Obsah (8)

§ 18§ 9§ 13§ 6§ 25§ 44§ 46§ 21

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Nds/2/2020 Identifikačné číslo spisu: 1019201331 Dátum vydania rozhodnutia: 28.04.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:

§ 18. ods.

3 S.s.p. vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uvádzajúc, že pre procesný postup Krajského súdu v Bratislave nebol dôvod predpokladaný zákonodarcom v ustanovení § 13 ods. 3 S.s.p.. Uvedené ustanovenie neobsahuje možnosť postúpenia veci z dôvodu vhodnosti správnemu súdu najbližšiemu miestu, kde sa žalobkyňa fakticky zdržiava. 4.

§ 9ods.

1 S.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 5.

§ 13ods.

3 S.s.p., v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci

osobitného predpisu, v konaniach

§ 6ods.

2 písm.

1. c)a
2. d)S.s.p. a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 6.

§ 18ods.

2 S.s.p., ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 7.

§ 18ods.

3 S.s.p., ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej alebo kauzálnej príslušnosti v zmysle § 18 ods. 3 S.s.p., po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Košiciach postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo skutočnosti, že ustanovenie § 13 ods. 3 S.s.p., v ktorom je zakotvená miestna príslušnosť vo vzťahu k rozhodovaniu o žalobách proti rozhodnutiam vydaných v konaní o poskytnutí právnej pomoci

zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, upravuje ako základné kritérium pre určenie miestnej príslušnosti trvalý pobyt žalobcu (miesto podnikania alebo sídlo) a iba v prípade ak takého súdu niet (žalobca nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo) je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa žalobca (ktorý je fyzickou osobou) zdržuje. Uvedené ustanovenie neposkytuje správnym súdom možnosť výberu (

ich úsudku) „vhodnejšieho" súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, ale zakotvuje striktné kritériá pre určenie miestenej príslušnosti, ktoré je potrebné aplikovať v zákonom vymedzenom poradí. Preto pokiaľ Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobkyňa má trvalý pobyt v Bratislave, nebol dôvod pre aplikáciu kritéria

§ 13ods.

3 S.s.p. vety za bodkočiarkou.

1. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt v Bratislave, pričom krajským súdom konštatované zistenia o tom, že žalobkyňa v Bratislave nevlastní nehnuteľnosť, prípadne mala byť zo svojho pôvodného bydliska vysťahovaná nemá vplyv na určenie miestnej príslušnosti správneho súdu. Napokon, z obsahu súdneho spisu tieto skutočnosti ani nevyplývajú.
2. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, dospel najvyšší súd k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach je dôvodný. 12.

§ 25ods.

1 S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane

základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 13.

§ 44ods.

3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civliný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p."), na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát. 14.

§ 46ods.

1 C.s.p., senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. 15. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá S.s.p. a § 44 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 46 ods. 1 C.s.p., v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k S.s.p., z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje

§ 21písmeno b) S.s.p.

vo veciach uvedených v § 11 písm.

1. a)-
2. f)S.s.p., t. j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 S.s.p., čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej a jedinej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 17. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011) tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.