovacie práva, nakoľko obžalovaný výslovne neodmietol účasť na hlavnom pojednávaní a ani výslovne nepožiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti v zmysle druhej vety ustanovenia § 252 ods. 3 Tr. por. Totiž len tieto dve uvedené kvalifikované prejavy vôle obžalovaného (čo i len jedna z nich) sú v posudzovanom prípade schopné prelomiť zákaz vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného na tomto úkone. Zistené procesné pochybenie je možné napraviť len v konaní pred prvostupňovým súdom, a preto najvyšší súd
3 písm. c) Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec tomuto súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. S ohľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozsudku, odvolací súd neuplatnil svoje prieskumné oprávnenie v rozsahu vymedzenom ustanovením § 317 Tr. por., a preto v tomto štádiu konania nemohol zaujať ani žiadne stanovisko k uplatneným odvolacím námietkam. V novom konaní bude prvostupňový súd povinný odstrániť zistené porušenie zákona v neprospech obžalovaného tým spôsobom, že opätovne určí termín hlavného pojednávania, ktorý oznámi procesným stranám. V prípade, ak obžalovaný výslovne neodmietne účasť na hlavnom pojednávaní, alebo výslovne nepožiada, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, bude špecializovaný trestný súd povinný využiť niektoré z procesných nástrojov, aby zabezpečil jeho prítomnosť na tomto úkone. Urobiť tak môže predvedením obžalovaného v súlade s § 120 ods. 1 Tr. por. alebo uložením poriadkovej pokuty
1 Tr. por., nevynímajúc uplatnenie oboch inštitútov súčasne (R 19/1990). Až po takto riadne vykonanom hlavnom pojednávaní bude môcť prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc pritom v súlade s § 327 ods. 1 Tr. por. závery vyslovené uznesením najvyššieho súdu z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.