1, ods. 2 písm.
d) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. J. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 23. novembra 2017, sp. zn. 4T/73/2017, bol obvinený S. J. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
2 písm.
2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky pri súčasnom zrušení rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/73/
názoru obvineného je skutok založený na jeho nesprávnom právnom posúdení. Pri prečine nebezpečného vyhrážania
Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy tam predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzujú obavu o život a zdravie iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. V tejto súvislosti je preto potrebné, aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov, pri ktorých síce boli použité silné slová, ale neboli postavené na reálnych základoch, a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej osoby dôvodnú obavu o jej život. Rovnako okolnosť, že poškodená osoba dobrovoľne bez náležitého dôvodu vyhľadáva osobu, v prítomnosti ktorej má pociťovať obavu o svoj život a zdravie, tiež nemôže ostať bez povšimnutia pri hodnotení dôvodnosti obavy. Obvinený mal konflikt s poškodenou, ktorý sa týkal jej rozhodnutia prerušiť tehotenstvo, s čím on nesúhlasil, a preto sa mohlo stať, že v stave silného citového rozrušenia volil neprimeraný spôsob jednania. Poškodená nevypovedala v prípravnom konaní pravdivo o termíne podstúpenia interupcie. Poškodená so synom a obvineným bývala v spoločnej domácnosti, ktorú opustila 10 dní pred inkriminovanou udalosťou. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich spolužitie bolo v poriadku. Výpovede poškodenej a svedka T. D. boli tendenčné a skutkovo nepodložené. Pre právnu kvalifikáciu trestného činu nebezpečného vyhrážania
Trestného zákona nie je sama osebe rozhodujúca mnohosť útokov zo strany páchateľa, ale ich intenzita, ako aj to, či tu je reálny predpoklad, že páchateľ uskutočnenú hrozbu voči poškodenej aj realizuje (R 38/1971). Obvinený nenaplnil objektívnu stránku spomínaného trestného činu. Pre trestnosť uvedeného činu sa vyžaduje úmyselné konanie. Ďalej obvinený poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov upravenú v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, ktorú zásadu súd plne neakceptoval. V konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán a zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu nesie prokurátor. Z uvedených dôvodov obvinený žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z
b) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietol dovolanie, pretože bolo podané neoprávnenou osobou. Navyše prokurátorka zastáva názor, že v danom prípade dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku nie je naplnený. Okresný súd Nové Zámky správnym spôsobom posúdil zistený skutok a použil aj správne hmotnoprávne ustanovenie. Konanie obvineného po formálnej aj materiálnej stránke napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm.
1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky však na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že neboli splnené podmienky dovolania
1 Trestného poriadku.
1 prvá veta Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 Trestného poriadku ani po postupe
1 Trestného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že Trestný poriadok podmieňuje možnosť podania dovolania využitím riadneho opravného prostriedku. Táto podmienka, ktorej základným cieľom je dosiahnuť, aby oprávnené osoby podaním mimoriadneho opravného prostriedku nenahrádzali prieskum napadnutého rozhodnutia riadnym opravným prostriedkom je natoľko podstatná, že zákonodarca jej nesplnenie sankcionoval nemožnosťou meritórneho preskúmania napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom a v konečnom dôsledku neúspešnosťou, teda odmietnutím dovolania. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinený S. J. sa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku výslovne vzdal práva podať odvolanie aj za oprávnené osoby. Prokurátor odvolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4T/73/2017 sa stal 23. novembra 2017 právoplatný. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený v predmetnej veci nevyužil svoje zákonné právo na podanie riadneho opravného prostriedku, resp. sa tohto práva výslovne vzdal, a týmto úkonom vylúčil vecný prieskum jeho veci na dovolacom súde. Nakoľko nebola splnená podmienka dovolania
Trestného poriadku, pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani postupom
1 Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci dovolanie obvineného
d) Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.