1 Trestného zákona k § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo 16. augusta 2019, sp. zn. BB-5T/7/2019 z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Trestného poriadku vec vracia Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica rozsudkom zo 16. augusta 2019, sp. zn. BB-5T/7/2019 uznal obžalovaného Q. P. za vinného V bode I/ z prečinu násilia proti skupine obyvateľov
1, ods. 2 písm. a), písm.
1 písm. b) Trestného zákona, V bode II/ zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
1 Trestného zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že V bode I/ dňa
1 Trestného zákona, § 36 písm. d), písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. g) Trestného zákona mu uložil zhabanie veci - loveckého noža čiernej farby o dĺžke čepele 15 cm a koženého puzdra.
1 Trestného poriadku poškodenú P. L., nar. XX. W. XXXX, bytom P. X, O. O. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní (č. l. 725) podal prokurátor odvolanie do výroku o vine a treste. Dňa
názoru prokurátora poškodená L. práve túto časť skutkového deja nemusela z objektívnych dôvodov úplne vnímať, pretože nebola po celý čas vo vnútri bistra. Čo sa týka výpovede svedka Y. S., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, tento sa k skutkovým okolnostiam vyjadroval vyhýbavo. Vo vzťahu k bodu II rozsudku prokurátor uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v potrebnom rozsahu, ale bolo súdom vyhodnotené nesprávne. Obžalovaný sa skutku dopustil bezprostredne v krátkom časovom období (10 - 15 min.) po spáchaní skutku pod bodom I. Následne ako bol vyvedený spred dvere bistra sa zmocnil noža tak, že ho vzal kamarátovi G. P., pritom ako sa s ním naťahoval. Išlo o loveckú dýku o dĺžke čepele približne 15 cm. Obžalovaný o tom, že má jeho kamarát taký nôž vedel. Keďže sa do bistra nevedel dostať, nožom prepichol v hneve prednú pneumatiku osobného motorového vozidla Renault Clio, EČ: O., ktoré bolo používané aj na rozvoz jedla. Potom sa skryl za stĺp a čakal s pripraveným nožom v ruke ihneď ho použiť. V krátkom čase zaútočil na P. L., ktorá išla von fajčiť. Túto silno bodol do tváre v oblasti ľavého líca. Kolega A. I. ju vzápätí vtiahol cez dvere naspäť do bistra.
názoru prokurátora obžalovaný konal s určitosťou v priamom úmysle a z osobitného motívu usmrtiť akúkoľvek osobu, ktorá sa nachádzala v bistre. Útok bol cielene vedený na hlavu poškodenej veľkou silou a intenzitou. V tejto súvislosti prokurátor poukazuje na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX. vypracovaného znaleckou lekárskou organizáciou, ktorá útok považovala za život ohrozujúci. Nôž mohol preraziť dutinu ústnu poškodenej smerom k mozgu, mohli byť prerezané dôležité tepny na krku, mohol byť zasiahnutý mozog. Pokiaľ mal súd pochybnosti o úmysle páchateľa v kontexte s predstavou, aký následok chcel útokom spôsobiť, nič mu nebránilo na hlavnom pojednávaní vypočuť znalca, ktorý podal znalecký posudok. Osobitný motív v zmysle § 140 písm. e) Trestného zákona spočíval v nenávisti voči jednotlivcovi (poškodenej) pre jeho domnelé náboženské vyznanie, a to v kontexte časovo bezprostredne predchádzajúcimi udalosťami a so spáchaním skutku vo vnútri bistra, ktorý bol kvalifikovaný ako trestný čin extrémizmu. Uvedené má súvis aj s nezákonne uloženým trestom. Pokiaľ by bola uznaná vina v súlade s obžalobou, mal byť obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody
2 písm.
3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Priznanie poľahčujúcich okolností a nepriznanie priťažujúcej okolnosti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Obžalovaný síce spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ale v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie, či táto skutočnosť mala význam a relevantný vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Ani vyjadrenie obžalovaného v tom smere, že si nepamätá spáchanie skutku, že všetko ľutuje a je ochotný škodu poškodenej uhradiť nemožno považovať za úprimnú ľútosť. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k skutku pod bodom I. vylúčil, že by sa bol dopustil extrémistickej trestnej činnosti. Vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti
f) Trestného zákona, žalovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil verejne pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými, na mieste verejnosti prístupnom, čo súd opomenul vziať do úvahy. Prokurátor považuje za nesprávny aj výrok o náhrade škody, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd po riadne a včas uplatnenom nároku poškodenej na náhradu škody rozhodol
1 Trestného poriadku. So zvyškom nároku na náhradu škody, ktoré poškodená nevedela v prípravnom konaní vyčísliť malo byť rozhodnuté v zmysle § 288 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
1 písm. a), b), c), d), e), f) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a súčasne
1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Rozsudok špecializovaného trestného súdu napadol prostredníctvom obhajcu odvolaním aj obžalovaný Q. P.. Odvolanie podal proti výroku o vine v bode I a II rozsudku, ako aj proti výroku o treste. V bode I rozsudku konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu násilia proti skupine obyvateľov, lebo násilie nepoužil, nikoho neudrel, z miesta činu ho vyviedli. Nikto zo svedkov, ale ani iná skutočnosť, ktorá má silu dôkazu
Hrozbu násilia, o ktorej mal údajne hovoriť, svedkovia a poškodená nepovažovali za reálnu hrozbu, ale za táranie opitého. Obžalovaný si nepamätá, čo vykrikoval na mieste činu, bol totálne opitý, nemal v úmysle hanobiť národ, rasu, presvedčenie. Na súde povedal, že je Cigáň, patrí k menšine, stretáva sa s reakciou majority na svoju pleť. Obžalovaný sa k bodu II rozsudku písomne nevyjadril. Čo sa týka uloženého trestu, tento považuje za neprimerane prísny. Žije s družkou a polročným dieťaťom v spoločnej domácnosti v O. O., riadne pracuje a zabezpečuje finančne rodinu. Nástup trestu vrhne dieťa a družku do sociálnej biedy.
názoru obžalovaného by bol dostatočný na jeho nápravu aj trest podmienečný, resp. trest domáceho väzenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre postup
1 Trestného poriadku; ani pre postup
3 Trestného poriadku; preto
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor a obžalovaný podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.
1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd rozhodoval o odvolaniach prokurátora a obžalovaného
1 Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí, teda bez účasti procesných strán, pretože je zrejmé, že zistené chyby by nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí. Odvolací súd zistil, že rozsudok je chybný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby [§ 321 ods. 1 písm.
10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
11 Trestného poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
14 Trestného poriadku strany sú si v konaní pred súdom rovné.
2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. V rámci prieskumnej činnosti odvolací súd zistil, že obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 76/19/1000-49 z 3. júla 2019 bola v posudzovanej veci Špecializovanému trestnému súdu Pezinok podaná na obžalovaného Q. P. pre skutok v bode I/ kvalifikovaný ako prečin násilia proti skupine obyvateľov
1 Trestného zákona, prečin výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona a ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia
1 písm. b) Trestného zákona a v bode II/ obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu
1 Trestného zákona k § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Toto ustanovenie chráni pokojné občianske spolunažívanie proti závažnejším útokom narušujúcim verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozené i ďalšie záujmy, predovšetkým zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. pre výtržnosť je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990). Miesto verejnosti prístupné je každé miesto, na ktoré má prístup širší okruh ľudí individuálne neurčených (otvorený aj uzavretý priestor). Napadnutie iného je akýkoľvek fyzický útok proti telesnej bezpečnosti osoby, ale i vulgárne slovné výpady proti inému a pod. Pri posudzovaní tohto trestného činu je potrebné zvažovať aj intenzitu, rysy a priebeh útoku , posúdiť okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, zisťovať pohnútku činu (arogancia voči ostatným občanom, vyprovokovanie), zhodnotiť následky (poranenie, poškodenie vecí), zhodnotiť osobu páchateľa. Naplnenie zákonného znaku verejne, znamená prítomnosť najmenej troch osôb. V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť, či a ako reagoval páchateľ na výzvy iných občanov, či upustil od výtržníckeho konania alebo v ňom pokračoval, alebo dokonca ho stupňoval. Je potrebné ďalej zisťovať z akej pohnútky bol čin spáchaný, čím bol motivovaný, či išlo napr. o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným občanom alebo jednotlivcovi alebo, či bol vyprovokovaný a vybočil len z rámca normálnej reakcie, či konanie nebolo len nevhodným a neprimeraným prejavom, či došlo k následkom a akým. Doteraz vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že výpovede doposiaľ nevypočutých svedkov svedkov A. I. a Q. I. vykonaných v prípravnom konaní, ktoré prvostupňový súd odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať (poškodená nebola v bistre nepretržite prítomná, aby s určitosťou vedela objasniť celé konanie obžalovaného), takéto informácie obsahujú. Prvostupňový súd v tomto prípade preto postupoval nesprávne. Čo sa týka skutku pod bodom II rozsudku, prvostupňový súd ho kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu
1 Trestného zákona k § 155 ods. 1 Trestného zákona na rozdiel od obžaloby, ktorý ho kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu
1 Trestného zákona k § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na 15 až 20 rokov.
2 písm. d Trestného zákona odňatím slobody na 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 z osobitného motívu.
e) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.
1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Trestný čin vraždy je trestným činom úmyselným. Vzťah páchateľa k následku musí byť súdom riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania. Pri zisťovaní subjektívnej stránky trestného činu, úmyslu páchateľa nepostačuje iba zistenie, že páchateľ bodol poškodenú nožom - dýkou do tvárovej časti hlavy, ale je potrebné vychádzať z okolností, za ktorých k útoku došlo, akým motívom bol vedený, čo útoku predchádzalo, ako bol útok vykonaný, aký nástroj bol použitý, či páchateľ zámerne útočil proti takej časti tela, ktorá je dôležitá pre život. V tejto súvislosti bolo potrebné k týmto skutočnostiam vypočuť znalcov z odboru lekárstva a nie uspokojiť sa iba s čítaním záverov znaleckého posudku. Trestný čin vraždy sa od trestného činu ublíženia na zdraví odlišuje len formou zavinenia. Je rozhodujúca subjektívna stránka, totiž k akému následku smeroval úmysel páchateľa. V tomto smere neobstojí tvrdenie obžalovaného, že v dôsledku požitia alkoholických nápojov si priebeh skutkov nepamätal. Toto tvrdenie je vyvrátené obsahom znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie - liečby alkoholizmu a toxikománie, znalca z odboru psychológie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva aj to, že znalci u obžalovaného nezistili duševné ochorenie, ale trvalú poruchu osobnosti neznižujúcu vo všeobecnosti jeho ovládacie, ani rozpoznávacie schopnosti. V čase činu boli podstatne znížené ovládacie schopnosti obžalovaného avšak rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Znalkyňa z odvetvia toxikológie po vykonaní bilančného prepočtu koncentrácie etanolu v krvi 2,16 - 3,18 g/kg (promile), v ktorých sa mohol obžalovaný v čase spáchania skutkov nachádzať sa
teórie prejavuje celkovým ťažkým senzorickým útlmom, rozbitím časovej a miestnej orientácie, pričom mentálne prejavy sú zreteľne a významne narušené, nezriedka sa prejavujú stavy zmätenosti, pričom v pohybovej oblasti sa prejavuje silne tackavá chôdza spojená s častými pádmi až neschopnosťou samostatnej chôdze. V posudzovanom prípade sa však obžalovaný takýmto spôsobom nesprával. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na vyvedenie obžalovaného z bistra bolo potrebné vynaložiť väčšie úsilie a pomoc troch mužov z dôvodu kladenia aktívneho odporu obžalovaným. Po jeho vyvedení sa tento koordinovaným a cieleným spôsobom zmocnil noža, následne sa koordinovane a cielene snažil dostať späť do bistra, čo sa mu nepodarilo, pričom ďalej konal tak, že poškodil vozidlo zaparkované pred bistrom a následne sa premyslene a cielene ukryl za stĺp vedľa schodov vedúcich do bistra, čakajúc na prvého človeka, ktorý z neho vystúpi von, aby na neho zaútočil s úmyslom ho bodnúť nožom do hlavy, a tak ho usmrtiť. Po bodnutí poškodenej nožom do tváre a potom, čo táto bola vtiahnutá svojím kolegom späť do vnútra bistra, však obžalovaný s aktívnym konaním a agresívnym správaním neprestal, ale
vykonaného dokazovania sa snažil dostať stále s nožom v ruke do vnútra bistra, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko dvere do bistra boli uzamknuté. Tieto skutočnosti je možné zistiť aj analýzou kamerových záznamov, ktoré boli zaistené pre účely trestného konania. Fyzický útok obžalovaného smerujúci na hlavu poškodenej P. L. bol v danom prípade vykonaný bezprostredne časovo, skutkovo, a ako aj z dôvodov predchádzajúcich udalostí, ktoré sa stali a odohrali vo vnútri bistra. Konaním obžalovaného došlo jednoznačne k násilným a verbálnym nenávistným extrémistickým prejavom smerujúcim voči Moslimom, t. j. voči iným osobám pre ich náboženské vyznanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd bude povinný vypočuť najmä svedkov Q. I., A. I., ale aj svedka Y. S. (ktorý sa v prípravnom konaní vyjadroval vyhýbavo), prípadne aj iných svedkov. Bude potrebné vypočuť znalca z odboru lekárstva, ktorí vyhotovil znalecký posudok č. XX/XXXX (Q., PhD.). Po doplnení dokazovania v naznačenom smere, bude potrebné uložiť obžalovanému zákonný trest. Pri ukladaní trestu je potrebné zvážiť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Hlavne je potrebné zaoberať sa, či je možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť
d) Trestného zákona. Obžalovaný síce spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ale súd nevykonal dokazovanie, či uvedená okolnosť mala vplyv na rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť páchateľa. Súd nemôže priznať túto poľahčujúcu okolnosť len na základe zistenia o veku páchateľa, ale musí sa dôsledne skúmať stav jeho psychického vývoja, a to či sa takáto okolnosť prejavila pri spáchaní činu. Priznanie poľahčujúcej okolnosti
l) si vyžaduje priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimnú ľútosť, páchateľ by mal popísať okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu a svojím postojom a správaním sa po trestnom čine prejavil úprimnú snahu o nápravu, ospravedlnenie sa a pod. Nepostačuje teda len formálny prejav ľútosti. V posudzovanej veci obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, k skutkom sa priznáva, ale nič si nepamätá, iba z papierov, čo mu prišli. Svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní v podstate vylúčil, že by sa bol dopustil extrémistickej trestnej činnosti. Naproti tomu prvostupňovým súdom nebola priznaná priťažujúca okolnosť
f) Trestného zákona, ako správne poukázal prokurátor, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil verejne, a to konkrétne pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými na mieste verejnosti prístupnom. Nesprávny a zákonu nezodpovedajúci je aj výrok o náhrade škody. Prvostupňový súd rozhodol tak, že poškodenú P. L.
1 Trestného poriadku s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Poškodená si nárok na náhradu škody riadne uplatnila (18. apríla 2019) s poukazom na znalecký posudok týkajúci sa bodového ohodnotenia zranení vo výške 365 eur. Na tomto uplatnení zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Súd mal teda obžalovaného zaviazať spôsobenú škodu poškodenej nahradiť a so zvyškom uplatneného nároku ju odkázať
2 Trestného poriadku na civilný proces. Najvyšší súd pre tieto nedostatky zásadného charakteru zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu; lebo nie je postavený na serióznom základe a vychádza z pochybností o správnosti, úplnosti a jasnosti skutkových zistení. V rozhodovanej veci také dôkazy zatiaľ sú viac ako nejasné, pričom súd prvého stupňa ich hodnotil v podstate len v prospech obžalovaného, čo odporuje ustanoveniu § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd nie je povolaný na nahrádzanie činnosti súdu prvého stupňa, pričom v konaní o riadnom opravnom prostriedku náprava chýb v konštatovanom rozsahu ani logicky nie je možná. Najvyšší súd preto
1 Trestného poriadku vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať potrebné dôkazy (tak ako boli odvolacím súdom vyššie naznačené), vyhodnotiť ich a predovšetkým rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 168 Trestného poriadku a potom vo veci meritórne rozhodnúť.
1 Trestného poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.