1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. mája 2018, sp. zn. 7To/5/20186, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd v Košiciach II rozsudkom z 24. januára 2017, sp. zn. 7T/91/2011,
c) Tr. por. oslobodil obvinených J. W., nar. XX. K. XXXX v W., trvale bytom W., V. ul. X, a G. U., nar. XX. T. XXXX v W., trvale bytom W., T. ul. XX spod obžaloby OP KE II, sp. zn. 1Pv 131/2010-39, zo 17. októbra 2011 pre skutok, ktorý OP KE II kvalifikoval u obvineného J. W. ako zločin neodvedenia dane a poistného
1, ods. 3 Tr. zák. a zločin skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. a u obvineného G. U. ako zločin neodvedenia dane a poistného formou pomoci
1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a zločin skrátenia dane a poistného formou pomoci
1 písm. d), § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť tak, že J. W., ako konateľ spoločnosti TRANSDIRECT, s. r. o., so sídlom Bidovce 177, IČO: 36 778 036, dňa 26. januára 2009 na Daňovom úrade Košice V so sídlom Košice, Južná Trieda 8, podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, v ktorom deklaroval nadmerný odpočet DPH vo výške 3.039.999,- Sk (100.909,48 eur), pričom použil 9 faktúr spol. MOBILTOP, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Inžinierska č. 1, IČO: 36 472 492, 73 faktúr spol. ARK trade, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 33, IČO: 44 281 374 a 15 faktúr spol. Slaver, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Nižné Kapustníky č. 2, IČO: 36 573 809, napriek tomu, že k zdaniteľným plneniam obsiahnutých v týchto faktúrach reálne nedošlo, čím si neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 3.039.999,- Sk (100.909,48 eur) a súčasne skrátil DPH vo výške 13.882,874 Sk (460.826,99 eur) a týmto konaním štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Daňovým úradom Košice V so sídlom Košice, Južná trieda č. 8 spôsobil škodu v celkovej výške 16.922,373 Sk (561.719,88 eur), pričom predmetné faktúry mu zabezpečil G. U., a to tak, že zabezpečil ich vyhotovenie a taktiež podpisy konateľov predmetných spoločností na týchto faktúrach a pokladničných dokladoch a súvisiacich daňových dokladoch, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obvinení.
3 Tr. por. súd odkázal poškodenú stranu Daňový úrad Košice, ul. Rozvojová č. 2 s nárokom na náhradu škodu na civilný proces. Na podklade odvolania prokurátora krajskej prokuratúry proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. mája 2018, sp. zn. 7To/5/2018, tak, že
por. zamietol odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné. Podaním zo 17. apríla 2019 doručeným prvostupňovému súdu 23. apríla 2019 minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti") na podnet námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") podal proti naposledy uvedenému druhostupňovému rozhodnutiu dovolanie v neprospech obvinených, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. - s poukazom na porušenie zákona v ustanoveniach § 319 Tr. por., § 285 písm.
ktorého odposluchy v inej trestnej veci možno použiť iba v prípade, ak už je vedené trestné stíhanie aj vo veci, v ktorej sa majú odposluchy použiť. Minister spravodlivosti dôvodil, že existujúca judikatúra ohľadom možnosti použitia odposluchov v inej trestnej veci
7 Tr. por. nie je doposiaľ jednoznačne ustálená, o čom svedčí napríklad aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To/2/2011, v zmysle ktorého slovo „súčasne", ktoré je použité v ustanovení § 115 ods. 7 Tr. por., je potrebné na základe logického a gramatického výkladu vzťahovať na okamih použitia vyhotoveného záznamu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, nie na okamih, kedy sa odposluch vykonáva. Opačný výklad by bol v rozpore s argumentom reductione ad absurdum, nakoľko by viedol k záveru, ktorý nemá rozumný zmysel a v podstate by znamenal vylúčenie použitia tohto ustanovenia na rozhodujúcu väčšinu prípadov v praxi a znamenal by faktickú nemožnosť použitia predmetného ustanovenia. K domovým prehliadkam a dôkazom pri nich zaistených, ktoré takisto súd v danom konaní neprijal za zákonné, minister spravodlivosti považoval za potrebné uviesť, že domové prehliadky boli vykonané na základe príkazov Okresného súdu Banská Bystrica z
ministra spravodlivosti svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. z hľadiska objektívnej a subjektívnej, pričom obvinený G. U. sa uvedených trestných činov dopustil vo forme účastníctva
1 písm. d) Tr. zák. Na záver minister spravodlivosti uviedol, že tým, že prvostupňový ako aj odvolací súd rozhodli na základe zásady in dubio pro reo, nezákonne v prospech obvinených v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Uvedený postup je za prípustnou zákonnou hranicou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 10 a § 119 ods. 2 Tr. por., pričom takéto rozhodnutie je v rozpore s ústavnými princípmi riadneho a spravodlivého procesu. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 10. mája 2018, sp. zn. 7To/5/2018, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por., § 285 písm.
2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie a rozsudok Okresného súdu Košice II z 24. januára 2017, sp. zn. 7T/91/2011, zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na nich obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
1 Tr. por. navrhol prikázať Okresnému súdu Košice II, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu ministra spravodlivosti sa prokurátor Krajskej prokuratúry Košice nevyjadril z dôvodu, že podnet na predmetné dovolanie podal ministrovi spravodlivosti generálny prokurátor SR (č. l. 966 spisu). Obvinený G. U. sa k dovolaniu ministra spravodlivosti vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z
1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Obvinený J. W. sa vyjadril k dovolaniu ministra spravodlivosti prostredníctvom ustanoveného obhajcu podaním z 22. júna 2019, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s jeho názorom, rozhodnutia súdov považuje za správne a zákonné. Celé trestné konanie bolo vykonané zákonným spôsobom. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti
1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Obvinený J. W. po doplnení podania z
názoru obvineného nie je možné zistiť, kedy bolo dovolanie príslušnému súdu doručené. Rovnako nie je možné zistiť, akou formou bolo dovolanie súdu doručené (osobne, poštovou prepravou a pod.), od čoho je nevyhnutné odvíjať včasnosť podania ako aj správnosť miesta podania. Vzhľadom na uvedené závažné nedostatky obvinený navrhol, aby najvyšší súd ako dovolací súd dovolanie ministra spravodlivosti zo 17. apríla 2019 v súlade s § 382 písm. a) Tr. por. odmietol ako podané oneskorene. Poškodená strana sa k dovolaniu ministra spravodlivosti nevyjadrila v súdom stanovenej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku) a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku).
1 Tr. por. ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
2 Tr. por. ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Z hľadiska posúdenia včasnosti podania dovolania ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky dovolací súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3 Tr. por. [§ 382 písm. c) Tr. por.]. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. V konkrétnom prípade musí vždy prevažovať záujem zákonnosti rozhodnutí a postupu konania, ktoré právoplatnému rozhodnutiu predchádzalo, nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Tak tomu bude iba pri zásadných a podstatných vadách, pre ktoré nemôže napadnuté rozhodnutie obstáť, pretože by to bolo ohrozením zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Minister spravodlivosti môže podať dovolanie v zmysle § 371 ods. 3 Tr. por. v prípade, ak má pochybnosť, či bol z vykonaných dôkazov dostatočne zistený skutkový stav, resp. ak dospeje k záveru, že závažným spôsobom boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že minister spravodlivosti ako dovolateľ, je síce oprávnený napadnúť právoplatné rozhodnutie pre nesprávne zistenie skutkového stavu a hodnotiť tak rozsah vykonaného dokazovania, alebo namietať porušenie ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci, avšak v dovolacom konaní neprichádza do úvahy iné hodnotenie dôkazov súdmi, ak je toto založené na prísnom logickom úsudku, ku ktorému konajúce súdy dospeli na podklade starostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ťažisko dokazovania je teda na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení, pretože dôkazy v konaní o dovolaní nemôže sám vykonávať. Minister spravodlivosti v podanom dovolaní v súhrne spochybnil právny záver súdu prvého stupňa týkajúci sa nezákonnosti vykonaných odposluchov, rekognície a dôkazov získaných pri domových prehliadkach. Zároveň vyslovil názor, že aj z výpovedí svedkov Y. T., G. W. a N. L., je možné vyvodiť záver, ktorý preukazuje, že obvinený J. W. ako štatutárny zástupca spoločnosti TRANSDIRECT, s. r. o., si v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške 100.909, 48 eur a súčasne mal skrátiť DPH vo výške 460.826,99 eur napriek tomu, že k deklarovaným zdaniteľným plneniam v skutočnosti nedošlo a obvinený G. U. bol na trestnom čine účastný formou pomoci. Je evidentné, že minister spravodlivosti v dovolaní presadzuje iné hodnotenie dôkazov, než aké urobil prvostupňový súd. Dovolací súd v tejto súvislosti opakovane konštatuje, že hodnotenie vykonaných dôkazov rozsudku prvostupňového súdu spadá do okruhu hodnotenia dôkazov a zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku na podklade úplného zistenia skutkového stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory. Nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že minister spravodlivosti na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obvinených, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., ktoré vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie okolností a vykonávanie dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obvineného. Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obvinených oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo. Okresný súd Košice II zákonom predpísaným spôsobom vykonal všetky dostupné a zákonné dôkazy potrebné pre rozhodnutie, a následne tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj logickom súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchali obvinení J. W. a G. U.. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa vyslovil, ktoré skutočnosti pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné, ďalej ktoré skutočnosti bránia vyvodeniu spoľahlivého záveru, že skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, spáchali obvinení a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú. Spôsobu, ktorým súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy, nemožno
názoru najvyššieho súdu nič vytknúť, pretože jeho hodnotenie vykonaných dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia. Najvyšší súd zdôrazňuje, že vo veci konajúce súdy, okresný i krajský súd, pokiaľ na základe výsledkov vykonaného dokazovania konali
zásady „in dubio pro reo", postupovali zákonne a správne. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, musí súd obvinených oslobodiť
c) Tr. por. Najvyšší súd si preto plne osvojil závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku. Tieto závery súdu prvého stupňa plne odôvodňujú jeho výrok o oslobodení obvinených a v podrobnostiach najvyšší súd na tieto závery odkazuje. Z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie Okresného súdu Košice II ohľadne zisteného skutkového stavu veci a hodnotenia vykonaných dôkazov, nemohol byť naplnený ani dovolací dôvod
3 Tr. por., ktorý uplatnil minister spravodlivosti Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.