1 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák. a iné na verejnom zasadnutí konanom
1 Tr. por. vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. novembra 2017, sp. zn. 3To/66/2017, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 193 ods. 1 písm. c), § 244 ods. 1 písm. c) a § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. v prospech obvinených Ing. F. N., Ing. F. U., Ing. U. U., Ing. F. O. a Ing. U. F.. II.
2 Tr. por. zrušuje uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 Tr. por. prikazuje Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 27. marca 2017, sp. zn. 4Tk/6/2016,
1 písm.
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou účastníctva
1 písm. a) Tr. zák. a v bode 3) pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák., obvineného Ing. U. U. v bodoch 1) a 2) pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák., obvineného U. F. v bode 1) pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák. a obvineného Ing. F. O. v bode 2) pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák., ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že 1) najskôr Ing. F. U. ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti F. X. G., s. r. o. so sídlom vo N., IČO: XX XXX XXX, po dohode s Ing. F. N., na základe mandátnej zmluvy z
referenčnej burzovej ceny prestavuje sumu vo výške najmenej 2.074.110 eur, uvedeným konaním Ing. U.D. U. a Ing. U. F., na základe usmernení a informácií poskytnutých k realizovanému obchodu Ing. F. U.E. a Ing. F. N., porušili všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok, a to ustanovenie čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., v súlade s ktorým je verejný funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem a ustanovenie § 194 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým sú členovia predstavenstva povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, a spôsobili tak obchodnej spoločnosti N. S., a. s. škodu vo výške minimálne 2.074.110 eur, 2) na základe informácií poskytnutých Ing. F. U.E. ako zástupcom spoločnosti F. X. G., s. r. o. so sídlom vo N., IČO: XX XXX XXX, po dohode s Ing. F. N. a na základe vyššie označenej mandátnej zmluvy, týkajúcich sa nepriaznivého vývoja situácie na trhu s emisnými kvótami, priebežne doplnených Ing. F. N. na obchodných stretnutiach, informovaní o vývoji trhových cien emisných kvót dňa
1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. 8) Proti tomuto uzneseniu krajského súdu, ktorého rovnopis bol najneskôr,
3 Tr. por. Minister spravodlivosti v odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku úvodom zdôraznil, že pokiaľ súd aplikuje postup
1 písm. b) Tr. por., musí byť bez akýchkoľvek pochybností zistené, že skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu, priestupku, iného správneho deliktu alebo disciplinárneho previnenia. Trestné stíhanie teda nie je možné pri predbežnom prejednaní obžaloby zastaviť, ak sa v spise nachádzajú minimálne dve skupiny dôkazov, ktoré si vzájomne odporujú - v predmetnej veci sa to týka potom predovšetkým otázky vzniku škody dotknutej obchodnej spoločnosti s ohľadom aj na zabezpečené znalecké posudky, ale aj na spôsob účtovania emisných kvót. Všetky dôkazy je potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní za aktívnej účasti procesných strán (rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti) a následne ich hodnotiť tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej spojitosti. 9) Ako pritom konštatoval minister spravodlivosti v podanom dovolaní ďalej, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti so záverom, že spoločnosti N. S., a.s. nevznikla žiadna škoda (uvedená spoločnosť ani žiadnu náhradu škody nežiadala), poukázal jednak na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „ÚSI“) zo
1 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z. z.“). Zároveň sa ale bez ďalšieho nejedná o spoločníka právnickej osoby, jej člena, štátneho zamestnanca alebo zamestnanca v pracovnom pomere dohodnutom na neurčitý čas, spĺňajúceho predpoklady
1 písm. b) zákon č. 382/2004 Z. z. Vzťah
posledne uvedeného ustanovenia medzi znaleckou organizáciou a znalcom prof. Dr. Ing. G. M., DrSc. existuje až odo dňa 5. marca 2014, pričom ak by znalecká organizácia nemala v čase podania žiadosti o zápis takýto vzťah aspoň k trom iným osobám zapísaným v niektorom z odvetví príslušného odboru zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, nebol by z jej strany splnený predpoklad na zápis. Vo vzťahu k druhej vete § 15 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. a v súlade, s ktorou sa pri vypracovaní znaleckého úkonu uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenie, ministerstvo spravodlivosti napokon uviedlo, že § 15 predmetnej vyhlášky úzko súvisí s textom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. Z príslušnej právnej úpravy tak
ministra spravodlivosti nevyplýva, že znaleckú činnosť znaleckej organizácie by mohli vykonávať výlučne osoby vo vzťahu
1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., keďže táto problematika nie je exaktne upravená, čím je zároveň ponechaný pomerne široký priestor na interpretáciu. Prof. Dr. Ing. G. M., DrSc. je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (oddiel na zápis znalcov, odbor: Ekonómia a manažment, odvetvie: Financie) od
1 Tr. por. na tých obvinených, ktorých konanie naplnilo zákonné znaky žalovaných trestných činov. Zároveň pritom k tomu podotkol, že členovia štatutárneho orgánu, ktorí svojim podpisom uzavreli zmluvy o predaji emisných kvót, sa nemôžu skryť za závery či rozhodnutia kolektívneho orgánu obchodnej spoločnosti (nie je tým vylúčená ich priama individuálna trestná zodpovednosť) a rovnako tak ich zodpovednosti nezbavuje ani to, ak ich konanie schválila dozorná rada. V nasledujúcej časti podaného dovolania minister spravodlivosti poukázal na to, že zo zakladateľskej listiny N. S., a.s. zo 17. decembra 2001 vyplýva, že túto vydal Fond národného majetku Slovenskej republiky (ako právnická osoba zriadená zákonom č. 253/1991 Zb., ktorej hlavnou činnosťou bol prevod majetku štátu na neštátne subjekty)
2 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 686 z 18. júla 2001 o privatizácii podniku Stredoslovenské energetické závody, štátny podnik so sídlom v Žiline, a teda v prípade N. S., a.s. išlo o sprostredkovanú 100% majetkovú účasť štátu.
čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. je pritom verejný funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem a nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.
čl. 2 ods. 1 písm. zb) a čl. 3 ods. 1 uvedeného ústavného zákona (v znení účinnom do
zák., je predaj jej majetku „pod cenu“ - teda za neprimerane nízku protihodnotu. Vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré prechádzali, ale aj nasledovali po uzavretí dotknutých kúpnych zmlúv (najmä však obvineným známe informácie o vývoji a výške cien emisných kvót EUA na burze v deň ich predaja a iné uskutočnené predaje týchto emisných kvót EUA s omnoho vyššou cenou), nemožno potom súhlasiť s obhajobou obvinených Ing. U. U., Ing. F. O. a Ing. U. F. ako členov štatutárneho orgánu N. S., a. s. v tom smere, že svoju pôsobnosť vykonávali v najlepšom záujme spoločnosti. Nie je totiž v najlepšom záujme spoločnosti odpredaj emisných kvót za neprimerane nízku cenu, ktorá bola troj- až štvornásobne nižšia ako v tom čase známa trhová cena (
Komoditnej burzy Bratislava, a. s. bola
431/2002 Z. z. o účtovníctve zaúčtovať emisné kvóty typu EUA v deň ich pripísania v ocenení referenčnou, teda trhovou (burzovou) cenou. K uvedenému sa vyjadrovali aj svedkovia Ing. F. X. - predseda burzovej komory Komoditnej burzy Bratislava, a. s., Ing. L. C. - do októbra 2007 pracovníčka na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, či Ing. B. U. - účtovníčka, vedúca oddelenia informačnej sústavy, ktorá na podnet audítorov upravila v uvedenom smere nesprávne vykonané účtovanie. Ako bolo pritom v danej súvislosti záverom zdôraznené, škodu nie je možné chápať len v účtovnom vyjadrení, t. j. pokiaľ sú aktíva a pasíva vyrovnané, neznamená to, že na majetku spoločnosti škoda nevznikla. K samotnému určeniu výšky škody minister spravodlivosti uviedol, že táto bola zistená z rozdielu medzi známou trhovou cenou v deň predaja emisných kvót a cenou, za ktorú by boli emisné kvóty aj reálne predané, vrátane nesprávneho spôsobu účtovania emisných kvót. Výška škody bola zistená tiež znaleckým posudkom č. 5/2013 znaleckej organizácie EEI+, v závere ktorého bolo konštatované, že rozdiel, o ktorý prišla N. S., a. s., ak by bola predala kvóty priamo Č., a. s. za rovnaké ceny ako dostala K. I., s. r. o., je 3.950.600 eur, kým rozdiel, o ktorý spoločnosť prišla, ak by kvóty predala za v deň realizácie platné referenčné ceny, je 4.174.680 eur. Minister spravodlivosti záverom podaného dovolania poukázal na to, že protiprávne konanie obvinených, resp. zistený skutkový stav vyplýva predovšetkým z listinných dôkazov, napr. dotknutých kúpnych zmlúv aj s ich prílohami a dodatkami, ktorých existenciu a pravosť obvinení nespochybnili, zakladateľskej listiny a stanov spoločnosti, štatútu a rokovacieho poriadku predstavenstva spoločnosti, uznesení o hlasovaní predstavenstva a dozornej rady spoločnosti, zápisníc zo zasadnutí predstavenstva, zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva, informácií vo vzťahu k referenčnej cene komodity EUA, mandátnej zmluvy a jej dodatku, súvisiaceho prehľadu o realizovaných obchodoch a na jeho základe vystavených faktúrach, potvrdení Národného registra emisných kvót Slovenskej republiky, správ z peňažných ústavov a štátnych orgánov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, daňových úradov, Sociálnej poisťovne a iných, ale aj znaleckých posudkov a zápisníc o výsluchoch poškodeného, svedkov (bývalých členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti) a sčasti aj obvinených. Na základe vyššie uvedených dôvodov minister spravodlivosti najvyššiemu súdu navrhol, aby 1)
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 244 ods. 1 písm. c), § 215 ods. 1 písm. b), § 193 ods. 1 písm. c), § 2 ods. 12 Tr. por. a v ustanoveniach § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a), § 233 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zák. v prospech obvinených Ing. F. N., Ing. F. U.Y., Ing. U. U., Ing. F. O. a Ing. U. F.; 2)
2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie okresného súdu zrušil, a tiež aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na nich obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo ich zrušením, stratili podklad; 3)
1 Tr. por. vec prikázal okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom rozsahu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v rámci svojho stručného písomného vyjadrenia z
1 Tr. por. zamietnuť s tým, že mu nedalo nepoukázať tiež na to, že orgány činné v trestnom konaní v danej veci vykonávali a hodnotili dôkazy čisto jednostranne v neprospech obvinených a porušovali aj zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, keďže vyšetrovanie bez zavinenia na strane obhajoby trvalo od obvinenia do podania obžaloby viac ako štyri roky. Dňa 27. augusta 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné stanovisko obvineného Ing. U. U. (rovnako ide o vyjadrenie podané cestou ním zvoleného obhajcu), v ktorom obvinený úvodom predovšetkým upozornil na to, že
jeho názoru bolo v danom prípade dovolanie podané neoprávnenou osobou, keďže generálny prokurátor, ktorý naň dal podnet, ho mohol podať sám - § 369 ods. 6 Tr. por. Vo veci konajúce súdy totiž vo svojich rozhodnutiach v podstatných okolnostiach nerozporovali zistený skutkový stav, ale dospeli k záveru o nenaplnení znakov skutkových podstát príslušných trestných činov. Spochybňovanie právneho posúdenia žalovaných skutkov spadá pritom pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., keď pod tento dôvod spadá zároveň i spochybňovanie správnosti použitia hmotnoprávnych ustanovení o škode, či o postavení niektorých obvinených ako členov predstavenstva obchodnej spoločnosti s priamou majetkovou účasťou štátu. Z predmetného dôvodu mohol teda rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním napadnúť samotný generálny prokurátor. Okrem vyššie uvedeného obvinený ďalej zdôraznil, že tiež trvá na tom, že nie je splnený ani dôvod dovolania
3 Tr. por. a dovolanie je preto nedôvodné. Ako k tomu poznamenal, súdy nižších stupňov vychádzali zo správne zisteného skutkového stavu a pri objasňovaní veci nepochybili, keď hľadanie pochybení na strane súdov v danom ohľade by navyše bolo v rozpore so základnými zásadami trestného konania,
ktorých povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a objasňovať okolnosti svedčiace v prospech aj neprospech obvinených, majú zásadne orgány činné v trestnom konaní (a súdy týmito nie sú). Orgány činné v trestnom konaní si pritom uvedenú povinnosť aj splnili a skutkový stav zistili v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Ak na základe takto zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností potom nemožno usvedčiť obvinených, nie je možné to bez ďalšieho klásť za vinu súdom. V nasledujúcich častiach písomného stanoviska sa obvinený vyjadril k jednotlivým podstatným výhradám dovolateľa, a síce tak, že: plne sa stotožňuje s rozhodnutiami oboch súdov v tom smere, že spoločnosti N. S., a. s. predajom emisných kvót nijaká škoda nevznikla, keď uvedený záver jasne vyplýva tak zo znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalex, ako i ÚSI, s obsahom ktorých sa dovolateľ vôbec nevysporiadal (nie je rovnako zrejmé, prečo ich označil za neobjektívne); - dovolateľ sa dostatočne nevysporiadal ani s obsahom znaleckého posudku znaleckej organizácie EEI+, keďže v ňom sa taktiež uvádza, že spoločnosti škoda nevznikla, resp. že škodu nie je možné určiť (čo bolo opakovane tvrdené aj počas štyroch výsluchov znalca, ktorý mal byť zodpovedný za výkon znaleckej činnosti), avšak v dodatku č. 3 k predmetnému posudku znalecká organizácia svoje pôvodné závery poprela a konštatovala vznik škody; - posledne zmieňovaný znalecký posudok je navyše potrebné považovať za nulitný, a to už zo skôr uvádzaných dôvodov, spočívajúcich v podstate v tom, že prof. Dr. Ing. G. M., DrSc. nebol v čase vykonávania znaleckej činnosti vedený ako znalec tejto znaleckej organizácie, keď tiež je potrebné upozorniť na to, že predmetná znalecká organizácia nemala uzatvorené ani len poistenie zodpovednosti za škodu, a teda nespĺňala všeobecné podmienky pre výkon znaleckej činnosti
382/2004 Z. z.; - pokiaľ oba súdy nižšieho stupňa hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, vrátane výsledkov znaleckého dokazovania vo vzájomných súvislostiach, opierajúc sa o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, dospeli k záveru, že vznik škody na úkor spoločnosti N. S., a. s. nebol preukázaný, samotné takéto rozhodnutie potom nemožno označiť za nesprávne, resp. také, ktoré by neobstálo z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle; - žiaden z členov predstavenstva resp. dozornej rady spoločnosti neporušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok a ani povinnosť vyplývajúcu z čl. 4 spomínaného ústavného zákona (nespĺňali totiž definičné znaky verejného funkcionára), či ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, pričom predmetné otázky boli v procese rozhodovania o predbežnom prejednaní obžaloby ťažiskové; prostredníctvom akcií mal v spoločnosti N. S., a. s. majetkovú účasť Fond národného majetku Slovenskej republiky ako samostatný právny subjekt, nie štát (postavenie samostatnej právnickej osoby zapísanej do obchodného registra s vlastnou právnou subjektivitou vo sfére majetkovoprávnej nemožno porovnávať s majetkovým postavením napr. štátnych rozpočtových alebo príspevkových organizácií), a preto menovaná spoločnosť nie je spoločnosťou so 100% majetkovou účasťou štátu - pokiaľ potom prokurátor v trestnom konaní hovoril o sprostredkovanej (tzv. nepriamej) majetkovej účasti štátu, k tomu obvinený odkázal na rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 132/2015; - posudzovanie majetkových dispozícii z pohľadu výhodnosti ich predaja a z pohľadu ich ceny, či spôsobenia škody je primárne súkromnoprávnou problematikou a sporné prípady by mali byť teda riešené najmä v civilných konaniach (aplikácia trestného práva síce nie je vylúčená, avšak aplikácia inštitútov súkromného práva by jej mala predchádzať); - sporná majetková dispozícia, v podobe uzavretia dvoch kúpnych zmlúv o predaji emisných kvót typu EUA, bola odsúhlasená všetkými členmi predstavenstva aj dozornej rady dotknutej spoločnosti (spolu 14 osobami), ktorí poznali rozhodné okolnosti, ako aj reálnu hospodársku situáciu v spoločnosti, pričom s ohľadom k tomu, že išlo
stanov o významnú obchodnú transakciu podliehajúcu schváleniu, ak by čo i len jeden z nich s ňou nesúhlasil, nebolo by k nej došlo; ani nové vedenie spoločnosti N. S., a. s. spomínanú majetkovú dispozíciu nespochybnilo a voči bývalému vedeniu nevyvodilo žiadnu zodpovednosť, keď uvedená spoločnosť si tiež neuplatnila v žiadnom konaní (civilnom, ani trestnom) nárok na náhradu škody, a napokon za uvedenú majetkovú dispozíciu sa postavil aj jediný akcionár spoločnosti; - Vyššie ozrejmené uzavrel obvinený Ing. U. U. konštatovaním, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú vecne aj právne správne, a preto navrhol dovolanie odmietnuť, keď toto bolo
jeho názoru buď v celom rozsahu alebo sčasti podané neoprávnenou osobou. Úplne nakoniec pritom poznamenal, že viaceré skutočnosti aktuálne namietané dovolateľom neboli takto namietané už v konaní pred odvolacím súdom, čo zakladá nemožnosť ich namietania v dovolacom konaní. - Pomerne rozsiahle vyjadrenie k podanému dovolaniu bolo súdu doručené tiež zo strany obvineného Ing. U. F. (spísané jeho obhajcom) z 5. septembra 2018, ktorý v ňom rovnako najskôr zdôraznil, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obomi vydanými rozhodnutiami, ako aj skutočnosťami tam uvedenými. - V úvodnej časti svojho vyjadrenia potom okrem popisu spôsobu predaja pridelených emisných kvót spoločnosťou N. S., a. s. (ktorým nebol porušený žiaden, ani interný predpis), okolností s týmto predajom bezprostredne súvisiacich a tiež následným použitím takto získaných prostriedkov (na záchranu pred úpadkom) osobitne upozornil na to, že za najpodstatnejšie považuje vyriešenie zásadných otázok z pohľadu Trestného zákona, ktorým v podanom dovolaní minister spravodlivosti nevenoval náležitú (až žiadnu) pozornosť, a od ktorých závisí, či reálne mohlo dôjsť zo strany členov predstavenstva dotknutej spoločnosti k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu. - Konkrétne obvinený namietal, že obžaloba mu (ako aj iným spoluobvineným) kládla za vinu spáchanie trestného činu
zák. z dôvodu porušenia čl. 4 už niekoľkokrát označeného ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. a § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, avšak porušenia ani jedného z uvedených ustanovení sa nemohol dopustiť. V súvislosti s prvým z nich citoval z nálezu ústavného súdu, týkajúceho sa analogického prípadu (z 30. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 132/2015), a poukázal na právnu subjektivitu, resp. vo všeobecnosti právne postavenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky ako v relevantnom čase jediného akcionára spoločnosti N. S., a. s., ktorého majetok bol oddelený od majetku štátu, s tým záverom, že dotknutý ústavný zákon sa na neho, ako ani ostatných členov predstavenstva spoločnosti nevzťahoval, keďže nemali štatút verejných funkcionárov. V kontexte údajného porušenia povinnosti vyplývajúcej z Obchodného zákonníka potom predovšetkým uviedol, že všetky úkony, ktoré sa v posudzovanom období v mene spoločnosti uskutočňovali, boli vykonané na základe súhlasu všetkých členov jej predstavenstva a následne boli odsúhlasené aj dozornou radou, a preto tu nemožno hovoriť o akomkoľvek konaní v rozpore so záujmami spoločnosti (resp. v neprospech jej akcionárov). Tiež poznamenal, že inú formu predaja emisných kvót nebolo možné pre neistotu v množstve a termíne ich pridelenia zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky realizovať, že po vykonaní prieskumu trhu bola vybraná najvýhodnejšia ponuka, keď napokon i vykonaný audit konštatoval úsporu 41.000 emisných kvót. Záverom k danému obvinený pomerne podrobne rozviedol, prečo
jeho názoru členovia predstavenstva konali s náležitou starostlivosťou so zdôraznením, že ani samotní akcionári sa nikdy nevyslovili voči predmetnému predaju. Obvinený v rámci svojho vyjadrenia ďalej vyjadril jednoznačný nesúhlas aj s tým tvrdením dovolateľa, že by v posudzovanej veci mali existovať dve skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov v otázke vzniku škody údajne poškodenej obchodnej spoločnosti N. S., a. s., a to s ohľadom aj na zabezpečené znalecké posudky, ale aj na spôsob účtovania emisných kvót. Je síce pravdou, že v priebehu trestného konania boli vo veci vypracované celkovo až tri znalecké posudky, pričom závery posudkov znaleckej organizácie Znalex a ÚSI sú z dôvodu nekonštatovania vzniku škody v rozpore s posudkom znaleckej organizácie EEI+, avšak posledne uvedený posudok je potrebné považovať za nulitný dôkaz (ako to správne vyhodnotili i vo veci konajúce súdy). Dôvodom je najmä tá skutočnosť, že znalecká organizácia EEI+ nespĺňala v čase vypracovania posudku podmienky pre výkon znaleckej činnosti
1 zákona č. 382/2004 Z. z., a teda nebola subjektom oprávneným na jeho podanie. Okrem uvedeného sa však na jeho vypracovaní podieľal aj prof. Dr. Ing. G. M., DrSc. ako osoba nemajúca v tom čase zamestnanecký pomer v znaleckej organizácii EEI+, ktorú nezákonnosť pritom nemôže konvalidovať to, že ide v jeho prípade o odborníka v danej oblasti, ako sa toho domáhal dovolateľ. Ten navyše v podanom dovolaní spochybnil závery zvyšných dvoch posudkov vypracovaných osobami odborne spôsobilými a zákonne ustanovenými bez toho, aby k tomu uviedol akékoľvek dôvody. - Záverom svojho vyjadrenia obvinený Ing. U. F. navrhol pre nesplnenie dôvodu dovolania
3 Tr. por. podané dovolanie odmietnuť. - Napokon k dovolaniu ministra spravodlivosti sa spoločným podaním z 1. októbra 2018 (spísaným obhajcom zvoleným na účely dovolacieho konania) vyjadrili aj obvinení Ing. F. N. a Ing. F. U.. Menovaní obvinení pritom v obsahu svojho vyjadrenia v prvom rade uviedli, k čomu má vo všeobecnosti slúžiť dovolanie a kedy môže dôjsť k naplneniu dôvodu dovolania
3 Tr. por. s tým, že im nie je jasné, od čoho naplnenie niektorej z alternatív predpokladaných v uvedenom ustanovení odvodzuje dovolateľ. Akékoľvek zdôvodnenie toho, v čom by mali spočívať zákonné dovolacie dôvody, totiž v podanom dovolaní
nich absentuje a dovolanie je neurčité a nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu ich obhajobných práv, ako aj práva na spravodlivý proces. S prihliadnutím na obsah dovolania
názoru obvinených minister spravodlivosti v tomto nenapáda nesprávne zistenie skutkového stavu veci, resp. vady vzniknuté pri objasnení veci, ale právne posúdenie zisteného skutku, keď však v takomto prípade mal dovolanie podať sám generálny prokurátor z dôvodu
1 písm. i) Tr. por. a nebol oprávnený podať podnet ministrovi spravodlivosti. Vo vzťahu k námietkam smerujúcim k hodnoteniu dôkazov konajúcimi súdmi potom obvinení upozornili, že ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por. neumožňuje ministrovi spravodlivosti namietať hodnotenie dôkazov, pokiaľ sa súdy týmito dôsledne zaoberali a rovnako ani dovolací súd nemôže dospieť k inému hodnoteniu dôkazov, ak súdy nižšieho stupňa dospeli k rozhodnutiu na základe prísne logického úsudku, ku ktorému sa dopracovali na podklade starostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti. Proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov a právna úprava neurčuje (a ani určovať nemôže) konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo postupovať v konkrétnom prípade pri určovaní rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazu. Jediným všeobecným pravidlom je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súdy postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. - Obvinení Ing. F. N. a Ing. F. U. majú teda v súhrne za to, že jednak vo veci konajúce súdy postupujúc
12 Tr. por. dospeli k správnym skutkovým zisteniam, a jednak minister spravodlivosti neuviedol v podanom dovolaní v skutočnosti žiadne argumenty spadajúce pod ním označený dôvod dovolania
3 Tr. por., a preto navrhli dovolaciemu súdu dovolanie na neverejnom zasadnutí
c) Tr. por. odmietnuť ako nedôvodné. - V rámci neskôr súdu doručeného samostatného podania len obvineného Ing. F. N. z
1 Tr. por., na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania z dôvodu
3 Tr. por. nepriznáva, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por., s obsahovými náležitosťami
1 Tr. por. a s uvedením dôvodov dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Nezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania
por. najvyšší súd viazaný jeho dôvodmi (§ 385 ods. 1 Tr. por.) preskúmal následne zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorému podal minister spravodlivosti dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že uplatnený dôvod dovolania
3 Tr. por. je v posudzovanej veci daný.
1 písm. c) Tr. por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
1 Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak (
, (
1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení treba najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že zastaviť trestné stíhanie pri predbežnom prejednaní obžaloby
1 písm. c) Tr. por. a to z niektorého z dôvodov
1 Tr. por. nie je možné, ak o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, resp. o jeho páchateľovi, existujú z dôkazného hľadiska pochybnosti, nejasnosti alebo rozpory a záver o tom, ktoré dôkazy môžu byť podkladom skutkových zistení záleží iba na ich posúdení. V takejto situácii je totiž nutné nariadiť hlavné pojednávanie, jednotlivé dôkazy vykonať a až na základe vyhodnotenia takto bezprostredne a ústne vykonaných dôkazov, a to v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., môže súd vyvodiť skutkové závery a na to nadväzujúce právne závery a o skutku rozhodnúť. Inak povedané, k zastaveniu trestného stíhania, v takom rozsahu ako v prípravnom konaní, môže pri predbežnom prejednaní obžaloby dôjsť iba vtedy, ak je už zo spisu obžaloby zrejmé (očividné), že iný procesný postup by v zásade nemohol zmeniť nič na závere, (i) že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, (ii) že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, (iii) že je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, (iv) že je trestné stíhanie neprípustné
, (
3 Tr. por. v tom, že pri zisťovaní skutkového stavu veci boli závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. V tomto kontexte potom musí najvyšší súd prisvedčiť námietkam dovolateľa a konštatovať, že dôvody, ktoré viedli súdy oboch stupňov k zastaveniu trestného stíhania v posudzovanej veci, nemôžu obstáť. Konkrétne, z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k záveru, že predmetné skutky nie sú trestnými činmi dospel primárne na základe toho, že obvinení neporušili všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, keďže v ich prípade sa nedá aplikovať čl. 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (v znení účinnom do 1. januára 2020) a bez bližšieho relevantného vysvetlenia ani ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. S tým však nemožno súhlasiť, keďže
ustálenej judikatúry platí, že porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s náležitou starostlivosťou, ktorá v prípade členov predstavenstva,
už zmieneného ustanovenia Obchodného zákonníka, zahŕňa aj povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou, môže člen predstavenstva spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
zák., za predpokladu, že budú naplnené aj ostatné znaky niektorého z týchto trestných činov (primerane pozri stanovisko trestnoprávneho kolégia zverejnené v Zbierke pod č. 51/2017). Tejto zodpovednosti ho pritom nemôže zbaviť ani prípadné zistenie (presvedčenie) súdu, že obžaloba mala byť v konkrétnej veci podaná aj na ďalších členov predstavenstva. V trestnom procese vybudovanom na obžalovacej zásade (akuzačnom princípe) sú totiž základné procesné funkcie - obžaloba, obhajoba, rozhodnutie - rozdelené medzi rozdielne procesné subjekty. Funkcia žalobcu je v slovenskom trestnom konaní zverená výlučne prokurátorovi [§ 2 ods. 15, § 231 písm. a), § 237 ods. 1, ods. 2 Tr. por.], zo samostatného postavenia ktorého okrem iného vyplýva, že súd ho nemôže žiadnym spôsobom nútiť, aby podal obžalobu aj na ďalšie osoby (primerane pozri rozhodnutie zverejnené pod č. 53/1990). V nadväznosti na uvedené je v tejto veci rozhodujúce, že
skutkov v bodoch 1) a 2) obžaloby je obvineným Ing. U. U., Ing. U. F. a Ing. F. O. - veľmi zjednodušene povedané - kladené za vinu práve to, že ako členovia predstavenstva obchodnej spoločnosti N. S., a. s. nepostupovali pri predaji emisných kvót s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho mali tieto predať za cenu nižšiu, než mohli [v prípade skutku v bode 1) o 2.074.110,- eur a v prípade skutku v bode 2) o 1.592.100,- eur], a obvinený Ing. F. N. a Ing. F. U. sa mali na tomto konaní zúčastniť ako organizátori. Tieto skutkové závery obžaloby pritom prvostupňový súd ale ani súd druhého stupňa nijako nespochybnili. Zároveň, keďže podstata protiprávneho konania obvinených má spočívať v tom, že porušením svojich zákonných povinností mali predať pridelené emisné kvóty za menej, než mohli, neobstojí ani záver súdu prvého stupňa, ktorý si v celom rozsahu osvojil i krajský súd, a síce, že poškodenej obchodnej spoločnosti nevznikla žiadna škoda, pretože práve tržba z predaja bezplatne pridelených emisných kvót, ktorá zvýšila zisk spoločnosti, zlepšila jej hospodársky výsledok, pričom získané finančné prostriedky boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti.
2 Tr. zák. sa totiž škodou rozumie aj ujma na zisku, ktorý by poškodený mohol odôvodnene (v okolnostiach posudzovanej veci pri riadnom plnení povinností členmi jeho štatutárneho orgánu) dosiahnuť. Treba pritom zdôrazniť, že pre záver o tom v akej výške (ak vôbec) bola trestným činom spôsobená škoda je to, či sa obchodná spoločnosť N. S., a. s. sama cíti byť poškodenou a či si uplatnila nárok na náhradu škody, irelevantné, ale tento záver musí vychádzať z vykonaného dokazovania. Ak okresný súd opiera tento záver o znalecký posudok ÚSI, úplne prehliada rozdielne závery posudku znaleckej organizácie EEI+, a preto (ako už bolo uvedené) nemohol v takejto situácii o zastavení trestného stíhania rozhodnúť pri predbežnom prejednaní obžaloby. - Pokiaľ krajský súd v tomto smere spochybnil (nad rámec dôvodov prvostupňového rozhodnutia) aj procesnú použiteľnosť posledne zmieneného znaleckého posudku z dôvodu, že mal pochybnosť, či sa znalec h. prof. Dr. Ing. G. M., DrSc. mohol podieľať na jeho vypracovaní, keďže v čase jeho vypracovania nebol členom pracovnej skupiny znalcov predmetnej znaleckej organizácie, treba uviesť, že ani ním uplatnené výhrady nie sú opodstatnené.
1 Tr. por. orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie znaleckého posudku
predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť k obsahu znaleckého posudku.
1 Tr. por. na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon sa vzťahujú osobitné predpisy.
1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase pribratia znaleckej organizácie EEI+ do konania (ďalej len „zákon o znalcoch“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti
tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
4 písm. b) zákona o znalcoch do oddielu na zápis znalcov sa zapisuje právnická osoba ako znalecká organizácia, ak spĺňa podmienky § 6 ods. 1, alebo ako znalecký ústav, ak spĺňa podmienky
4.
1 zákona o znalcoch Ministerstvo zapíše do zoznamu do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis právnickú osobu ako znaleckú organizáciu, ak (
3 písm. d).
1 zákona o znalcoch znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.
2 písm. a) zákona o znalcoch znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak.
490/2004 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase pribratia znaleckej organizácie EEI+ do konania (ďalej len „vyhláška“) znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore. Pri vypracovaní znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia. Z citovaných ustanovení zákona o znalcoch a vyhlášky v žiadnom prípade nevyplýva, že by znalecká organizácia mohla znaleckú činnosť vykonávať len prostredníctvom osôb uvedených v § 6 ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.